Vplyv pandémie koronavírusu na trh práce z hľadiska úrovne zručností uplatňovaných na pracovných miestach v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Z hľadiska ekonomických činností realizovaných v sektorovej štruktúre NSP/SRI kreuje sektor sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály divízia SK NACE Rev. 2: Výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov.

Sektorovo špecifickí zamestnanci tvorili k 31. 10. 2021 menej ako 0,5 %-ný podiel na celkovej zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa sektor radí medzi menšie sektory. Pomerné zastúpenie jednotlivých úrovní zručností uplatňovaných sektorovo špecifickými zamestnancami prezentuje nasledujúci graf.

Štruktúra sektorovo špecifických zamestnancov v členení podľa úrovne zručností v sektore sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály k 31. 10. 2021

Sektor sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály bol charakteristický približne 67 %-ným zastúpením strednej úrovne zručností, takmer 16 % sektorovo špecifických pracovných príležitostí si vyžadovalo vysokú úroveň zručností a nízku úroveň zručností uplatňovalo približne 17 % sektorovo špecifických zamestnancov.

Sektorovo špecifickí UoZ spolu tvorili k 31. 10. 2021 približne 0,5 %-ný podiel na úhrnnom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia z hľadiska úrovne zručností uplatňovaných bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, ako aj porovnanie s rovnakým obdobím roku 2019, sú uvedené nižšie.

Štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v členení podľa úrovne zručností v sektore sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály k 31. 10. 2021 a k 31. 10. 2019

Počet UoZ s predchádzajúcim vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály sa v období pandémie COVID-19 od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 zvýšil približne o 90 osôb, t. j. o 17 %. Sektorovo špecifickí zamestnanci v sektore sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály vykonávali prevažne pracovné činnosti vyžadujúce strednú úroveň zručností, avšak najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ vykonával bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ zamestnania, ktoré si vyžadovali iba nízku úroveň zručností. Z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ ich bolo približne 56 %. Na strednú úroveň zručností pripadalo približne 38 % sektorovo špecifických UoZ a najmenej sektorovo špecifických UoZ bolo s predchádzajúcou praxou na vysokej úrovni zručností, a to približne iba 6 %.

V období od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 sa počet sektorovo špecifických UoZ s predchádzajúcim zamestnaním na nízkej úrovni zručností zvýšil približne o 80 osôb, t. j. o 29 %. Veľmi malé zmeny boli zaznamenané v kategórii UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie vykonávali zamestnania s vysokou úrovňou zručností. V prípade strednej úrovne zručností prišlo k zvýšeniu o približne desiatku osôb, resp. o 6 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na vysokej úrovni zručností v sektore sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021

V regionálnom členení bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v sektore sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály v prípade vysokej úrovne zručností v piatich krajoch SR vyššia, ako bola celoštátna priemerná hodnota v rámci sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na danej úrovni zručností bola zaznamenaná v Prešovskom kraji, kde dosiahla hodnotu takmer 11 %, podobne ako v Bratislavskom kraji s hodnotou 10 %. V opačnom spektre sa nachádzal sektorovo kľúčový Trenčiansky kraj, kde bola v rámci celej SR najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na vysokej úrovni zručností ľudských zdrojov, a to dokonca menej ako 1 %. Trenčiansky kraj v čase pandémie zabezpečil stabilné uplatnenie pracovných síl s vysokou úrovňou zručností v sektore sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály. Špecifická nezamestnanosť v rámci celej SR sa v prípade vysokej úrovne zručností v sektore od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 zmenila iba minimálne, išlo len o niekoľko UoZ s predchádzajúcou praxou v oblasti supervízie vo výrobe stavebných materiálov.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej úrovni zručností v sektore sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021

