Charakteristika vývojových tendencií v oblasti ľudských zdrojov a inovácií v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 zahrňuje sekciu F – STAVEBNÍCTVO, kam patria divízie ekonomických činností 41 Výstavba budov, 42 Inžinierske stavby a 43 Špecializované stavebné práce. Zo sekcie M – ODBORNÉ, VEDECKÉ A TECHNICKÉ ČINNOSTI sem patrí divízia 71 Architektonické a inžinierske činnosti; technické testovanie a analýzy a zo sekcie N – ADMINISTRATÍVNE A PODPORNÉ SLUŽBY sem patrí divízia 81 Činnosti súvisiace s údržbou zariadení a krajinnou úpravou.

Vekovo-pohlavná pyramída mužov a žien zamestnaných v rámci sektora stavebníctvo, geodézia a kartografia v SR za roky 2009 a 2018 (celkový počet osôb = 100 %)

Sektorové špecifiká trhu práce sú determinované najmä kvalitatívnymi a kvantitatívnymi aspektmi pracovných síl, formovanými prostredníctvom prebiehajúcich demografických javov, a to s osobitným zreteľom na procesy biologickej, vzdelanostnej a profesijnej reprodukcie ľudských zdrojov. Štruktúrne zmeny nastávajúce vo vývoji demografickej skladby obyvateľstva a ekonomických činností v národnom hospodárstve SR za obdobie uplynulých 10 rokov sa prejavili taktiež vo vekovo – pohlavnej skladbe osôb zamestnaných v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia. V porovnaní s rokom 2009 celkovo do roku 2018 v rámci sektora najvýraznejšie vzrástol podiel zamestnaných osôb patriacich do vekovej skupiny 60 a viac rokov, na druhej strane ich počet najvýraznejšie poklesol v rámci vekovej skupiny 50 až 54 rokov. V roku 2018 bol najvyšší podiel osôb zamestnaných v rámci sektora vo vekovej skupine 55 až 59 rokov. Najsilnejšie zastúpenie zamestnancov mužského pohlavia v rámci sektora stavebníctvo, geodézia a kartografia bolo v roku 2018 vo vekovej skupine 55 až 59 rokov, keď ich pomerné zastúpenie dosiahlo 11,1 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore. U žien bola v roku 2018 s relatívnym podielom 4 % na celkovom počte osôb zamestnaných v tomto sektore najpočetnejšia veková skupina 55 až 59 rokov. Výsledkom vzájomného spolupôsobenia demografických a ekonomických procesov za obdobie rokov 2009 až 2018 je celkový nárast zastúpenia vyšších vekových kategórií v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia, a to pri miernom znížení podielu mladých ľudí vo veku do 29 rokov.

Jedinou divíziou za sektor stavebníctvo, geodézia a kartografia v rámci ktorej boli identifikované a zverejnené informácie o výdavkoch na inovácie je divízia 71 Architektonické a inžinierske činnosti; technické testovanie a analýzy. Globálny trend výdavkov na inovácie v tejto divízii možno označiť ako klesajúci. Celkový pokles počas sledovaného obdobia dosiahol 3 888 tis. EUR, čo je v percentuálnom vyjadrení pokles o 50 %. Najvyššia hodnota výdavkov na inovácie bola dosiahnutá v roku 2010, a to 8 850 tis. EUR a minimum na úrovni 3 906 tis. EUR bolo dosiahnuté v roku 2016.

Nástup a výstup osôb do zamestnania a zo zamestnania v rámci sektora stavebníctvo, geodézia a kartografia v SR v roku 2018

Legenda:

Najvyšší nástup osôb do pracovného pomeru v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia bol v roku 2018 evidovaný v hlavnej triede 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, kde bolo ako nastupujúcich evidovaných približne 3 600 osôb. Naopak, v rámci tohto sektora vystúpilo zo zamestnania najviac osôb vykonávajúcich pracovné činnosti v hlavnej triede 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, a to približne 3 800 osôb. Z hľadiska rozdielu medzi nástupom a výstupom zamestnaných osôb prišlo k najvyššiemu prírastku v hlavnej triede 3 Technici a odborní pracovníci, ktorý dosiahol približne 500 osôb. Diametrálne odlišná situácia bola v hlavnej triede 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, kde prišlo k relatívne výraznému poklesu počtu zamestnaných osôb, a to približne o 800 osôb.

