Vekové aspekty vplyvu pandémie nového koronavírusu na trh práce v sektorovej štruktúre NSP

V rámci sektorovej štruktúry NSP kreujú sektor textil, odevy, obuv a spracovanie kože nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:

• Výroba textilu,
• Výroba odevov,
• Výroba kože a kožených výrobkov.

Sektorovo špecifickí zamestnanci všetkých vekových kategórií spolu tvorili k 31. 12. 2020 približne 1,4 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP, čím sa sektor z hľadiska jeho veľkosti radí medzi menšie sektory. Regióny s najvyššími počtami sektorovo špecifických zamestnancov boli najmä Prešovský a Trenčiansky kraj, najmenej ich bolo v Bratislavskom a Košickom kraji. Pomerné zastúpenie jednotlivých vekových kategórií zamestnancov (mužov aj žien spolu) v rámci sektora prezentuje nasledujúci graf.

Veková štruktúra sektorovo špecifickej zamestnanosti v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože k 31.12.2020

V štruktúre NSP je sektor charakteristický prevládajúcim zastúpením strednej zložky zamestnancov, t. j. osôb vo veku od 29 do 50 rokov a súčasne nízkym podielom mladších zamestnancov vo veku do 29 rokov. Zamestnanci v strednom veku 29 až 50 rokov tvorili k 31. 12. 2020 približne 56,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických zamestnancov v sektore (t. j. bez rozdielu veku a pohlavia). Mladší do 29 rokov predstavovali iba 7,0 %-ný podiel.

Z rozboru stavu a štruktúry nezamestnanosti vyplýva, že sektorovo špecifickí UoZ spolu (t. j. bez ohľadu na vek) tvorili k 31. 12. 2020 cca 2,3 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a chronológie v období pandémie nového koronavírusu, je uvedená nižšie.

Veková štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože od 31.12. 2019 do 31.12.2020

Počet UoZ spolu (bez ohľadu na vek) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor textil, odevy, obuv a spracovanie kože od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, pod vplyvom pandémie COVID-19, vzrástol približne o 19,6 %. Od januára 2019 do marca 2020 sa však počet UoZ mierne znížil, a tak počas celého sledovaného obdobia prišlo k zvýšeniu počtu UoZ približne o 11,2 %. Od 31. 12. 20219 do 31. 12. 2020 sa počet UoZ zvýšil o cca 20,0 %.

Z hľadiska veku v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože ku koncu roka 2020 pracovali prevažne zamestnanci v strednom veku (29 až 50 rokov) a taktiež UoZ v tejto vekovej kategórii boli najpočetnejšou časťou sektorovo špecifických UoZ. V celej SR ich bolo približne 2 000 osôb, resp. 54,8 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Podiel starších UoZ bol 38,3 % (cca 1 400 osôb) a mladších približne 6,9 % (cca 250 osôb).

Od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2020 sa počet UoZ v strednom veku zvýšil približne o 300 osôb (cca 18,5 %), počet starších UoZ taktiež o približne 300 osôb, resp. o 28,5 %. Prítok starších osôb do evidencie UoZ v čase pandémie bol významne ovplyvňovaný taktiež ich prirodzeným odchodom do dôchodku v prípade obmedzenia dopytu po práci zo strany zamestnávateľských organizácií. Mladšia veková kategória zaznamenala len minimálny prírastok počtu UoZ (cca 1,0 %).

Výpočet miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti je založený na vzťahu dvoch vyššie uvedených skupín ľudských zdrojov, ktorými sú:

