Charakteristika vývojových tendencií v oblasti ľudských zdrojov a inovácií v sektorovej štruktúre NSP/SRI
Sektor z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 zahrňuje divíziu ekonomických činností 23 Výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov, ktorá patrí do sekcie C – PRIEMYSELNÁ VÝROBA.
Vekovo-pohlavná pyramída mužov a žien zamestnaných v rámci sektora sklo, keramika, minerálne výrobky a nekovové materiály v SR za roky 2009 a 2018 (celkový počet osôb = 100 %)
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.
Sektorové špecifiká trhu práce sú determinované najmä kvalitatívnymi a kvantitatívnymi aspektmi pracovných síl, formovanými prostredníctvom prebiehajúcich demografických javov, a to s osobitným zreteľom na procesy biologickej, vzdelanostnej a profesijnej reprodukcie ľudských zdrojov. Štruktúrne zmeny nastávajúce vo vývoji demografickej skladby obyvateľstva a ekonomických činností v národnom hospodárstve SR za obdobie uplynulých 10 rokov sa prejavili taktiež vo vekovo – pohlavnej skladbe osôb zamestnaných v sektore sklo, keramika, minerálne výrobky a nekovové materiály.
V porovnaní s rokom 2009 celkovo do roku 2018 v rámci sektora najvýraznejšie vzrástol podiel zamestnaných osôb patriacich do vekovej skupiny 60 a viac rokov, na druhej strane ich počet najvýraznejšie poklesol v rámci vekovej skupiny 30 až 34 rokov. V roku 2018 bol najvyšší podiel osôb zamestnaných v rámci sektora vo vekovej skupine 50 až 54 rokov. Najsilnejšie zastúpenie zamestnancov mužského pohlavia v rámci sektora sklo, keramika, minerálne výrobky a nekovové materiály bolo v roku 2018 vo vekovej skupine 50 až 54 rokov, keď ich pomerné zastúpenie dosiahlo 10,3 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore. U žien bola v roku 2018 s relatívnym podielom 3,8 % na celkovom počte osôb zamestnaných v tomto sektore najpočetnejšia veková skupina 50 až 54 rokov. Výsledkom vzájomného spolupôsobenia demografických a ekonomických procesov za obdobie rokov 2009 až 2018 je celkový nárast zastúpenia vyšších vekových kategórií v sektore sklo, keramika, minerálne výrobky a nekovové materiály, a to pri súčasnom znížení podielu mladých ľudí vo veku do 29 rokov.
Vývoj výdavkov na inovácie v divíziách SK NACE Rev. 2 za sektor sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály v SR v rokoch 2008 až 2016 v tis. EUR
Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.
Jedinou divíziou za sektor sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály v rámci ktorej boli identifikované a zverejnené informácie o výdavkoch na inovácie je prirodzene divízia 23 Výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov. Globálny trend výdavkov na inovácie v tejto divízii možno označiť ako klesajúci. Celkový pokles počas sledovaného obdobia dosiahol 31 655 tis. EUR, čo je v percentuálnom vyjadrení pokles o 80 %. Najvyššia hodnota výdavkov na inovácie bola dosiahnutá v roku 2008, a to 39 396 tis. EUR a minimum na úrovni 7 741 tis. EUR bolo dosiahnuté v roku 2016.
Nástup a výstup osôb do zamestnania a zo zamestnania v rámci sektora sklo, keramika, minerálne výrobky a nekovové materiály v SR v roku 2018
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.
Najvyšší nástup osôb do pracovného pomeru v sektore sklo, keramika, minerálne výrobky a nekovové materiály bol v roku 2018 evidovaný v hlavnej triede 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, kde bolo ako nastupujúcich evidovaných približne 1 000 osôb. V rámci tohto sektora vystúpilo zo zamestnania najviac osôb vykonávajúcich pracovné činnosti rovnako v hlavnej triede 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, a to približne 700 osôb. Z hľadiska rozdielu medzi nástupom a výstupom zamestnaných osôb prišlo k najvyššiemu prírastku v hlavnej triede 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, ktorý dosiahol približne 300 osôb. Odlišná situácia bola v hlavnej triede 1 Zákonodarcovia, riadiaci pracovníci, kde sa počet zamestnaných osôb takmer nezmenil.
