Národné štandardy zamestnaní
Inovačné a SWOT
Vnútorná strategická analýza
- Všeobecné finančné-ekonomické ukazovatele za sektor
- Sektorovo špecifické ukazovatele
- Vývojové tendencie v oblasti ľudských zdrojov
- Identifikácia kritických a kľúčových činiteľov
O sektore
Charakteristika vývojových tendencií v sektorovej štruktúre NSP/SRI v oblasti:
- Demografickej skladby ľudských zdrojov a regionálnych aspektov trhu práce vo väzbe na vzdelanie a odmeňovanie zamestnancov
- Ľudských zdrojov a inovácií
- Alokácie ľudských zdrojov v procesoch produkcie výrobkov a poskytovania služieb
- Pracovných úrazov a distribúcie voľných pracovných miest
- Hospodárskych výsledkov, osobných nákladov, dynamiky pracovnoprávnych vzťahov a regionálnej distribúcie UoZ
- Ekonomických výsledkov, zamestnanosti a odmeňovania
- Uplatňovania ľudských zdrojov z hľadiska veku, pohlavia a podielu zamestnancov podľa krajov
- Uplatňovania ľudských zdrojov z hľadiska vzdelania, dodatočnej potreby pracovných síl
- Uplatňovania ľudských zdrojov z hľadiska očakávaných disparít
- Vplyv pandémie COVID-19 na vývoj nezamestnanosti
- Rodové a regionálne aspekty zmien na trhu práce zasiahnutom pandémiou
- Vekové aspekty vplyvu pandémie nového koronavírusu na trh práce
- Vplyv pandémie koronavírusu na trh práce z hľadiska úrovne zručností uplatňovaných na pracovných miestach
- Dynamika úrovne a špecializácie zručností sektorovo špecifických pracovných síl v rokoch 2019 a 2021
- Maximalizácia https://www.sustavapovolani.sk/sektorove-rady/sektorova-rada-pre-stavebnictvo-geodeziu-a-kartografiu/o-sektore/maximalizacia-vykonnosti-zamestnancov-ich-efektivne-vyuzivanie-a-dlhsie-pracovne-uplatnenie-minimalizacia-urazovosti-a-chorobnosti/výkonnosti zamestnancov, ich efektívne využívanie a dlhšie pracovné uplatnenie, minimalizácia úrazovosti a chorobnosti
- Vitalita zamestnávateľských subjektov
- Transformácia výrobkov, služieb a realizovaných procesov
Charakteristika a poslanie sektora v horizonte do roku 2030
Stavebníctvo
je považované za jedno z rozhodujúcich odvetví slovenskej ekonomiky. Jeho postavenie v slovenskom hospodárstve vo veľkej miere určuje podiel odvetvia na tvorbe HDP a na celkovej zamestnanosti v krajine. Odvetvie stavebníctva vytvára diela dlhej životnosti s architektonickým a kultúrnym prínosom a s významným ekologickým a sociálnym dopadom.
Stavebníctvo sa rozvíja ako významne proexportné a zároveň aj v domácich podmienkach stabilné odvetvie s trvalo udržateľnou energetickou náročnosťou a tomu odpovedajúcou primeranou environmentálnou záťažou. Tvorí vizuálny tvar a technickú kultúru žitia s prihliadaním na individuálne potreby a očakávania zákazníkov v súlade s požiadavkami spoločnosti a ostatných odvetví. Jeho poslaním je energeticky efektívna a kvalitná výstavba s dopadom na zvyšovanie kvality života obyvateľov krajiny a zveľaďovanie životného prostredia.
Stavebná výroba spotrebuje rôzne druhy energií, nerastných surovín a materiálov a produkuje veľké množstvo stavebného odpadu, preto je dodržiavanie princípov trvalo udržateľného rozvoja pre odvetvie osobitne významné. Stavebníctvo patrí tiež medzi významných indikátorov stabilizujúceho vývoja ekonomiky, je zviazané s jej odchýlkami a pohybmi. Priamo a okamžite reaguje na zmeny v hospodárskom cykle a pôsobí multiplikačne na rozvoj ďalších odvetví. Investovanie do výstavby vyvoláva v ekonomike krajiny dopyt po tovaroch a službách v styčných sektoroch, čo sa priaznivo odzrkadľuje najmä v oblasti hospodárskych aktivít, ako aj v oblasti zamestnanosti. Členstvo Slovenska v EÚ je pre stavebníctvo prínosom. K výhodám patrí najmä väčší príliv zahraničných investícií a účasť na európskom stavebnom trhu.
Smerovanie v oblasti stavebníctva bude v nasledujúcom období koncentrované najmä na výstavbu budov s takmer nulovou potrebou energie, hĺbkovú obnovu existujúceho bytového a nebytového fondu, využitie informačného modelu budovy ako revolučného spôsobu komunikácie pri príprave, procese výstavby a správe budovy vrátane presadenia technológie informačného modelu do odbornej praxe na úrovni všetkých účastníkov stavebného procesu. Bude sa naďalej podporovať odborná príprava budúcich zamestnancov pre potreby odvetvia v kontexte celoživotného vzdelávania, snaha o zatraktívnenie stavebných povolaní a prenos poznatkov vedy a výskumu do odbornej praxe.
