Maximalizácia výkonnosti zamestnancov, ich efektívne využívanie a dlhšie pracovné uplatnenie, minimalizácia úrazovosti a chorobnosti

Stavebníctvo všeobecne patrí medzi najviac úrazové sektory. Hlavné riziká pracovného úrazu v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia predstavujú:

• pád z výšky,
• nehoda dopravného prostriedku,
• elektrický šok,
• zasypanie pri výkopových prácach,
• zásah padajúceho materiálu,
• vdýchnutie azbestových vlákien,
• bolesti chrbtice z dvíhania a prenášania ťažkých predmetov,
• styk s dráždivými látkami a
• poškodenie sluchu následkom hluku.

V stavebníctve, ktoré je v širšom kontexte súčasťou sekundárneho sektora národného hospodárstva, bol najvyšší počet pracovných úrazov identifikovaný na strednej a nízkej sektorovo-kompetenčnej úrovni zamestnancov. Z hľadiska klasifikácie zamestnaní SK ISCO-08 bolo najviac pracovných úrazov zaznamenaných v nasledovných hlavných triedach zamestnaní:

• 7 – Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, a to najmä v triede zamestnaní SK ISCO-08:
  • 72 – Kvalifikovaní stavební pracovníci a remeselníci okrem elektrikárov,
• 8 – Operátori a montéri strojov a zariadení, a to najmä v triede zamestnaní SK ISCO-08:
  • 82 – Vodiči a obsluha pojazdných strojných zariadení,
• 9 – Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, a to najmä v triede zamestnaní SK ISCO-08:
  • 93 – Pomocní pracovníci v ťažbe, stavebníctve, výrobe a doprave.

Eliminácia rizika ohrozenia zdravia v sektore je akcentovaná najmä na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na stavenisku, osobitne pri búracích, zemných, betonárskych, murárskych, rekonštrukčných a montážnych prácach. Ďalej je mimoriadne dôležité zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výške a nad voľnou hĺbkou, ako aj pri práci so strojmi. Veľmi dôležité je na pracovisku používať osobné ochranné pracovné prostriedky, ako sú: prilby, pevná, protišmyková obuv, odevy z reflexných materiálov a pod. Ich hlavnými vlastnosťami musia byť funkčnosť, pohodlnosť a odolnosť.

Na prevenciu bolestí chrbtice je dôležité využívať tzv. zdvíhací index, ktorý poskytuje kvalifikovaný odhad hodnoty fyzického stresu spojeného s konkrétnym manuálnym zdvíhaním. Index je definovaný ako podiel zdvíhanej váhy bremena a optimálneho váhového limitu. Prevencia je taktiež determinovaná znalosťami správnej realizácie výkonu dvíhania pri samotnej pracovnej činnosti. Ide najmä o oboznámenie sa pracovníkov so zásadami školy chrbtice.

Riziko z používania vibračného náradia vyvoláva syndróm kmitania sústavy ruka – rameno. Dôležité atribúty, ktoré pomáhajú znížiť ohrozenie jedinca prostredníctvom vibrácií, sú napríklad:

• používanie ručného náradia s nízkou úrovňou kmitania,
• realizácia prestávok na odpočinok,
• možnosť cyklovania zariadenia,
• používanie antivibračných rukavíc,
• povinné využívanie zdvíhacích zariadení, kde sa pracuje s bremenom,
• diaľkové ovládanie prístrojov pracujúcich s vibráciami,
• znalosť zásad školy chrbtice a
• pravidelná údržba náradia.