Regionálna distribúcia zamestnancov v sektore sklo, keramika, minerálne výrobky a nekovové materiály na základe vzdelanostnej úrovne a podiel mzdy žien na mzde mužov podľa samosprávnych krajov v SR za rok 2018
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.
Z regionálneho hľadiska dosahuje v rámci sektora sklo, keramika, minerálne výrobky a nekovové materiály mzda žien v pomere ku mzde mužov svoje maximum v Žilinskom kraji, a to na úrovni 119 % zo mzdy mužov. Druhá najvyššia hodnota z hľadiska porovnania miezd žien a mužov v rámci sektora bola dosiahnutá v Nitrianskom kraji, kde bol podiel mzdy žien na mzde mužov vo výške 93 %. Podiel na úrovni 92 % bol dosiahnutý v Prešovskom kraji a tým pádom sa tento kraj nachádza na tretej pozícii z hľadiska komparácie miezd žien a mužov v sektore. Na druhej strane, najmenej ženy zarábajú v porovnaní s mužmi v Trenčianskom kraji, kde ich mzda oproti mzde mužov dosahuje iba 67 %. Menej priaznivé mzdové pomery žien vzhľadom k mužom sú z hľadiska tohto sektora aj v Bratislavskom kraji, kde je príslušný podiel na úrovni 79 % a v Banskobystrickom kraji, kde to je 88 %.
Pri rozbore regionálnej zamestnanosti z hľadiska vzdelanostnej úrovne v sektore sklo, keramika, minerálne výrobky a nekovové materiály bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Trenčianskom kraji, ktorý dosiahol približne 300 osôb a približne rovnaký počet bol evidovaný aj v Banskobystrickom kraji. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním bolo v Prešovskom kraji nasledovanom Žilinským krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb v oboch prípadoch približne 100. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Košickom kraji, kde bol ich podiel 19 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora v kraji. Košický kraj bol nasledovaný Nitrianskym krajom, kde podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahol 16 %. Na druhej strane,
v Žilinskom kraji a v Prešovskom kraji bol podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním len približne 9 %.
Pri rozbore zamestnaných osôb z ďalšej vzdelanostnej úrovne bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s maturitou v Trenčianskom kraji, kde ich počet dosiahol približne 1 100 osôb.
V Banskobystrickom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni zamestnaných osôb s maturitou približne 1 000. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s maturitou bolo v Prešovskom kraji nasledovanom Košickým krajom, v ktorých dosiahol počet zamestnaných osôb s maturitou zhodne približne 200.
Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s maturitou v Žilinskom kraji, kde bol ich podiel 47 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a kraja. Žilinský kraj bol nasledovaný Nitrianskym krajom, kde podiel zamestnaných osôb s maturitou dosiahol 42 %. Na druhej strane, v Bratislavskom kraji bol podiel zamestnaných osôb s maturitou len 34 % a druhá najnižšia hodnota po Bratislavskom kraji bola u zamestnaných osôb s maturitou dosiahnutá v Prešovskom kraji, a to 35 %.
V prípade zamestnaných osôb bez maturity bol identifikovaný ich najvyšší počet v Trenčianskom kraji, ktorý dosiahol cca 1 500 osôb. V Bratislavskom kraji bolo v tejto vzdelanostnej úrovni z hľadiska ich počtu evidovaných približne 1 300 zamestnaných osôb bez maturity. Naopak, najmenej zamestnaných osôb bez maturity bolo v Košickom kraji nasledovanom Prešovským krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb bez maturity v oboch prípadoch cca 300. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb bez maturity v Prešovskom kraji, ktorý bol 55 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a kraja. Prešovský kraj bol nasledovaný Trnavským krajom, kde podiel zamestnaných osôb bez maturity dosiahol 53 %. Na druhej strane, v Košickom kraji bol podiel zamestnaných osôb bez maturity len 42 % a rovnaká hodnota bola u zamestnaných osôb bez maturity dosiahnutá aj v Nitrianskom kraji.
