Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
V rámci sektorovej štruktúry NSP kreujú sektor remeslá a osobné služby nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:
Sektorovo špecifickí zamestnanci (muži aj ženy spolu) všetkých vekových kategórií spolu tvorili k 31. 12. 2020 približne 5,4 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP, čím sa sektor radí medzi stredne veľké sektory. Pomerné zastúpenie jednotlivých vekových kategórií zamestnancov (mužov aj žien spolu) v rámci sektora prezentuje nasledujúci graf.
V sektorovej štruktúre NSP je sektor remeslá a osobné služby charakteristický veľmi výrazným zastúpením staršej zložky ľudských zdrojov, t. j. osôb starších ako 50 rokov a súčasne veľmi nízkym podielom mladších zamestnancov vo veku do 29 rokov, čo predikuje osobitné požiadavky na včasnú a efektívnu náhradu pracovných síl prostredníctvom kvalitných, aktuálnych a prakticky orientovaných programov počiatočného aj ďalšieho vzdelávania v úzkej súčinnosti so zamestnávateľskými subjektmi.
Z rozboru stavu a štruktúry nezamestnanosti vyplýva, že sektorovo špecifickí UoZ spolu (t. j. bez ohľadu na ich pohlavie a vek) tvorili k 31. 12. 2020 cca 7,8 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a chronológie v období pandémie nového koronavírusu, je uvedená nižšie.
Počet UoZ spolu (bez ohľadu na vek) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor remeslá a osobné služby od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, pod vplyvom pandémie COVID-19, vzrástol o cca 36,0 %, pričom od januára 2019 do marca 2020 sa počet UoZ zmenil len minimálne. Medziročne od 31. 12. 20219 do 31. 12. 2020 sa počet UoZ zvýšil o viac ako 40,0 %.
V sektore remeslá a osobné služby bolo k 31. 12. 2020 najvýraznejšie zastúpenie sektorovo špecifických UoZ starších ako 50 rokov, a to približne 5 700 osôb, resp. 45,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Podiel UoZ v strednom veku bol približne 44,0 % (cca 5 600 osôb) a mladších približne 11,0 % (cca 1 400 osôb).
Od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2020 sa počet UoZ v strednom veku zvýšil približne o 1 800 osôb (cca 46,0 %), počet starších UoZ o cca 1 700 osôb, resp. o 42,0 % a mladších UoZ o menej ako 450 osôb (cca 45,0 %).
Výpočet miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti je založený na vzťahu dvoch vyššie uvedených skupín ľudských zdrojov, ktorými sú:
Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti vyjadruje, koľko sektorovo špecifických UoZ pripadá na 100 ekonomicky aktívnych osôb, t. j. sektorovo špecifických zamestnancov a sektorovo špecifických UoZ spolu. Vyjadruje mieru voľných ľudských zdrojov so sektorovo špecifickými vedomosťami, zručnosťami a praktickými skúsenosťami.
Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v troch krajoch vyššia, ako bol celoštátny priemer sektora, ktorý presiahol 18,0 %-nú hranicu. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 39,6 %. Vysoká úroveň miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti mladších osôb, a to nad 30,0 %, bola aj v Košickom kraji. Naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v mladšej vekovej kategórii na konci roku 2019 bola v Bratislavskom kraji, iba 6,7 %, a nízka miera sledovaného ukazovateľa v rámci sektora bola aj v ďalších regiónoch v západnej časti SR.
Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti strednej vekovej kategórie v decembri 2019 možno konštatovať, že v troch krajoch prevýšila priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 18,0 %. V tomto roku bol priemer sektora z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti výrazne prekročený aj v susednom Košickom kraji, kde dosiahol 16,7 %. Priemer sektora prekročil ešte Banskobystrický kraj. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb v strednom veku bola v roku 2019 v Bratislavskom kraji, a to iba 3,4 %.
V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v troch krajoch vyššia, ako priemerná hodnota sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb bola v Košickom kraji, kde dosiahla 10,5 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola v Prešovskom kraji, a to 9,2 %. V opačnom spektre sa nachádzal Bratislavský kraj, kde bola v tomto roku najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb (oboch pohlaví spolu), a to iba 1,9 %.
December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v troch krajoch, kde zvýšené počty UoZ tvoril taktiež ich návrat do miesta trvalého bydliska po strate zamestnania v inom regióne, vrátane zahraničia. U osôb vo veku do 29 rokov bola v rámci SR najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v Košickom a Prešovskom kraji, kde to bolo viac ako 40,0 %. Banskobystrický kraj sa taktiež vyznačoval hodnotou nad celoštátnym priemerom a najúspešnejším krajom s najnižšou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti bol Bratislavský kraj, v ktorom dosiahla iba 13,4 %.
V rámci rozboru regionálnej distribúcie miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v decembri 2020 možno konštatovať, že v troch krajoch (Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom) prevýšila celoštátny priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti stredných ročníkov bola v Prešovskom kraji, a to 22,8 %. V sledovanom roku bol celoslovenský priemer sektora z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti 29 až 50 ročných výrazne prekročený aj v Košickom kraji, naopak najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v roku 2020 bola v Bratislavskom kraji, a to iba cca 6,5 %.