Pri regionálnom pohľade na mieru sektorovo špecifickej nezamestnanosti v prípade strednej zručnostnej kategórie možno konštatovať, že v štyroch krajoch prevýšila priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v sektore bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla približne 32 %. Priemer sektora bol z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti výrazne prekročený aj v Košickom kraji, v ktorom prekonal 19 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej úrovni zručností bola v Bratislavskom kraji, a to menej ako 2 %. Aj v Trenčianskom kraji bola nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej zručnostnej úrovni (2,4 %), čo vzhľadom k váhe tohto kraja v rámci daného sektora výrazne pozitívne ovplyvnilo hodnotu celoštátneho priemeru. V prípade strednej úrovne zručností sa sektorovo špecifická nezamestnanosť najvýraznejšie prejavila v počte UoZ, ktorí bezprostredne pred ich zaradením do evidencie vykonávali zamestnania:

• Brusič skla,
• Sklár,
• Palič na pecných agregátoch.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na nízkej úrovni zručností v sektore sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021

Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v prípade nízkej úrovne zručností bola z regionálneho pohľadu v Košickom, Trnavskom a Prešovskom kraji, pričom dôležitým faktorom sektorovo špecifickej nezamestnanosti bol tiež návrat do miesta trvalého pobytu osôb uvoľnených z pracovného pomeru v iných regiónoch, vrátane zahraničia. Na druhej strane bola najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti zaznamenaná v sektorovo ťažiskovom Trenčianskom kraji, kde sa udržala pod hodnotou 9 %. Od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 sa zvýšil najmä počet UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• Pomocný pracovník vo výrobe stavebných a izolačných materiálov,
• Pomocný pracovník v sklárskej výrobe,
• Pomocný pracovník vo výrobe a úprave žiaruvzdorných materiálov.

Zhrnutie za sektor

Sektor sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály sa vyznačoval približne 67 %-ným zastúpením zamestnancov s pracovnými činnosťami na strednej úrovni zručností z celkového počtu sektorovo špecifických zamestnancov, avšak táto zručnostná kategória nepredstavovala najpočetnejšiu časť sektorovo špecifických UoZ. Najpočetnejšou kategóriou sektorovo špecifických UoZ z hľadiska ich zamestnania bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ boli k 31. 10. 2021 osoby s predchádzajúcimi pracovnými úlohami na nízkej úrovni zručností, ktoré z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ tvorili približne 56 %. Najmenej sektorovo špecifických UoZ bolo s predchádzajúcou sektorovou praxou na vysokej úrovni zručností, a to len cca 6 % z celkového súčtu sektorovo špecifických UoZ. Zároveň bola u osôb s vysokými zručnosťami najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti, približne iba 4 %, pretože z celkového počtu osôb, ktoré vykonávali sektorovo špecifické zamestnania s vysokou úrovňou zručností, či už aktuálne k 31. 10. 2021 alebo bezprostredne pred ich zaradením do evidencie UoZ, tvorili UoZ okolo 4 %. V prípade strednej úrovne zručností bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti k 31.10. 2021 približne 6 %. V rámci nízkej úrovne zručností však z počtu sektorovo špecifických ľudských zdrojov (t. j. zamestnaných a UoZ spolu) bolo až 27 % UoZ. V sektorovo kľúčovom Trenčianskom kraji bola badateľná stabilita na trhu práce, naopak, zvýšenou nezamestnanosťou sa v rámci SR vyznačovali najmä Prešovský a Košický kraj, kde situáciu na trhu práce ovplyvnil mal aj návrat do miesta trvalého pobytu u tých osôb, ktoré boli uvoľnené z pracovného pomeru v inom regióne, vrátane zahraničia. Išlo najmä o sektorovo špecifické pracovné úlohy vykonávané v rámci nasledovných zamestnaní:

• Pomocný pracovník vo výrobe stavebných a izolačných materiálov,
• Pomocný pracovník v sklárskej výrobe,
• Pomocný pracovník vo výrobe a úprave žiaruvzdorných materiálov,
• Brusič skla,
• Sklár,
• Palič na pecných agregátoch.