Vplyv pandémie koronavírusu na trh práce z hľadiska úrovne zručností uplatňovaných na pracovných miestach v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Z hľadiska ekonomických činností realizovaných v sektorovej štruktúre NSP/SRI kreujú sektor potravinárstvo nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:

• Výroba potravín,
• Výroba nápojov,
• Výroba tabakových výrobkov.

Sektorovo špecifickí zamestnanci tvorili k 31. 10. 2021 menej ako 2 %-ný podiel na celkovej zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa sektor radí medzi menšie sektory. Pomerné zastúpenie jednotlivých úrovní zručností uplatňovaných sektorovo špecifickými zamestnancami prezentuje nasledujúci graf.

Štruktúra sektorovo špecifických zamestnancov v členení podľa úrovne zručností v sektore potravinárstvo k 31. 10. 2021

V sektore potravinárstvo si takmer štyri pätiny, t. j. približne 79 %, sektorovo špecifických pracovných príležitostí vyžadovali strednú úroveň zručností, jedna desatina si vyžadovala vysokú úroveň zručností a nízku úroveň zručností uplatňovalo približne 11 % sektorovo špecifických zamestnancov.

Sektorovo špecifickí UoZ spolu tvorili k 31. 10. 2021 približne 2 %-ný podiel na úhrnnom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia z hľadiska úrovne zručností uplatňovaných bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, ako aj porovnanie s rovnakým obdobím roku 2019, sú uvedené nižšie.

Štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v členení podľa úrovne zručností v sektore potravinárstvo k 31. 10. 2021 a k 31. 10. 2019

Počet UoZ s predchádzajúcim vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor potravinárstvo vplyvom pandémie COVID-19 od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 vzrástol približne o 580 osôb, t. j. o 29 %. Sektorovo špecifickí zamestnanci v potravinárstve vykonávali prevažne pracovné činnosti vyžadujúce strednú úroveň zručností a taktiež najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ vykonával bezprostredne pred ich zaradením do evidencie UoZ zamestnania, ktoré si vyžadovali takúto úroveň zručností. Z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ ich boli necelé tri štvrtiny (73 %). Najmenej sektorovo špecifických UoZ bolo s predchádzajúcou praxou na vysokej úrovni zručností, a to necelé 4 %.

V sledovanom období od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 sa počet sektorovo špecifických UoZ s predchádzajúcim zamestnaním na prevažnej, t. j. na strednej úrovni zručností, zvýšil cca o 420 osôb, t. j. viac ako o 28 %. Počet UoZ s predchádzajúcim zamestnaním na nízkej úrovni zručností sa zvýšil približne o 150 osôb, avšak z dôvodu nižšieho počtu UoZ v danej zručnostnej kategórii k východiskovému dátumu, t. j. k 31. 10. 2019, predstavoval príslušný relatívny prírastok viac ako 33 % východiskového stavu. Z hľadiska absolútneho aj relatívneho prírastku boli minimálne zmeny zaznamenané v kategórii UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie vykonávali zamestnania s vysokou úrovňou zručností.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na vysokej úrovni zručností v sektore potravinárstvo v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021

V členení podľa územnosprávneho usporiadania SR bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v prípade vysokej úrovne zručností v polovici samosprávnych krajov SR vyššia, ako celoštátna priemerná hodnota v rámci sektora. V potravinárstve bola najvýraznejšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na danej úrovni zručností zaznamenaná v Košickom kraji, kde dosiahla viac ako 7 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola v Banskobystrickom kraji, a to približne 6 %. V opačnom spektre sa nachádzal Nitriansky kraj, kde bola zaznamenaná najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti, a to iba 1,6 %. Hodnota tohto ukazovateľa bola nízka aj Bratislavskom a Trnavskom kraji. Špecifická nezamestnanosť v sektore potravinárstvo sa v prípade vysokej úrovne zručností prejavila v období od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 len minimálne, išlo iba o niekoľko UoZ s predchádzajúcou praxou v oblasti kontroly, hygieny, kvality a bezpečnosti v potravinárskej výrobe.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej úrovni zručností v sektore potravinárstvo v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021