• sektorovo špecifickí zamestnanci na základe ich vykonávaného zamestnania zaradení do sektora podľa kritéria, či ich zamestnanie možno považovať za typické pre sektor textil, odevy, obuv a spracovanie kože,
• sektorovo špecifickí UoZ, ktorých posledné vykonávané zamestnanie pred zaradením do evidencie UoZ prislúchalo do skupiny zamestnaní typických pre sektor textil, odevy, obuv a spracovanie kože.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti vyjadruje, koľko sektorovo špecifických UoZ pripadá na 100 ekonomicky aktívnych osôb, t. j. sektorovo špecifických zamestnancov a sektorovo špecifických UoZ spolu. Vyjadruje mieru voľných ľudských zdrojov so sektorovo špecifickými vedomosťami, zručnosťami a praktickými skúsenosťami.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v troch krajoch vyššia, ako bol celoštátny priemer sektora, t. j. 11,6 %. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola na konci roku 2019 v Košickom kraji a najnižšia v Bratislavskom kraji, pričom obidva kraje sa vyznačovali nízkymi počtami sektorovo špecifických zamestnancov aj UoZ v danom veku, a preto sú konkrétne hodnoty ukazovateľa miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti mladších osôb v týchto krajoch predmetom ochrany dôverných údajov.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti strednej vekovej kategórie v decembri 2019 možno konštatovať, že v troch krajoch prevýšila priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Košickom kraji, kde dosiahla až 29,1 %. V tomto roku bol priemer sektora z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti výraznejšie prekročený aj v Banskobystrickom kraji, kde dosiahol 20,5 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb v strednom veku bola v roku 2019 v Trnavskom kraji, a to iba 4,0 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

V sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože bola špecifická miera nezamestnanosti k 31. 12. 2019 rovnaká u osôb v strednom aj staršom veku, a to na úrovni 9,7 %. Regionálna distribúcia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov bola iba v dvoch krajoch vyššia, ako priemerná hodnota sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb bola v Košickom kraji, kde dosiahla 26,0 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola v Banskobystrickom kraji, a to 23,2 %. V opačnom spektre sa nachádzal Trnavský kraj, kde bola v tomto roku najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb, a to iba 3,6 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v troch krajoch, kde zvýšené počty UoZ tvoril taktiež ich návrat do miesta trvalého bydliska po strate zamestnania v inom regióne, vrátane zahraničia. Obdobne ako pred rokom (t. j. k 31. 12. 2019) bola u osôb vo veku do 29 rokov najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v Košickom kraji a najnižšia v Bratislavskom kraji, pričom obidva kraje sa vyznačovali nízkymi počtami sektorovo špecifických zamestnancov aj UoZ v danom veku, a preto sú konkrétne hodnoty ukazovateľa miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti mladších osôb v týchto krajoch aj k 31. 12. 2020 predmetom ochrany dôverných údajov.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

V rámci rozboru regionálnej distribúcie miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v decembri 2020 v SR možno konštatovať, že v štyroch krajoch (Košickom, Banskobystrickom, Prešovskom a Bratislavskom) prevýšila celoštátny priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti stredných ročníkov bola v Košickom kraji, a to 37,4 %. V sledovanom roku bol celoslovenský priemer sektora z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti 29 až 50 ročných výrazne prekročený aj v Banskobystrickom kraji, naopak najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v roku 2020 bola v Trnavskom kraji, a to cca 5,9 %. Celoštátny priemer úspešne znižovali aj Nitriansky, Trenčiansky a Žilinský kraj.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

Z hľadiska regionálneho rozloženia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v decembri 2020 bolo identifikované, že v dvoch krajoch prevýšila priemer sektora za celú SR. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb bola v Košickom kraji, a to až 35,9 %. V predmetnom roku bol celoštátny priemer sektora z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších výrazne prekročený aj v Banskobystrickom kraji (24,8 %). Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb v roku 2020 bola v Bratislavskom kraji, a to iba 6,4 %. Sektor výkonovo stabilizovali aj podniky v Trnavskom, Nitrianskom a Trenčianskom kraji.

Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov zvýšenie približne o 1,2 p. b. Na základe porovnania krajov SR bol najvyšší nárast zaznamenaný v Košickom kraji, diametrálne lepšie na tom boli z hľadiska zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti mladšie ročníky v Trenčianskom kraji, kde jej hodnota medziročne poklesla. Špecifická nezamestnanosť v sektore sa najvýraznejšie prejavila v počte mladších osôb, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• Pomocný pracovník v textilnej a odevnej výrobe,
• Šička odevnej a technickej konfekcie,
• Iný operátor strojov na výrobu výrobkov z textilu, kože a kožušiny,
• Pomocný pracovník v kožiarskej a obuvníckej výrobe,
• Šička v kožiarskej a obuvníckej výrobe.

