Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
V sektorovej štruktúre NSP/SRI zahrňuje sektor sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály nasledovnú divíziu SK NACE Rev. 2:
Sektorovo špecifickí zamestnanci (muži a ženy spolu) tvorili k 31. 12. 2020 približne 0,3 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa sektor radí medzi menšie sektory. Pomerné zastúpenie mužov a žien vykonávajúcich sektorovo špecifické zamestnania bolo približne 75,6 % mužov a 24,4 % žien.
Z hľadiska nezamestnanosti tvorili sektorovo špecifickí UoZ (muži a ženy spolu) približne 0,4 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a vývoja v čase pandémie nového koronavírusu, je uvedená v nasledujúcom texte.
Celkový počet UoZ (t. j. mužov a žien spolu) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, z dôvodu pandémie COVID-19, vzrástol približne o 29,4 %. Predošlé obdobie od januára 2019 do marca 2020 sa vyznačovalo poklesom UoZ, pričom ich počet sa znížil o 9,6 %. Celkovo tak počas sledovaného obdobia prišlo k nárastu počtu UoZ o 17,0 %. Z hľadiska pohlavia výrazne prevažoval počet mužov UoZ. Podiel žien UoZ sa pohyboval od 25,2 % v decembri 2020 do 34,6 % v máji 2019. Celkovo sa podiel žien UoZ počas sledovaného obdobia znížil o 6,6 p. b. Najvyšší počet žien UoZ v tomto sektore (približne 230 osôb) bol v júli 2020 a ich najnižší počet (150) bol v januári 2020. Najviac mužov UoZ bolo v júli 2020, a to 540, a najmenej, s počtom 330, ich bolo v júli 2019. Celkovo sa počet žien UoZ znížil o 7,3 %. Pokles pred pandémiou COVID-19 predstavoval 18,1 % a od marca 2020 do konca sledovaného obdobia prišlo k nárastu o 13,3 %. Celkový nárast počtu mužov UoZ bol počas sledovaného obdobia vo výške 28,3 %. Obdobie pred pandémiou COVID-19 sa vyznačovalo ich poklesom o 5,6 %. Po vypuknutí pandémie COVID-19 sa počet mužov UoZ zvýšil o 35,9 %.
Vyššie uvedený graf porovnáva mieru špecifickej nezamestnanosti v sektore s mierou špecifickej nezamestnanosti v SR, a to v členení podľa pohlavia. Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v tomto sektore bola v roku 2019 o 2,0 p. b. nižšia, ako miera špecifickej nezamestnanosti žien. V roku 2020 tento rozdiel predstavoval 0,6 p. b. Oproti SR bola v roku 2019 miera špecifickej nezamestnanosti u mužov vyššia o 3,7 p. b. a dosiahla 7,5 %. V roku 2020 bol tento rozdiel oproti SR 5,8 p. b., pričom miera špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla za sektor 11,7 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola 9,5 % a v roku 2020 to bolo 12,3 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien preto bola v roku 2019 oproti SR vyššia o 5,1 p. b., resp. o 6,3 p. b. vyššia v roku 2020. Medziročne miera špecifickej nezamestnanosti žien vzrástla o 2,8 p. b. a u mužov vzrástla o 4,2 p. b.
Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera špecifickej nezamestnanosti žien v štyroch krajoch vyššia, ako bol priemer sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť žien v sektore bola v Košickom kraji, signifikantne vysoká miera špecifickej nezamestnanosti žien bola aj v Prešovskom kraji, pričom presné údaje za tieto dva kraje sú z dôvodu nízkej početnosti UoZ a zamestnaných osôb v rámci krajov a sektora predmetom ochrany dôverných údajov. Naopak, najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola v Trenčianskom kraji, a to 2,6 %. Nízka miera špecifickej nezamestnanosti žien (3,1 %) bola v tomto roku aj v Bratislavskom kraji.
V rámci rozboru regionálnej distribúcie miery špecifickej nezamestnanosti žien v decembri 2020 možno konštatovať, že v piatich krajoch prevýšila priemer sektora (v Bratislavskom kraji len tesne). Najvyššia špecifická nezamestnanosť žien v sektore bola v Košickom kraji a signifikantne vysoká miera špecifickej nezamestnanosti žien bola aj v Prešovskom kraji, pričom presné údaje za tieto dva kraje sú z dôvodu nízkej početnosti UoZ a zamestnaných osôb v rámci krajov a sektora predmetom ochrany dôverných údajov. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2020 bola v Trnavskom kraji, a to 3,7 %. Aj v Trenčianskom kraji bola nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien, a to 5,7 %.
V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery špecifickej nezamestnanosti mužov v troch krajoch vyššia, ako priemerná hodnota sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť mužov v sektore bola v Prešovskom kraji, avšak z dôvodu nižšej početnosti ekonomicky aktívnych mužov v sektore a regióne sú konkrétne číselné informácie predmetom ochrany dôverných údajov. Jej druhá najvyššia hodnota bola v Košickom kraji, a to 21,7 %. V opačnom spektre sa nachádzal Bratislavský kraj, kde bola v tomto roku najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti mužov, a to 1,8 %. Okrem toho bola nízka miera špecifickej nezamestnanosti mužov aj v Trnavskom kraji, a to 2,5 %.
December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou špecifickej nezamestnanosti mužov v štyroch krajoch. Najvyššia špecifická nezamestnanosť mužov v sektore bola v Prešovskom kraji, avšak z dôvodu nízkej početnosti ekonomicky aktívnych mužov v sektore a regióne sú konkrétne číselné informácie predmetom ochrany dôverných údajov. Za týmto krajom nasledoval Košický kraj, kde výška miery špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla 31,2 %. Najúspešnejším krajom s najnižšou mierou špecifickej nezamestnanosti bol Trenčiansky kraj, v ktorom táto miera dosiahla iba 3,4 %. Druhá najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti, a to na úrovni 4,2 %, bola v Bratislavskom kraji.
Medziročná zmena miery špecifickej nezamestnanosti žien počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020) dosiahla v tomto sektore zvýšenie o 2,8 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Bratislavskom kraji, a to 9,2 p. b. Vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti žien bol zaznamenaný aj v Nitrianskom kraji, a to 6,5 p. b. Na druhej strane spektra sa z hľadiska zmeny miery špecifickej nezamestnanosti žien nachádzal Košický kraj (presný údaj má dôverný charakter z dôvodu nízkej početnosti sektorovo špecifických UoZ a zamestnaných žien) a Trnavský kraj, kde pokles predstavoval 2,3 p. b.
Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery špecifickej nezamestnanosti mužov nárast o 4,2 p. b. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast dosiahnutý v Košickom kraji, a to 9,5 p. b. Vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti mužov počas pandémie COVID-19 bol zaznamenaný aj v Žilinskom kraji (nárast o 8,6 p. b.). Lepšie na tom z hľadiska zmeny miery špecifickej nezamestnanosti boli muži v Trenčianskom kraji s nárastom o 0,4 p. b. a muži v Trnavskom kraji, kde zvýšenie predstavovalo 2,1 p. b.
Špecifická nezamestnanosť v sektore sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály sa najvýraznejšie prejavila v počte žien, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali niektoré zo zamestnaní:
U mužov išlo najmä o tie osoby, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:
V sektore sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály, ktorý je charakteristický prevažným zastúpením zamestnaných mužov, prevyšoval v rokoch 2019 aj 2020 počet mužov UoZ nad počtom žien UoZ, avšak miera špecifickej nezamestnanosti v sektore dosahovala v sledovanom období mierne vyššie hodnoty u žien. Dôvodom bolo, že z celkového počtu žien, ktoré vykonávali sektorovo špecifické zamestnania, či už aktuálne k 31. 12. 2020 alebo bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, tvorili ženy UoZ 12,3 %. V prípade mužského pohlavia bol príslušný podiel o niečo menší, a to približne 11,7 %. Medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020 prišlo v SR k výraznejšiemu zvýšeniu miery špecifickej nezamestnanosti u mužov ako u žien, pričom z regionálneho hľadiska boli na konci sledovaného obdobia u oboch pohlaví najviac zasiahnuté Prešovský a Košický kraj. Zvýšenie nezamestnanosti sa prejavilo najmä v zamestnaniach, ktoré sú klasifikované v hlavnej triede zamestnaní 9 – Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, 7 – Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, 8 – Operátori a montéri strojov a zariadení.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.