Pri regionálnom pohľade na mieru sektorovo špecifickej nezamestnanosti v prípade strednej zručnostnej kategórie možno konštatovať, že v piatich krajoch prevýšila celoštátny priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v sektore bola v Banskobystrickom kraji, kde dosiahla približne 16,4 %. Priemer sektora bol z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti výrazne prekročený aj v Košickom kraji, dosiahol tam takmer 15,0 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej úrovni zručností bola v Bratislavskom kraji, a to iba 2,4 %. Aj v Nitrianskom kraji bola pomerne nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej zručnostnej úrovni, a to menej ako 5 %. V prípade strednej úrovne zručností sa sektorovo špecifická nezamestnanosť v potravinárstve najvýraznejšie prejavila v počte UoZ, ktorí bezprostredne pred ich zaradením do evidencie vykonávali zamestnania:

• Cukrár,
• Pekár,
• Mäsiar, údenár,
• Spracovateľ hydiny.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na nízkej úrovni zručností v sektore potravinárstvo v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021

Na nízkej úrovni zručností sa sektorovo špecifická nezamestnanosť v potravinárstve prejavila najvýraznejšie, a to najmä v Košickom, Banskobystrickom a Prešovskom kraji. Značný vplyv na zvýšenie regionálnej miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti v období pandémie nového koronavírusu mal aj návrat do miesta trvalého pobytu u tých osôb, ktoré boli uvoľnené z pracovného pomeru v inom regióne, vrátane zahraničia.

Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v prípade nízkej úrovne zručností bola v potravinárstve zaznamenaná v Košickom kraji, kde dosiahla 38,0 %, nasledovaná Banskobystrickým (cca 26 %) a Prešovským krajom (22,4 %). Naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Bratislavskom kraji, a to iba 3 %. Celoštátny priemer (16,7 %) svojou váhou výrazne znižoval aj sektorovo silný Nitriansky kraj, a to s hodnotou 9,3 %. Špecifická nezamestnanosť v sektore potravinárstvo sa v prípade nízkej úrovne zručností v sledovanom období najvýraznejšie prejavila v počte tých UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnanie Pomocný pracovník v potravinárskej výrobe.

Zhrnutie za sektor

Sektor potravinárstvo sa vyznačoval približne 79 %-ným zastúpením zamestnancov s pracovnými činnosťami na strednej úrovni zručností z celkového počtu sektorovo špecifických zamestnancov, pričom táto zručnostná kategória predstavovala aj najpočetnejšiu časť sektorovo špecifických UoZ. K 31. 10. 2021 tvorili osoby s predchádzajúcimi pracovnými úlohami na strednej úrovni zručností približne tri štvrtiny z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Najmenej sektorovo špecifických UoZ bolo s predchádzajúcou sektorovou praxou na vysokej úrovni zručností, a to len cca 4 %. Zároveň bola u osôb s vysokými zručnosťami aj najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti, a to približne iba 4 %, pretože z celkového počtu osôb, ktoré vykonávali sektorovo špecifické zamestnania s vysokou úrovňou zručností, či už aktuálne k 31. 10. 2021 alebo bezprostredne pred ich zaradením do evidencie UoZ, tvorili UoZ iba 4 %. V prípade strednej úrovne zručností bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti k 31.10. 2021 približne 8 %, avšak na nízkej úrovni zručností to bolo podstatne viac, a to necelých 17 %. V čase pandémie boli sektorovo špecifickou nezamestnanosťou najviac zasiahnuté Košický, Banskobystrický a Prešovský kraj, pričom značný vplyv na situáciu v týchto krajoch mal návrat do miesta trvalého pobytu u tých osôb, ktoré boli z výkonu prác sektorového charakteru uvoľnené v inom regióne, vrátane zahraničia. Išlo najmä o sektorovo špecifické pracovné úlohy vykonávané v rámci nasledovných zamestnaní:

• Pomocný pracovník v potravinárskej výrobe,
• Cukrár,
• Pekár,
• Mäsiar, údenár,
• Spracovateľ hydiny.