Rodové a regionálne aspekty zmien na trhu práce zasiahnutom pandémiou

V sektorovej štruktúre NSP/SRI zahrňuje sektor textil, odevy, obuv a spracovanie kože nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:

• Výroba textilu,
• Výroba odevov,
• Výroba kože a kožených výrobkov.

Sektorovo špecifickí zamestnanci (muži a ženy spolu) tvorili k 31. 12. 2020 približne 1,4 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa sektor radí medzi menšie sektory. Pomerné zastúpenie mužov a žien vykonávajúcich sektorovo špecifické zamestnania bolo približne 20,5 % mužov a 79,5 % žien.

Z hľadiska nezamestnanosti tvorili sektorovo špecifickí UoZ (muži a ženy spolu) približne 2,3 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a vývoja v čase pandémie nového koronavírusu, je uvedená v nasledujúcom texte.

Rodová štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože od januára 2019 do decembra 2020

Celkový počet UoZ (t. j. mužov a žien spolu) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor textil, odevy, obuv a spracovanie kože od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, z dôvodu pandémie COVID-19, vzrástol približne o 19,6 %. Predošlé obdobie od januára 2019 do marca 2020 sa vyznačovalo poklesom UoZ, pričom ich počet sa znížil o 7,0 %. Celkovo tak počas sledovaného obdobia prišlo k nárastu počtu UoZ o 11,2 %. Z hľadiska pohlavia prevažoval počet žien UoZ. Podiel žien UoZ sa pohyboval od 88,6 % v júni 2020 do 91,7 % v auguste 2019. Celkovo sa podiel žien UoZ počas sledovaného obdobia znížil o 0,3 p. b. Najvyšší počet žien UoZ v tomto sektore (približne 3 470 osôb) bol v auguste 2020 a ich najnižší počet (2 690) bol v novembri 2019. Najviac mužov UoZ bolo v júli 2020, a to približne 440, a najmenej, s počtom 260, ich bolo v auguste 2019. Celkovo sa počet žien UoZ zvýšil o 10,8 %. Pokles pred pandémiou COVID-19 predstavoval 6,8 % a od marca 2020 do konca sledovaného obdobia prišlo k zvýšeniu o 18,9 %. Celkový nárast počtu mužov UoZ bol počas sledovaného obdobia vo výške 14,3 %. Obdobie pred pandémiou COVID-19 sa vyznačovalo ich poklesom o 9,1 %. Po vypuknutí pandémie COVID-19 sa počet mužov UoZ zvýšil o 25,7 %.

Miera špecifickej nezamestnanosti mužov a žien v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože v porovnaní s celoštátnou mierou za roky 2019 a 2020

Vyššie uvedený graf porovnáva mieru špecifickej nezamestnanosti v sektore s mierou špecifickej nezamestnanosti v SR, a to v členení podľa pohlavia. Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v tomto sektore bola v roku 2019 o 6,8 p. b. nižšia, ako miera špecifickej nezamestnanosti žien. V roku 2020 tento rozdiel predstavoval 8,3 p. b. Oproti SR bola v roku 2019 miera špecifickej nezamestnanosti mužov nižšia o 0,3 p. b. a dosiahla 3,5 %. V roku 2020 bol tento rozdiel oproti SR 1,0 p. b., pričom miera špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla za sektor 4,9 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola 10,3 % a v roku 2020 to bolo 13,2 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien preto bola v roku 2019 oproti SR vyššia o 6,0 p. b., resp. o 7,2 p. b. vyššia v roku 2020. Medziročne miera špecifickej nezamestnanosti žien vzrástla o 2,9 p. b. a u mužov o 1,4 p. b.

Miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera špecifickej nezamestnanosti žien v troch krajoch vyššia, ako bol priemer sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť žien v sektore bola v Košickom kraji, avšak z dôvodu nízkej početnosti žien v sektore a regióne sú konkrétne číselné informácie predmetom ochrany dôverných údajov. Vysoká miera špecifickej nezamestnanosti žien z regionálneho hľadiska bola tiež v Banskobystrickom kraji, a to 21,2 %. Naopak, najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola v Trnavskom kraji, a to 4,1 %. Nízka miera špecifickej nezamestnanosti žien (5,0 %) bola v tomto roku aj v Bratislavskom kraji.

Miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery špecifickej nezamestnanosti žien v decembri 2020 možno konštatovať, že v troch krajoch prevýšila priemer sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť žien v sektore bola v Košickom kraji, avšak z dôvodu nízkej početnosti žien v sektore a regióne sú konkrétne číselné informácie predmetom ochrany dôverných údajov. V tomto roku bol priemer sektora z hľadiska miery špecifickej nezamestnanosti žien výrazne prekročený aj v Banskobystrickom kraji, kde dosiahol 22,8 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2020 bola v Trnavskom kraji, a to 7,0 %. Aj v Nitrianskom kraji bola nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien, a to približne 7,7 %.

Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery špecifickej nezamestnanosti mužov v troch krajoch vyššia, resp. rovnaká, ako priemerná hodnota sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť mužov v sektore bola v Košickom kraji, avšak z dôvodu nízkej početnosti mužov v sektore a regióne sú konkrétne číselné informácie predmetom ochrany dôverných údajov. Jej druhá najvyššia hodnota bola zaznamenaná v Banskobystrickom kraji, a to 15,0 %. V opačnom spektre sa nachádzal Trnavský kraj, kde bola v tomto roku najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti mužov, a to 0,9 %. Okrem toho bola nízka miera špecifickej nezamestnanosti mužov aj v Žilinskom kraji, a to 0,9 %.

Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou špecifickej nezamestnanosti mužov v dvoch krajoch (Košickom a Banskobystrickom). V Bratislavskom kraji bola hodnota tesne pod celoštátnym priemerom. Najvyššia špecifická nezamestnanosť mužov v sektore bola v Košickom kraji, avšak z dôvodu nízkej početnosti mužov v sektore a daných regiónoch sú konkrétne číselné informácie predmetom ochrany dôverných údajov. Za týmto krajom s výrazným odstupom nasledoval Banskobystrický kraj, kde výška miery špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla 16,7 %. Najúspešnejším krajom s najnižšou mierou špecifickej nezamestnanosti bol Trnavský kraj, v ktorom táto miera dosiahla iba 0,9 %. Druhá najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti, a to na úrovni 2,4 %, bola v Žilinskom kraji.

Rozdiel vo výške miery špecifickej nezamestnanosti žien v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože v regionálnom členení podľa krajov v SR medzi 31.12.2019 a 31.12.2020

Medziročná zmena miery špecifickej nezamestnanosti žien počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020) dosiahla v tomto sektore zvýšenie približne o 2,9 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Košickom kraji (presný údaj má dôverný charakter z dôvodu nízkej početnosti sektorovo špecifických UoZ a zamestnaných žien), v rámci sektora vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti žien bol zaznamenaný aj v Žilinskom kraji, a to 4,8 p. b. Na druhej strane spektra sa z hľadiska zmeny miery špecifickej nezamestnanosti žien v sektore nachádzal Nitriansky kraj, kde medziročný nárast predstavoval 1,6 p. b. a Banskobystrický kraj, kde nárast predstavoval 1,6 p. b.

Rozdiel vo výške miery špecifickej nezamestnanosti mužov v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože v regionálnom členení podľa krajov v SR medzi 31.12.2019 a 31.12.2020

Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery špecifickej nezamestnanosti mužov nárast o 1,4 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Košickom kraji (údaj má dôverný charakter z dôvodu nízkej početnosti sektorovo špecifických UoZ a zamestnaných mužov), vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti mužov počas pandémie COVID-19 bol zaznamenaný aj v Banskobystrickom kraji (nárast o 1,7 p. b.). Lepšie na tom z hľadiska zmeny miery špecifickej nezamestnanosti boli muži v Bratislavskom kraji s poklesom približne o 0,5 p. b. a muži v Trenčianskom kraji, kde pokles predstavoval 0,2 p. b.

Špecifická nezamestnanosť v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože sa najvýraznejšie prejavila v počte žien, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali niektoré zo zamestnaní:

• šička odevnej a technickej konfekcie,
• krajčírka (okrem umeleckej),
• pomocná pracovníčka v textilnej a odevnej výrobe.

Obdobne aj u mužov išlo najmä o tie osoby, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• pomocný pracovník v textilnej a odevnej výrobe,
• iný operátor strojov na výrobu výrobkov z textilu, kože a kožušiny,
• pomocný pracovník v kožiarskej a obuvníckej výrobe.

V sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože, ktorý je charakteristický dominantným zastúpením zamestnaných žien, výrazne prevyšoval v rokoch 2019 aj 2020 počet žien UoZ  nad počtom mužov UoZ a taktiež miera špecifickej nezamestnanosti v sektore dosahovala v sledovanom období podstatne vyššie hodnoty u žien. Aj z aspektu medziročnej dynamiky medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020 prišlo v SR k výraznejšiemu zvýšeniu miery špecifickej nezamestnanosti u žien. Z regionálneho hľadiska boli u obidvoch pohlaví sektorovo špecifickou nezamestnanosťou najviac zasiahnuté Košický a Banskobystrický kraj. Zvýšenie nezamestnanosti mužov sa prejavilo najmä v zamestnaniach s nízkou úrovňou požadovaných zručností, ktoré sú klasifikované v hlavnej triede zamestnaní 9 – Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci. U žien išlo viac o šičky a krajčírky z hlavnej triedy 7 – Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci.