Charakteristika vývoja v oblasti hospodárskych výsledkov, osobných nákladov, dynamiky pracovnoprávnych vzťahov a regionálnej distribúcie UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor je z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 vymedzený tými ekonomickými činnosťami, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií predmetnej klasifikácie: 80 Bezpečnostné a pátracie služby, 95 Oprava počítačov, osobných potrieb a potrieb pre domácnosti, 96 Ostatné osobné služby, 97 Činnosti domácností ako zamestnávateľov domáceho personálu. Na základe aktuálne dostupných údajov o pridanej hodnote, zamestnanosti a osobných nákladoch za sektor remeslá a osobné služby boli identifikované nižšie uvedené vývojové trendy, reflektujúce časový rad  sledovaných ukazovateľov v danom sektore v členení podľa jednotlivých divízií SK NACE Rev. 2.

Za divíziu 80 Bezpečnostné a pátracie služby sa za roky 2008 až 2017 prejavil stabilný trend tvorby pridanej hodnoty, pričom absolútne zvýšenie pridanej hodnoty na zamestnanca predstavovalo približne 0,4 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 11,5 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2017, kedy to bolo 12,3 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2014, s hodnotou približne 10,6 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 80 Bezpečnostné a pátracie služby v rámci sektora remeslá a osobné služby v rokoch 2008 až 2017

V divízii 80 Bezpečnostné a pátracie služby prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 0,4 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 9,1 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2009 na úrovni 10 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2011, kedy to bolo približne 8,6 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Za divíziu 95 Oprava počítačov, osobných potrieb a potrieb pre domácnosti sa za roky 2008 až 2017 prejavil klesajúci trend tvorby pridanej hodnoty, pričom zníženie pridanej hodnoty na zamestnanca predstavovalo približne 240,3 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 54,2 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2008, kedy to bolo 266,5 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2010, s hodnotou približne 23,9 tis. EUR na jedného zamestnanca. Veľký pokles medzi rokmi 2008 a 2009 bol spojený s prudkým poklesom pridanej hodnoty v čase hospodárskej krízy a súčasným rastom počtu zamestnancov, ktorý vzrástol z cca 300 v roku 2008 na cca 2,3 tis. v roku 2010. Ďalej už boli pridaná hodnota aj počet zamestnancov pomerne stabilné.

Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 95 Oprava počítačov, osobných potrieb a potrieb pre domácnosti v rámci sektora remeslá a osobné služby v rokoch 2008 až 2017

V divízii 95 Oprava počítačov, osobných potrieb a potrieb pre domácnosti prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 24,3 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 13,4 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2008 na úrovni 35,7 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2010, kedy to bolo približne 8,7 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Dynamika pracovnoprávnych vzťahov na základe nástupov do zamestnania a výstupov zo zamestnania v členení podľa úrovne EKR a regiónov na úrovni NUTS 3 za rok 2018 v sektore remeslá a osobné služby

V sektore remeslá a osobné služby bol pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR za aktuálne údajovo dostupný rok 2018 zaznamenaný najvyšší podiel nástupov do zamestnania v rámci Trnavského kraja, kde tento podiel predstavoval približne 33,4 %, čiže z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja ich malo nižšie úrovne EKR približne 33,4 %. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Trenčianskom kraji, kde ich podiel bol približne 29,4 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja v sledovanom období. Na druhej strane, v Bratislavskom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí nastúpili do zamestnania v tomto sektore a kraji, malo len 15 %  z nich nižšie úrovne EKR.

Nastupujúci do zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali v rámci sektora a kraja najvyšší podiel v Banskobystrickom kraji, kde to bolo približne 42,7 %. To znamená, že z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci tohto sektora a kraja ich malo stredné úrovne EKR približne 42,7 %. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Nitrianskom kraji, kde ich podiel bol približne 42 %. Najnižší podiel zamestnancov so strednými úrovňami EKR nastupujúcich do zamestnania bol v Bratislavskom kraji, a to približne 34,3 % z celkového počtu nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja.

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v sledovanom období, tvorili najvyšší podiel v Bratislavskom kraji, a to približne 50,6 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Žilinskom kraji (45,1 %). Na druhej strane v Trnavskom kraji predstavovali títo zamestnanci len 30,6 %.

V roku 2018 bol najvyšší podiel výstupov zo zamestnania zaznamenaný pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR v Trnavskom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 35,6 %  z celkového počtu výstupov v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Prešovskom kraji, pričom ich podiel v rámci sektora a kraja bol približne 32,8 %. Na druhej strane, v Košickom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí vystúpili zo zamestnania, malo len približne 15,8 % z nich nižšie úrovne EKR.

Vystupujúci zo zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali najvyšší podiel v Nitrianskom kraji, kde to bolo približne 49,8 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v sektore a kraji. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Banskobystrickom kraji a ich podiel bol približne 44,3 %. Najnižší podiel zamestnancov so strednými úrovňami EKR vystupujúcich zo zamestnania bol v Prešovskom kraji, a to približne 37,2 %.

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania, tvorili najvyšší podiel v Košickom kraji, a to približne 43,1 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v rámci sektora a kraja za sledované obdobie. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Bratislavskom kraji (41,8 %). Na druhej strane v Trnavskom kraji predstavovali títo zamestnanci len približne 24,9 %  vystupujúcich zo zamestnania v rámci sektora a kraja.

V evidencii UoZ úradov práce, sociálnych vecí a rodiny bolo k 31. 1. 2020 v celej SR evidovaných celkovo 1 824 UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie vykonávali zamestnanie v sektore remeslá a osobné služby. Najvyšší podiel UoZ v tomto sektore z hľadiska ich predchádzajúceho zamestnania bol v hlavnej triede 5 Pracovníci v službách a obchode, pričom tento podiel predstavoval približne 57,2 % z celkového počtu UoZ relevantných pre sektor. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ s predchádzajúcim pracovným uplatnením v rámci hlavnej triedy 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, pričom ich podiel na celkovom počte UoZ s predchádzajúcim vykonávaným zamestnaním v tomto sektore bol približne 17,5 %. Tretie miesto patrilo UoZ z hlavnej triedy 4 Administratívni pracovníci, a to s 8,7 %-ným podielom. Na druhej strane UoZ, ktorí v rámci sektora remeslá a osobné služby pracovali v hlavnej triede 6 Kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve, predstavovali podiel len 0,3 % z celkového počtu sektorovo relevantných UoZ. Nízky bol aj podiel UoZ, ktorí pracovali v hlavnej triede 2 Špecialisti, a to 1,9 %. V sektorovej štruktúre UoZ sa z hľadiska členenia podľa hlavných tried klasifikácie zamestnaní SK ISCO-08 vyskytujú viaceré regionálne špecifiká, ktoré možno identifikovať z nižšie uvedenej mapy.

Regionálna distribúcia uchádzačov o zamestnanie z hľadiska zamestnania vykonávaného bezprostredne pred zaradením do evidencie za sektor remeslá a osobné služby v členení podľa hlavných tried SK ISCO-08 k 31. 1. 2019