Z hľadiska regionálneho rozloženia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v decembri 2020 bolo identifikované, že v troch krajoch (Košickom, Banskobystrickom a Prešovskom) prevýšila priemer sektora za celú SR. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb v sektore bola v Košickom kraji (13,6 %). Naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb v roku 2020 bola v Bratislavskom kraji (iba 3,6 %).
Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov zvýšenie približne o 9,4 p. b. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast zaznamenaný v Trnavskom kraji, a to o viac ako 18,0 p. b. Lepšie na tom z hľadiska zmeny (nie stavu) miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti bol Prešovský kraj, kde sledovaná hodnota medziročne vzrástla iba minimálne. Špecifická nezamestnanosť v sektore sa najvýraznejšie prejavila v počte mladších osôb, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:
Medziročná zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020) dosiahla v tomto sektore nárast približne o 4,6 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Banskobystrickom kraji, a to približne o 7,3 p. b. Na druhej strane regionálneho spektra sa z hľadiska zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti nachádzal Bratislavský kraj, kde medziročný nárast predstavoval približne 3,1 p. b. Medziročne pandémia nového koronavírusu ovplyvnila zvýšenie sektorovo špecifickej nezamestnanosti najmä u osôb vo veku od 29 do 50 rokov, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ pracovali v zamestnaniach:
Rozdiel v miere sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v čase pandémie nového koronavírusu (t. j. medzi hodnotami za december 2019 a za december 2020) v tomto sektore predstavoval približne 2,7 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol zaznamenaný v Banskobystrickom kraji,
a to približne o 4,1 p. b. Na druhej strane regionálneho poradia sa z hľadiska medziročnej zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb nachádzal Bratislavský kraj, kde zvýšenie predstavovalo iba 1,7 p. b. Pandémia negatívne ovplyvnila najmä tie osoby staršie ako 50 rokov, ktoré vykonávali pracovnú činnosť v zamestnaniach:
Zhrnutie za sektor: V rámci sektora remeslá a osobné služby bol k 31. 12. 2020 najvýraznejší podiel na sektorovo špecifickej zamestnanosti identifikovaný u osôb starších ako 50 rokov (cca 61,0 %). Zamestnanci (muži aj ženy spolu) vo veku od 29 do 50 rokov tvorili cca 35,0 %-ný podiel na sektorovo špecifickej zamestnanosti a podiel mladších do 29 rokov bol cca 4,0 %. V sektore bolo k 31. 12. 2020 najvýraznejšie zastúpenie sektorovo špecifických UoZ starších ako 50 rokov, a to približne 5 700 osôb, resp. 45,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Podiel UoZ v strednom veku bol približne 44,0 % (cca 5 600 osôb) a mladších približne 11,0 % (cca 1 400 osôb). Od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2020 sa počet UoZ v strednom veku zvýšil približne o 1 800 osôb (cca 46,0 %), počet starších UoZ o cca 1 700 osôb, resp. o približne 42,0 % a mladších UoZ o menej ako 450 osôb (cca 45,0 %). Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti sa zvýšila najvýraznejšie u mladších osôb (bolo ich relatívne málo, a tak i malé zvýšenie počtu UoZ vyvolalo výraznejšie zvýšenie miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti). Najmenej výrazne sa miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti zvýšila u starších osôb. Vekovo starší totiž v sektore zabezpečujú časovo stabilnejšie pracovné miesta a súčasne po ukončení svojej pracovnej kariéry z dôvodu odchodu na zaslúžený odpočinok ich kroky nevedú na úrady práce, sociálnych vecí a rodiny s cieľom podania žiadosti o zaradenie do evidencie UoZ. V období pandémie sektorovo špecifická nezamestnanosť zasiahla najmä Prešovský, Košický a Banskobystrický kraj. Pandémia sa vo všetkých vekových kategóriách prejavila najmä v tých zamestnaniach, ktoré boli klasifikované v hlavnej triede zamestnaní 9 – Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci a v hlavnej triede 5 – Pracovníci v službách a obchode.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.
Cookie | Dĺžka trvania | Popis |
---|---|---|
cookielawinfo-checkbox-analytics | 11 months | This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Analytics". |
cookielawinfo-checkbox-functional | 11 months | The cookie is set by GDPR cookie consent to record the user consent for the cookies in the category "Functional". |
cookielawinfo-checkbox-necessary | 11 months | This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookies is used to store the user consent for the cookies in the category "Necessary". |
cookielawinfo-checkbox-others | 11 months | This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Other. |
cookielawinfo-checkbox-performance | 11 months | This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Performance". |
viewed_cookie_policy | 11 months | The cookie is set by the GDPR Cookie Consent plugin and is used to store whether or not user has consented to the use of cookies. It does not store any personal data. |