Vplyv pandémie koronavírusu na trh práce z hľadiska úrovne zručností uplatňovaných na pracovných miestach v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Z hľadiska ekonomických činností realizovaných v sektorovej štruktúre NSP/SRI kreujú sektor ťažba a úprava surovín, geológia nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:

• Ťažba uhlia a lignitu,
• Ťažba ropy a zemného plynu,
• Dobývanie kovových rúd,
• Iná ťažba a dobývanie,
• Pomocné činnosti pri ťažbe.

Sektorovo špecifickí zamestnanci tvorili k 31. 10. 2021 približne 0,3 %-ný podiel na celkovej zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa sektor radí medzi menšie sektory. Pomerné zastúpenie jednotlivých úrovní zručností uplatňovaných sektorovo špecifickými zamestnancami prezentuje nasledujúci graf.

Štruktúra sektorovo špecifických zamestnancov v členení podľa úrovne zručností v sektore ťažba a úprava surovín, geológia k 31. 10. 2021

Sektor ťažba a úprava surovín, geológia bol charakteristický približne 70 %-ným zastúpením strednej úrovne zručností, takmer štvrtina (24 %) sektorovo špecifických pracovných príležitostí si vyžadovala vysokú úroveň zručností a nízku úroveň zručností uplatňovalo približne 6 % sektorovo špecifických zamestnancov.

Sektorovo špecifickí UoZ spolu tvorili k 31. 10. 2021 približne 1 %-ný podiel na úhrnnom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia z hľadiska úrovne zručností uplatňovaných bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, ako aj porovnanie s rovnakým obdobím roku 2019, sú uvedené nižšie.

Štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v členení podľa úrovne zručností v sektore ťažba a úprava surovín, geológia k 31. 10. 2021 a k 31. 10. 2019

Počet UoZ s predchádzajúcim vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor ťažba a úprava surovín, geológia sa v období pandémie COVID-19 od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 znížil približne o 120 osôb, t. j. o 8 %. Sektorovo špecifickí zamestnanci v ťažbe a úprave surovín, geológii vykonávali prevažne pracovné činnosti vyžadujúce strednú úroveň zručností, avšak najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ vykonával bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ zamestnania, ktoré si vyžadovali iba nízku úroveň zručností. Z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ ich boli približne dve tretiny (66 %). Najmenej sektorovo špecifických UoZ bolo s predchádzajúcou praxou na vysokej úrovni zručností, a to približne iba 4 %.

V období od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 sa počet sektorovo špecifických UoZ s predchádzajúcim zamestnaním na nízkej úrovni zručností znížil približne o 200 osôb, t. j. približne o 18 %. Počet UoZ s predchádzajúcim zamestnaním na strednej úrovni zručností sa zvýšil približne o 70 osôb, t. j. o 19 %. Veľmi malé zmeny boli zaznamenané v kategórii UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie vykonávali zamestnania s vysokou úrovňou zručností.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na vysokej úrovni zručností v sektore ťažba a úprava surovín, geológia v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021

V regionálnom členení bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v ťažbe a úprave surovín, geológii v prípade vysokej úrovne zručností iba v dvoch krajoch SR vyššia, ako bola celoštátna priemerná hodnota v rámci sektora, pričom nízka početnosť sektorovo špecifických ľudských zdrojov, resp. zamestnávateľských subjektov, bola dôvodom ochrany dôverných údajov v Nitrianskom kraji. V sektore bola najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na danej úrovni zručností zaznamenaná v Prešovskom kraji, kde dosiahla hodnotu 12,6 %. Celoštátny priemer výrazne ovplyvňoval Trenčiansky kraj s prebiehajúcou transformáciou ťažobného regiónu Horná Nitra, ktorý sa vyznačoval vysokou početnosťou sektorovo špecifických pracovných síl, pričom miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na danej úrovni zručností v tomto kraji dosiahla viac ako 9 %. V opačnom spektre sa nachádzal Bratislavský kraj, kde bola v rámci celej SR najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti, a to iba 2,8 %. Špecifická nezamestnanosť sa v prípade vysokej úrovne zručností v sektore v sledovanom období od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 zvýšila iba minimálne, išlo len o niekoľko UoZ s predchádzajúcou praxou v oblasti banskej techniky a mechaniky.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej úrovni zručností v sektore ťažba a úprava surovín, geológia v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021

