Charakteristika vývojových tendencií v oblasti ľudských zdrojov a inovácií v sektorovej štruktúre NSP/SRI
Sektor z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 zahrňuje dve divízie ekonomických činností zo sekcie S – OSTATNÉ ČINNOSTI, a to 95 Oprava počítačov, osobných potrieb a potrieb pre domácnosti a 96 Ostatné osobné služby.
V rámci systematicky prebiehajúcej optimalizácie štruktúry sektorových rád NSP/SRI v súlade s vývojom na trhu práce a sektorovými potrebami zamestnávateľov bude do charakteristík sektora remeslá a osobné služby perspektívne zaradená taktiež divízia 80 Bezpečnostné a pátrace služby.
Vekovo-pohlavná pyramída mužov a žien zamestnaných v rámci sektora remeslá a osobné služby v SR za roky 2009 a 2018 (celkový počet osôb = 100 %)
Sektorové špecifiká trhu práce sú determinované najmä kvalitatívnymi a kvantitatívnymi aspektmi pracovných síl, formovanými prostredníctvom prebiehajúcich demografických javov, a to s osobitným zreteľom na procesy biologickej, vzdelanostnej a profesijnej reprodukcie ľudských zdrojov. Štruktúrne zmeny nastávajúce vo vývoji demografickej skladby obyvateľstva a ekonomických činností v národnom hospodárstve SR za obdobie uplynulých 10 rokov sa prejavili taktiež vo vekovo – pohlavnej skladbe osôb zamestnaných v sektore remeslá a osobné služby. V porovnaní s rokom 2009 celkovo do roku 2018 v rámci sektora najvýraznejšie vzrástol podiel zamestnaných osôb patriacich do vekovej skupiny 50 až 54 rokov, na druhej strane ich počet najvýraznejšie poklesol v rámci vekovej skupiny 20 až 24 rokov.
V roku 2018 bol najvyšší podiel osôb zamestnaných v rámci sektora vo vekovej skupine 50 až 54 rokov. Najsilnejšie zastúpenie zamestnancov mužského pohlavia v rámci sektora remeslá a osobné služby bolo v roku 2018 taktiež vo vekovej skupine 50 až 54 rokov, keď ich pomerné zastúpenie dosiahlo 7,3 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore. U žien bola v roku 2018 s relatívnym podielom 6,8 % na celkovom počte osôb zamestnaných v tomto sektore najpočetnejšia veková skupina 55 až 59 rokov. Výsledkom vzájomného spolupôsobenia demografických a ekonomických procesov za obdobie rokov 2009 až 2018 je celkový nárast zastúpenia vyšších vekových kategórií v sektore remeslá a osobné služby, a to pri súčasnom znížení podielu mladých ľudí vo veku do 29 rokov.
Nástup a výstup osôb do zamestnania a zo zamestnania v rámci sektora remeslá a osobné služby v SR v roku 2018
Legenda:
| HT 1 | 1 Zákonodarcovia, riadiaci pracovníci | HT 6 | 6 Kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve |
| HT 2 | 2 Špecialisti | HT 7 | 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci |
| HT 3 | 3 Technici a odborní pracovníci | HT 8 | 8 Operátori a montéri strojov a zariadení |
| HT 4 | 4 Administratívni pracovníci | HT 9 | 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci |
| HT 5 | 5 Pracovníci v službách a obchode |
Najvyšší nástup osôb do pracovného pomeru v sektore remeslá a osobné služby bol v roku 2018 evidovaný v hlavnej triede 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, kde bolo ako nastupujúcich evidovaných približne 600 osôb. V rámci tohto sektora vystúpilo zo zamestnania najviac osôb vykonávajúcich pracovné činnosti rovnako v hlavnej triede 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, a to približne v rovnakom počte 600 osôb. Z hľadiska rozdielu medzi nástupom a výstupom zamestnaných osôb prišlo k najvyššiemu prírastku v hlavnej triede 4 Administratívni pracovníci, ktorý dosiahol približne 100 osôb.
Regionálna distribúcia zamestnancov v sektore remeslá a osobné služby na základe vzdelanostnej úrovne a podiel mzdy žien na mzde mužov podľa samosprávnych krajov v SR za rok 2018
Z regionálneho hľadiska dosahuje v rámci sektora remeslá a osobné služby mzda žien v pomere ku mzde mužov svoje maximum v Bratislavskom kraji, a to na úrovni 108 % zo mzdy mužov. Druhá najvyššia hodnota z hľadiska porovnania miezd žien a mužov v rámci sektora bola dosiahnutá v Nitrianskom kraji, kde bol podiel mzdy žien na mzde mužov vo výške 88 %. Podiel na úrovni 82 % bol dosiahnutý v Košickom kraji a tým pádom sa tento kraj nachádza na tretej pozícii z hľadiska komparácie miezd žien a mužov v sektore. Najmenej priaznivé mzdové pomery žien vzhľadom k mužom sú z hľadiska tohto sektora v Žilinskom kraji, kde je príslušný podiel na úrovni 67 % a v Trenčianskom kraji, kde to je 72 %. Informácie za Banskobystrický kraj majú z dôvodu obmedzenej početnosti zamestnaných osôb v daných členeniach dôverný charakter.
Pri rozbore regionálnej zamestnanosti z hľadiska vzdelanostnej úrovne v sektore remeslá a osobné služby bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Bratislavskom kraji, ktorý dosiahol približne 100 osôb a podobne aj v Trnavskom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni približne 100 zamestnaných osôb. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním bolo v sektore v Banskobystrickom kraji nasledovanom Nitrianskym krajom. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Trnavskom kraji, kde bol ich podiel 18 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora v danom kraji. Trnavský kraj bol nasledovaný Trenčianskym krajom, kde podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahol 15 %. Na druhej strane, v Nitrianskom kraji a Banskobystrickom kraji bol podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním len 2 %.
Pri rozbore zamestnaných osôb z ďalšej vzdelanostnej úrovne bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s maturitou v Bratislavskom kraji, kde ich počet dosiahol približne 700 osôb. V Prešovskom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni zamestnaných osôb s maturitou približne 500. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s maturitou bolo v Banskobystrickom kraji, kde bol ich počet minimálny a v Trenčianskom kraji, kde dosiahol počet zamestnaných osôb s maturitou približne 100. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s maturitou v Žilinskom kraji, kde bol ich podiel 54 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a kraja. Žilinský kraj bol nasledovaný Trenčianskym krajom, kde podiel zamestnaných osôb s maturitou dosiahol 52 %. Na druhej strane, v Banskobystrickom kraji a Prešovskom kraji bol podiel zamestnaných osôb s maturitou len 30 %.
V prípade zamestnaných osôb bez maturity bol identifikovaný ich najvyšší počet v Bratislavskom kraji a v Prešovskom kraji, v ktorých bolo v tejto vzdelanostnej úrovni z hľadiska ich počtu evidovaných približne 1 000 zamestnaných osôb bez maturity. Naopak, najmenej zamestnaných osôb bez maturity bolo v Trenčianskom kraji nasledovanom Žilinským krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb bez maturity v oboch prípadoch približne 100 osôb. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb bez maturity v Banskobystrickom kraji, ktorý bol 68 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a kraja. Banskobystrický kraj bol nasledovaný Prešovským krajom, kde podiel zamestnaných osôb bez maturity dosiahol 64 %. Na druhej strane, v Trenčianskom kraji bol podiel zamestnaných osôb bez maturity len 33 % a druhá najnižšia hodnota po Trenčianskom kraji bola u zamestnaných osôb bez maturity dosiahnutá v Trnavskom kraji, a to približne 36 %.