Geodézia a kartografia
je vedný odbor, ktorý svojou praktickou činnosťou zasahuje do skoro všetkých oblastí ľudskej činnosti a hospodárskych odvetví:
- Investičná výstavba a stavebníctvo všetkých druhov (od prípravy výstavby cez realizáciu stavby, finálnu dokumentáciu stavby až po prevádzku stavieb).
- Navigácia v leteckej, vodnej a cestnej doprave.
- Poľnohospodárstvo.
- Lesníctvo.
- Vodné hospodárstvo.
- Energetika.
- Telekomunikácie.
- Geológia.
- Baníctvo a ťažba surovín.
- Archeológia.
- Moderné vojenské technológie (mapy, riadené strely a pod.).
- Priestorovo orientované databázy všetkých druhov (kataster, záchranné a policajné zložky, životné prostredie ako aj skoro všetky vyššie spomenuté oblasti činností).
- Vedecké aplikácie vo vyššej geodézii (určovanie tvaru zeme), kozmická geodézia a geodetická astronómia.
Hodnoty vytvárané sektorom geodézie a kartografie
Geodézia a kartografia vytvára matematický a kartografický základ všetkých priestorovo orientovaných javov a objektov a celej komplexnej infraštruktúry národného hospodárstva. Bez geodetických činností by sa nemohlo nič naprojektovať, realizovať, zdokumentovať a u niektorých stavieb ani prevádzkovať. Ďalej tvorí matematický a kartografický základ evidencie vlastníckych, užívacích a iných práv a vzťahov k nehnuteľnostiam cez ktoré štát zabezpečuje vlastnícke práva garantované ústavou.
Všetky tieto činnosti sú zabezpečované prostredníctvom geodetických metód meraní a zberu priestorových dát v štátnom súradnicovom a výškovom systéme S-JTSK a Bpv (Jednotná trigonometrická sieť katastrálna a výškový systém Balt po vyrovnaní – rovinné súradnice) a ETRS 89 (Európsky terestrický referenčný systém – priestorové súradnice -určované metódami GNSS – Global Navigation Satellite System – meranie z družíc), prípadne v lokálnych súradnicových systémoch.
Hlavné druhy činnosti sektora z pohľadu existujúcich technológií a inovácií ako aj ich zmien v budúcnosti
- Určovanie polohových a výškových bodových polí.
- Mapovanie veľkoplošné a maloplošné v stredných a veľkých mierkach.
- Práce pre stavebníctvo (vytyčovanie stavieb, kontrolné merania, geodetická časť dokumentácie skutočného realizovania stavby).
- Meranie posunov a pretvorení stavebných, priemyselných, vodohospodárskych, banských, geologických objektov a ich technologických zariadení; projektovaním, budovaním a prevádzkovaním automatizovaných meracích systémov na meranie posunov a pretvorení.
- Práce pre kataster nehnuteľností (geometrické plány na aktualizáciu katastra, vytyčovanie hraníc pozemkov, obnova katastrálneho operátu novým mapovaním).
- Zameriavanie a vytyčovanie inžinierskych sietí všetkých druhov.
- Pozemkové úpravy.
Vízia sektora do r. 2030
Sektor už dnes využíva všetky inovácie a technológie doteraz známe vo svete ako sú: terestrické meranie totálnymi stanicami, digitálna nivelácia, meranie metódami GNSS (družicové merania), mapovanie veľkoplošné leteckou fotogrametriou a leteckým skenovaním terénu, mapovanie maloplošné dronmi použitím fotogrametrie alebo skenovania, čo sa týka zberu dát. Spracovanie a vyhodnocovanie výsledkov merania sa deje jednoznačne automatizovaným spracovaním s digitálnymi výstupmi s interakciou človeka.
Do roku 2030 sa očakáva zvládnutie a vlastnenie týchto technológii aj malými firmami a jednotlivcami, úplný prechod na 3D mapovanie, väčšiu angažovanosť geodetov v BIM (nielen zber dát ale aj manažovanie BIM). Prechod katastra na 3D kataster (všetky trojrozmerné objekty ako budovy, mosty, podzemné objekty a inžinierske siete budú zobrazované priestorovo, nie do roviny ako je to dnes). Spracovanie meraní z mapovania bude už plne automatizované s minimálnou interakciou človeka.
Z pohľadu kvality ľudských zdrojov bude potrebné sa orientovať vo vzdelávaní (okrem samotných vedných znalostí z geodézie a kartografie) viac na informačné technológie, t.j. nielen na plnú automatizáciu procesov merania a spracovania dát, ale aj následného manažovania priestorovo orientovaných databáz všetkých druhov a analýz týchto dát.
