Vplyv pandémie koronavírusu na trh práce z hľadiska úrovne zručností uplatňovaných na pracovných miestach v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Z hľadiska ekonomických činností realizovaných v sektorovej štruktúre NSP/SRI kreujú sektor stavebníctvo, geodézia a kartografia nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:

• Výstavba budov,
• Inžinierske stavby,
• Špecializované stavebné práce,
• Architektonické a inžinierske činnosti, technické testovanie a analýzy,
• Činnosti súvisiace s údržbou zariadení a krajinnou úpravou.

Sektorovo špecifickí zamestnanci tvorili k 31. 10. 2021 približne 4 %-ný podiel na celkovej zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa sektor radí medzi stredne veľké sektory. Pomerné zastúpenie jednotlivých úrovní zručností uplatňovaných sektorovo špecifickými zamestnancami prezentuje nasledujúci graf.

Štruktúra sektorovo špecifických zamestnancov v členení podľa úrovne zručností v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia k 31. 10. 2021

Sektor stavebníctvo, geodézia a kartografia bol charakteristický približne 48 %-ným zastúpením strednej úrovne zručností, 38 % sektorovo špecifických pracovných príležitostí si vyžadovalo vysokú úroveň zručností a nízku úroveň zručností uplatňovalo približne 14 % sektorovo špecifických zamestnancov.

Sektorovo špecifickí UoZ spolu tvorili k 31. 10. 2021 približne 10 %-ný podiel na úhrnnom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia z hľadiska úrovne zručností uplatňovaných bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, ako aj porovnanie s rovnakým obdobím roku 2019, sú uvedené nižšie.

Štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v členení podľa úrovne zručností v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia k 31. 10. 2021 a k 31. 10. 2019

Počet UoZ s predchádzajúcim vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor stavebníctvo, geodézia a kartografia pod vplyvom pandémie COVID-19 od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 vzrástol približne o 3 800 osôb, t. j. o 39 %. Sektorovo špecifickí zamestnanci v sektore vykonávali prevažne pracovné činnosti vyžadujúce strednú úroveň zručností, avšak najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ vykonával bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ zamestnania, ktoré si vyžadovali iba nízku úroveň zručností. Z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ ich bolo približne 61 %. Najmenej sektorovo špecifických UoZ bolo s predchádzajúcou praxou na vysokej úrovni zručností, a to iba 6 %. Strednú úroveň zručností uplatňovalo bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ približne 33 % sektorovo špecifických UoZ.

V období od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 sa počet sektorovo špecifických UoZ s predchádzajúcim zamestnaním na nízkej úrovni zručností zvýšil približne o 2 600 osôb, t. j. viac ako o 47 %. Počet UoZ s predchádzajúcim zamestnaním na strednej úrovni zručností sa zvýšil približne o 990 osôb, t. j. o 30 % východiskového stavu. Z hľadiska absolútneho aj relatívneho prírastku boli najmenšie zmeny zaznamenané v kategórii UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie vykonávali zamestnania s vysokou úrovňou zručností. Konkrétne za 24 mesiacov sa zvýšil počet UoZ približne o 180 osôb, t. j. o 27 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na vysokej úrovni zručností v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021

V regionálnom členení bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v prípade vysokej úrovne zručností v štyroch krajoch SR vyššia, ako celoštátna priemerná hodnota v rámci sektora. V stavebníctve, geodézii a kartografii bola najvýraznejšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na danej úrovni zručností zaznamenaná v Košickom kraji, a to približne 5 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola v Banskobystrickom kraji, kde dosiahla takmer 4 %. V opačnom spektre sa nachádzal Bratislavský kraj, kde bola najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti, a to menej ako 2 %. Celoštátny priemer úspešne vylepšovali aj Žilinský, Trenčiansky a Trnavský kraj, pričom miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na danej úrovni zručností tu bola nižšia ako 3 %. Špecifická nezamestnanosť v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia sa v prípade vysokej úrovne zručností prejavila od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 len minimálne, výraznejšie zvýšené počty UoZ boli v zamestnaní Stavbyvedúci.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej úrovni zručností v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021

Pri regionálnom pohľade na mieru sektorovo špecifickej nezamestnanosti v prípade strednej zručnostnej kategórie možno konštatovať, že v troch krajoch prevýšila priemer sektora, hodnota v Banskobystrickom kraji bola rovná celoštátnemu priemeru. Značný vplyv na zvýšenie regionálnej miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti v období pandémie nového koronavírusu mal aj návrat do miesta trvalého pobytu u tých osôb, ktoré boli uvoľnené z pracovného pomeru v inom regióne, vrátane zahraničia. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej úrovni zručností v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia bola zaznamenaná v Žilinskom kraji, kde dosiahla 16,5 %. Priemer sektora bol z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti výrazne prekročený aj v Prešovskom kraji, kde presiahol 15 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej úrovni zručností bola v Bratislavskom kraji, a to cca 4 %. Aj v Nitrianskom a Trnavskom kraji bola pomerne nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na danej zručnostnej úrovni, a to menej ako 7 %.