Regionálna distribúcia zamestnancov v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia na základe vzdelanostnej úrovne a podiel mzdy žien na mzde mužov podľa samosprávnych krajov v SR za rok 2018

Z regionálneho hľadiska dosahuje v rámci sektora stavebníctvo, geodézia a kartografia mzda žien v pomere ku mzde mužov svoje maximum v Trnavskom kraji, a to na úrovni 101 % zo mzdy mužov. Druhá najvyššia hodnota z hľadiska porovnania miezd žien a mužov v rámci sektora bola dosiahnutá v Prešovskom kraji, kde bol podiel mzdy žien na mzde mužov vo výške 93 %. Podiel na úrovni  87 % bol dosiahnutý v Banskobystrickom kraji a tým pádom sa tento kraj nachádza na tretej pozícii z hľadiska komparácie miezd žien a mužov v sektore. Na druhej strane, najmenej ženy zarábajú v porovnaní s mužmi v Nitrianskom kraji, kde ich mzda oproti mzde mužov dosahuje 79 %. Menej priaznivé mzdové pomery žien vzhľadom k mužom sú z hľadiska tohto sektora aj v Trenčianskom kraji, kde je príslušný podiel na úrovni 80 % a v Košickom kraji, kde to je 81 %.

Pri rozbore regionálnej zamestnanosti z hľadiska vzdelanostnej úrovne v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Bratislavskom kraji, ktorý dosiahol približne 8 600 osôb. V Prešovskom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni približne 3 800 zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním bolo v Banskobystrickom kraji nasledovanom Nitrianskym krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb približne 1 700, respektíve 2 000. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Bratislavskom kraji, kde bol ich podiel 37 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora v kraji. Bratislavský kraj bol nasledovaný Trenčianskym krajom, kde podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahol 33 %. Na druhej strane, v Banskobystrickom kraji bol podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním len 23 % a druhá najnižšia hodnota po Banskobystrickom kraji bola u zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahnutá v Žilinskom kraji, a to 24 %.

Pri rozbore zamestnaných osôb z ďalšej vzdelanostnej úrovne bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s maturitou v Bratislavskom kraji, kde ich počet dosiahol približne 6 300 osôb.
V Prešovskom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni zamestnaných osôb s maturitou približne 4 500. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s maturitou bolo v Nitrianskom kraji nasledovanom Banskobystrickým krajom, v ktorých dosiahol počet zamestnaných osôb s maturitou približne 2 300, respektíve 2 400. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s maturitou v Žilinskom kraji, kde bol ich podiel 35 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a kraja. Žilinský kraj bol nasledovaný Trenčianskym krajom, kde podiel zamestnaných osôb s maturitou dosiahol 34 %. Na druhej strane, v Nitrianskom kraji bol podiel zamestnaných osôb s maturitou len 27 % a druhá najnižšia hodnota po Nitrianskom kraji bola u zamestnaných osôb s maturitou dosiahnutá v Bratislavskom kraji, a to 28 %.

V prípade zamestnaných osôb bez maturity bol identifikovaný ich najvyšší počet v Bratislavskom kraji, ktorý dosiahol cca 8 000 osôb. V Prešovskom kraji bolo v tejto vzdelanostnej úrovni z hľadiska ich počtu evidovaných približne 6 200 zamestnaných osôb bez maturity. Naopak, najmenej zamestnaných osôb bez maturity bolo v Trenčianskom kraji nasledovanom Banskobystrickým krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb bez maturity cca 2 600, respektíve cca 3 200 osôb z celkového počtu zamestnaných osôb v sektore. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb bez maturity v Nitrianskom kraji, ktorý bol 49 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a kraja. Nitriansky kraj bol nasledovaný Košickým krajom, kde podiel zamestnaných osôb bez maturity dosiahol 45 %. Na druhej strane, v Trenčianskom kraji bol podiel zamestnaných osôb bez maturity len 33 % a druhá najnižšia hodnota po Trenčianskom kraji bola u zamestnaných osôb bez maturity dosiahnutá v Bratislavskom kraji, a to približne 35 %.