Medziročná zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020) dosiahla v tomto sektore nárast približne o 2,8 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol v rámci SR dosiahnutý v Košickom kraji, a to približne o 8,3 p. b. Na druhej strane spektra sa z hľadiska zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti nachádzal Nitriansky kraj, kde medziročný nárast predstavoval približne len 1,1 p. b. Medziročne pandémia nového koronavírusu ovplyvnila zvýšenie sektorovo špecifickej nezamestnanosti najmä u tých osôb vo veku od 29 do 50 rokov, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ pracovali v zamestnaniach:

• Šička odevnej a technickej konfekcie,
• Krajčír (okrem umeleckého),
• Pomocný pracovník v textilnej a odevnej výrobe,
• Šička v kožiarskej a obuvníckej výrobe,
• Obuvník prípravár, zvrškár a lepič obuvi.

Rozdiel v miere sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v čase pandémie nového koronavírusu (t. j. medzi hodnotami za december 2019 a za december 2020) v tomto sektore predstavoval približne 3,4 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Košickom kraji,
a to približne 9,9 p. b. Na druhej strane regionálneho poradia sa z hľadiska medziročnej zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb nachádzal Bratislavský kraj, kde zvýšenie predstavovalo iba cca 0,3 p. b. Pandémia negatívne ovplyvnila najmä tie osoby staršie ako 50 rokov, ktoré vykonávali pracovnú činnosť v zamestnaniach:

• Šička odevnej a technickej konfekcie,
• Krajčír (okrem umeleckého),
• Šička v kožiarskej a obuvníckej výrobe,
• Pomocný pracovník v textilnej a odevnej výrobe,
• Obuvník prípravár, zvrškár a lepič obuvi.

Zhrnutie za sektor: Sektor textil, odevy, obuv a spracovanie kože bol k 31. 12. 2020 charakteristický najvyššími počtami sektorovo špecifických zamestnancov (t. j. mužov aj žien spolu bez ohľadu na ich vek) najmä v Prešovskom a Trenčianskom kraji, najmenej pracovných príležitostí ponúkali zamestnávatelia v Bratislavskom a Košickom kraji. Z hľadiska veku v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože k 31. 12. 2020 pracovali prevažne zamestnanci v strednom veku (29 až 50 rokov) a taktiež UoZ v tejto vekovej kategórii boli najpočetnejšou časťou sektorovo špecifických UoZ. V celej SR ich bolo približne 2 000 osôb, resp. 54,8 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Podiel starších UoZ bol 38,3 % (cca 1 400 osôb) a mladších približne 6,9 % (cca 250 osôb). Od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2020 sa počet UoZ v strednom veku zvýšil približne o 300 osôb, podobne ako u starších UoZ. Prítok starších osôb do evidencie UoZ v čase pandémie bol významne ovplyvňovaný taktiež ich prirodzeným odchodom do dôchodku v prípade obmedzenia dopytu po práci zo strany zamestnávateľských organizácií. Mladšia veková kategória zaznamenala len minimálny prírastok počtu UoZ za celú SR spolu. Z regionálneho hľadiska boli sektorovo špecifickou nezamestnanosťou najviac zasiahnuté Košický a Banskobystrický kraj, naopak veľmi potešujúcim bol v období pandémie nového koronavírusu iba mierny nárast sektorovo špecifickej nezamestnanosti v Prešovskom kraji. Zvýšenie nezamestnanosti sa však celoštátne prejavilo nielen v zamestnaniach s nízkou úrovňou požadovaných zručností, ktoré sú klasifikované v hlavnej triede zamestnaní 9 – Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, ale išlo aj o kvalifikované remeselné zamestnania z hlavnej triedy 7 – Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci (a to najmä šičky).