V prípade strednej úrovne zručností sa sektorovo špecifická nezamestnanosť v stavebníctve, geodézii a kartografii najvýraznejšie prejavila v počte UoZ, ktorí bezprostredne pred ich zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• Murár,
• Stavebný montážnik jednoduchých stavieb,
• Iný kvalifikovaný stavebný pracovník a remeselník,
• Tesár.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na nízkej úrovni zručností v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021

Na nízkej úrovni zručností sa sektorovo špecifická nezamestnanosť v stavebníctve, geodézii a kartografii prejavila jednoznačne najvýraznejšie, a to najmä v Prešovskom, Košickom, Banskobystrickom a Žilinskom kraji, pričom výrazný vplyv na zvýšenie regionálnej miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti v období pandémie nového koronavírusu mal aj nepredvídateľný návrat do miesta trvalého pobytu u tých osôb, ktoré boli uvoľnené z pracovného pomeru v inom regióne, vrátane zahraničia.

Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v prípade nízkej úrovne zručností bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla viac ako 63 %, nasledovaná Košickým krajom (necelých 55 %). Naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Bratislavskom kraji, a to iba 3 %. Celoštátny priemer, ktorý bol na úrovni cca 44 %, výrazne znižoval aj Trnavský kraj s hodnotou necelých 15 %. Špecifická nezamestnanosť v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia sa v prípade nízkej úrovne zručností najvýraznejšie prejavila v počte tých UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• Pomocný pracovník na stavbe budov,
• Zametač a podobný pracovník,
• Umývač,
• Pomocný pracovník pri výstavbe a údržbe inžinierskych stavieb.

Zhrnutie za sektor

Sektor stavebníctvo, geodézia a kartografia sa vyznačoval približne 48 %-ným zastúpením zamestnancov s pracovnými činnosťami na strednej úrovni zručností z celkového počtu sektorovo špecifických zamestnancov, avšak táto zručnostná kategória nepredstavovala najpočetnejšiu časť sektorovo špecifických UoZ. Najpočetnejšou kategóriou sektorovo špecifických UoZ z hľadiska ich zamestnania bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ boli k 31. 10. 2021 osoby s predchádzajúcimi pracovnými úlohami na nízkej úrovni zručností, ktoré z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ tvorili približne 61 %. Najmenej sektorovo špecifických UoZ bolo s predchádzajúcou sektorovou praxou na vysokej úrovni zručností, a to len cca 6 %. Zároveň bola u osôb s vysokými zručnosťami aj najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti, približne iba 3 %, pretože z celkového počtu osôb, ktoré vykonávali sektorovo špecifické zamestnania s vysokou úrovňou zručností, či už aktuálne k 31. 10. 2021 alebo bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, tvorili UoZ iba 3 %. V prípade strednej úrovne zručností bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti k 31.10. 2021 okolo 11 %, avšak na nízkej úrovni zručností to bolo takmer 44 %. V čase pandémie boli sektorovo špecifickou nezamestnanosťou najviac zasiahnuté Prešovský, Žilinský, Košický a Banskobystrický kraj, pričom značný vplyv na situáciu v týchto krajoch mal aj návrat do miesta trvalého pobytu u tých osôb, ktoré boli z výkonu pomocných a nekvalifikovaných prác sektorového charakteru uvoľnené v inom regióne, vrátane zahraničia.

Špecifická nezamestnanosť v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia sa v prípade vysokej úrovne zručností prejavila v období od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 len minimálne, výraznejšie zvýšené počty UoZ boli v zamestnaní Stavbyvedúci. V prípade strednej úrovne zručností sa však výrazne zvýšil počet UoZ, ktorí bezprostredne pred ich zaradením do evidencie vykonávali zamestnania:

• Murár,
• Stavebný montážnik jednoduchých stavieb,
• Iný kvalifikovaný stavebný pracovník a remeselník,
• Tesár.

V prípade nízkej úrovne zručností išlo najmä o zamestnania:

• Pomocný pracovník na stavbe budov,
• Zametač a podobný pracovník,
• Umývač,
• Pomocný pracovník pri výstavbe a údržbe inžinierskych stavieb.