Pri regionálnom pohľade na mieru sektorovo špecifickej nezamestnanosti v prípade strednej zručnostnej kategórie možno konštatovať, že v štyroch krajoch prevýšila priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v sektore bola v Žilinskom kraji, kde dosiahla približne 15,4 %. Priemer sektora bol z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti na danej úrovni zručností výrazne prekročený aj v Košickom kraji, kde taktiež presiahol 15,0 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej úrovni zručností bola v Bratislavskom kraji, a to menej ako 3 %. Aj v Prešovskom kraji bola pomerne nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej zručnostnej úrovni, menej ako 8 %. V prípade strednej úrovne zručností sa sektorovo špecifická nezamestnanosť najvýraznejšie prejavila v počte UoZ, ktorí bezprostredne pred ich zaradením do evidencie vykonávali zamestnania:

• Baník,
• Strojník zariadení na úpravu nerastných surovín,
• Strojník briketárne.

V rámci nízkej úrovne zručností bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v ťažbe a úprave surovín, geológii v priemere za celú SR nad 70 %, pričom značný vplyv na situáciu v krajoch SR mal aj návrat do miesta trvalého pobytu u tých osôb, ktoré boli uvoľnené z pracovného pomeru v inom regióne, vrátane zahraničia. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v prípade nízkej úrovne zručností bola z regionálneho pohľadu v Nitrianskom a Prešovskom kraji, z dôvodu nízkej početnosti sektorovo špecifických UoZ a zamestnancov, resp. zamestnávateľských subjektov, však konkrétne hodnoty sledovaného ukazovateľa v regiónoch SR podliehajú ochrane dôverných údajov. Návrat do miesta trvalého pobytu sa na nízkej úrovni zručností výrazne prejavil tiež v Košickom, Banskobystrickom a Žilinskom kraji. Na druhej strane prispelo k znižovaniu sektorovo špecifickej nezamestnanosti na nízkej úrovni zručností úspešné uplatňovanie uchádzačov o prácu v zamestnaniach mimo sektora ťažba a úprava surovín, geológia. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na danej úrovni zručností bola zaznamenaná v Trenčianskom kraji, kde sa vo zvýšenej miere úspešne uplatňovali zamestnanci uvoľňovaní z pracovných procesov v rámci transformácie regiónu Hornej Nitry. S podporou aktívnej politiky zamestnanosti a regionálneho rozvoja sa úspešne znížil počet UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali najmä zamestnania:

• Pomocný pracovník v ťažobnom priemysle,
• Pomocný pracovník pri úprave nerastných surovín,
• Pomocný pracovník na povrchu banských prevádzok.

Zhrnutie za sektor

Sektor ťažba a úprava surovín, geológia sa vyznačoval približne 70 %-ným zastúpením zamestnancov s pracovnými činnosťami na strednej úrovni zručností z celkového počtu sektorovo špecifických zamestnancov, avšak táto zručnostná kategória nepredstavovala najpočetnejšiu časť sektorovo špecifických UoZ. Najpočetnejšou kategóriou sektorovo špecifických UoZ z hľadiska ich zamestnania bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ boli k 31. 10. 2021 osoby s predchádzajúcimi pracovnými úlohami na nízkej úrovni zručností, ktoré z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ tvorili približne 66 %. Najmenej sektorovo špecifických UoZ bolo s predchádzajúcou sektorovou praxou na vysokej úrovni zručností, a to len cca 4 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Zároveň bola u osôb s vysokými zručnosťami najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti, a to menej ako 5 %, pretože z celkového počtu osôb, ktoré vykonávali sektorovo špecifické zamestnania s vysokou úrovňou zručností, či už aktuálne k 31. 10. 2021 alebo bezprostredne pred ich zaradením do evidencie UoZ, tvorili UoZ menej ako 5 %. V prípade strednej úrovne zručností bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti k 31.10. 2021 približne 10 %. V rámci nízkej úrovne zručností však bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti vyššia ako 70 %, pričom značný vplyv na jej hodnotu mal aj návrat sektorovo špecifických pracovných síl zo zahraničia. Najvýraznejšie zasiahnuté boli Prešovský, Nitriansky, Košický, Banskobystrický a Žilinský kraj. Naopak v Trenčianskom kraji sa v rámci transformácie regiónu Horná Nitra podarilo s podporou aktívnej politiky trhu práce úspešne znižovať počty UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali pomocné práce v ťažbe a úprave surovín, geológii.