Vekové aspekty vplyvu pandémie nového koronavírusu na trh práce v sektorovej štruktúre NSP

V rámci sektorovej štruktúry NSP kreujú sektor potravinárstvo nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:

• Výroba potravín,
• Výroba nápojov,
• Výroba tabakových výrobkov.

Sektorovo špecifickí zamestnanci všetkých vekových kategórií spolu tvorili k 31. 12. 2020 približne 1,4 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP, čím sa potravinárstvo radí medzi menšie sektory. Pomerné zastúpenie jednotlivých vekových kategórií zamestnancov (mužov aj žien spolu) v rámci sektora prezentuje nasledujúci graf.

Veková štruktúra sektorovo špecifickej zamestnanosti v sektore potravinárstvo k 31.12.2020

V sektorovej štruktúre NSP je sektor potravinárstvo charakteristický prevládajúcim zastúpením strednej zložky ľudských zdrojov, t. j. osôb vo veku od 29 do 50 rokov a súčasne nízkym podielom mladších zamestnancov vo veku do 29 rokov. Zamestnanci vo veku od 29 do 50 rokov tvorili k 31. 12. 2020 prevažnú väčšinu, t. j. približne 52,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických zamestnancov v potravinárstve (bez rozdielu veku a pohlavia).

Z rozboru stavu a štruktúry nezamestnanosti vyplýva, že sektorovo špecifickí UoZ spolu (t. j. bez ohľadu na vek) tvorili k 31. 12. 2020 cca 1,8 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a chronológie v období pandémie nového koronavírusu, je uvedená nižšie.

Veková štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v sektore potravinárstvo od 31.12.2019 do 31.12.2020

Počet UoZ spolu (bez ohľadu na vek) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor potravinárstvo od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, pod vplyvom pandémie COVID-19, vzrástol približne o 30,0 %. Od januára 2019 do marca 2020 sa však počet UoZ mierne znížil, a tak počas celého sledovaného obdobia prišlo k zvýšeniu počtu UoZ približne o 22,3 %. Od 31. 12. 20219 do 31. 12. 2020 sa počet UoZ zvýšil o cca 35,0 %.

Z hľadiska veku v sektore potravinárstvo ku koncu roka 2020 pracovali prevažne zamestnanci vo vekovej kategórií od 29 do 50 rokov a taktiež UoZ v tejto vekovej kategórii boli najpočetnejšou časťou sektorovo špecifických UoZ. V celej SR ich bolo približne 1 450 osôb, resp. 51,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Podiel starších UoZ bol 32,0 % (cca 900 osôb) a mladších približne 17,0 % (cca 470 osôb). Od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2020 sa počet UoZ v strednom veku zvýšil približne o 400 osôb (37,0 %), počet starších UoZ o približne 200 osôb, resp. o 30,0 %. Mladšia veková kategória zaznamenala prírastok počtu UoZ približne o 140 osôb, čo bolo vzhľadom na ich najnižšiu absolútnu početnosť spojené s najvýraznejším relatívnym zvýšením, konkrétne až o 41,0 %. (Keďže v danej kategórii bolo najmenej osôb, tak aj najnižšie zvýšenie počtu UoZ znamenalo ich najvyšší relatívny nárast). Prítok starších osôb do evidencie UoZ v čase pandémie bol významne ovplyvňovaný taktiež ich prirodzeným odchodom do dôchodku v prípade obmedzenia dopytu po práci zo strany zamestnávateľských organizácií.

Výpočet miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti je založený na vzťahu dvoch vyššie uvedených skupín ľudských zdrojov, ktorými sú:

• sektorovo špecifickí zamestnanci na základe ich vykonávaného zamestnania zaradení do sektora podľa kritéria, či ich zamestnanie možno považovať za typické pre sektor potravinárstvo,
• sektorovo špecifickí UoZ, ktorých posledné vykonávané zamestnanie pred zaradením do evidencie UoZ prislúchalo do skupiny zamestnaní typických pre sektor potravinárstvo.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti vyjadruje, koľko sektorovo špecifických UoZ pripadá na 100 ekonomicky aktívnych osôb, t. j. sektorovo špecifických zamestnancov a sektorovo špecifických UoZ spolu. Vyjadruje mieru voľných ľudských zdrojov so sektorovo špecifickými vedomosťami, zručnosťami a praktickými skúsenosťami.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v sektore potravinárstvo v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov až v piatich krajoch vyššia, ako bol celoštátny priemer sektora, avšak regióny na juhozápade SR s lokalizáciou veľkých potravinárskych podnikov zabezpečili, že miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v tejto vekovej kategórii za celú SR len veľmi tesne presiahla 11,0 %-nú hranicu. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Košickom kraji, kde dosiahla až 18,4 %. Podobne vysoká úroveň miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti mladších osôb bola aj v Banskobystrickom kraji, a to 17,8 %. Naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v mladšej vekovej kategórii na konci roku 2019 bola v Bratislavskom kraji, iba 1,9 %, a nízka miera sledovaného ukazovateľa v rámci sektora bola aj v Nitrianskom a Trnavskom kraji.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v sektore potravinárstvo v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti strednej vekovej kategórie v decembri 2019 možno konštatovať, že v štyroch krajoch prevýšila priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Banskobystrickom kraji, kde dosiahla 14,6 %. V tomto roku bol priemer sektora z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti výrazne prekročený aj v Košickom kraji, kde dosiahol 13,2 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb v strednom veku v roku 2019 bola v Bratislavskom kraji, a to iba 1,3 %. Aj v Nitrianskom a Trnavskom kraji bola pomerne nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov, a to maximálne 3,5 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v sektore potravinárstvo v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v piatich krajoch vyššia, ako priemerná hodnota sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb bola v Košickom kraji, kde dosiahla 13,3 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola v Banskobystrickom kraji, a to 12,7 %. V opačnom spektre sa nachádzal Bratislavský kraj, kde bola v tomto roku najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb, a to iba 1,6 %. Okrem toho bola nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb aj v typicky potravinárskych regiónoch Trnavského a Nitrianskeho kraja, a to maximálne na úrovni 3,1 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v sektore potravinárstvo v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov až v piatich krajoch, kde zvýšené počty UoZ tvoril taktiež ich návrat do miesta trvalého bydliska po strate zamestnania v inom regióne, vrátane zahraničia. U osôb vo veku do 29 rokov bola najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v Košickom kraji, kde to bolo až 29,3 %. Za týmto krajom nasledoval Banskobystrický kraj, kde výška miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti mladších osôb dosiahla 23,9 %. Prešovský kraj sa taktiež vyznačoval hodnotou nad 20,0 %. Najúspešnejším krajom s najnižšou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti bol Bratislavský kraj, v ktorom dosiahla 4,1 %. Druhá najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti mladších osôb, a to na úrovni 6,0 %, bola v Nitrianskom kraji.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v sektore potravinárstvo v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

V rámci rozboru regionálnej distribúcie miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v decembri 2020 možno konštatovať, že v troch krajoch (Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom) prevýšila celoštátny priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti stredných ročníkov bola v Banskobystrickom kraji, a to 20,3 %. V sledovanom roku bol celoslovenský priemer sektora z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti 29 až 50 ročných výrazne prekročený aj v Prešovskom kraji, naopak najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v roku 2020 bola v Bratislavskom kraji, a to cca 3,0 %. Celoštátny priemer úspešne znižoval aj potravinársky významný Nitriansky kraj, resp. susedný Trnavský kraj.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v sektore potravinárstvo v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

Z hľadiska regionálneho rozloženia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v decembri 2020 bolo identifikované, že v štyroch krajoch (a to v Banskobystrickom, Košickom, Žilinskom a Prešovskom) prevýšila priemer sektora za celú SR. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb v sektore bola v Banskobystrickom kraji (17,1 %). V predmetnom roku bol celoštátny priemer sektora z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších výrazne prekročený aj v Košickom kraji (15,3 %). Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb v roku 2020 bola v Bratislavskom kraji, a to iba 2,1 %, pričom sektor výkonovo podržali aj podniky v Nitrianskom, Trnavskom a Trenčianskom kraji.

Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov zvýšenie približne o 4,1 p. b. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast zaznamenaný v Košickom kraji, a to o cca 10,9 p. b. Dvojciferný nárast miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti počas pandémie COVID-19 bol však zaznamenaný jedine v tomto kraji. Podstatne lepšie na tom z hľadiska zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti boli osoby do 29 rokov v Nitrianskom kraji, kde jej hodnota medziročne zostala na približne rovnakej úrovni. Špecifická nezamestnanosť v sektore potravinárstvo sa najvýraznejšie prejavila v počte mladších osôb, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• Pomocný pracovník v potravinárskej výrobe,
• Pekár,
• Spracovateľ ovocia a zeleniny,
• Cukrár,
• Operátor zariadenia na balenie, fľaškovanie a etiketovanie.

Medziročná zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020) dosiahla v tomto sektore nárast približne o 2,8 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Banskobystrickom kraji, a to približne o 5,7 p. b. Na druhej strane spektra sa z hľadiska zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti nachádzali Nitriansky a Bratislavský kraj, kde medziročný nárast predstavoval približne len 1,6 p. b. Medziročne pandémia nového koronavírusu ovplyvnila zvýšenie sektorovo špecifickej nezamestnanosti najmä u tých osôb vo veku od 29 do 50 rokov, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ pracovali v zamestnaniach:

• Pomocný pracovník v potravinárskej výrobe,
• Pekár,
• Cukrár,
• Mäsiar, údenár,
• Spracovateľ ovocia a zeleniny.

Rozdiel v miere sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v čase pandémie nového koronavírusu (t. j. medzi hodnotami za december 2019 a za december 2020) v tomto sektore predstavoval približne 2,1 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Banskobystrickom kraji,
a to približne 4,4 p. b. Na druhej strane regionálneho poradia sa z hľadiska medziročnej zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších nachádzal Trenčiansky kraj, kde zvýšenie predstavovalo iba 0,4 p. b. Pandémia negatívne ovplyvnila najmä tie osoby staršie ako 50 rokov, ktoré vykonávali pracovnú činnosť v zamestnaniach:

• Pomocný pracovník v potravinárskej výrobe,
• Pekár,
• Mäsiar, údenár,
• Cukrár,
• Predavač mäsa a rýb.

Zhrnutie za sektor: Sektor potravinárstvo je regionálne špecifický rozsiahlejšími ekonomickými činnosťami najmä vo veľkých zamestnávateľských subjektoch na juhozápade SR, t. j. v Nitrianskom a Trnavskom, resp. Bratislavskom kraji, pričom na ostatnom území SR sa potravinárska produkcia zabezpečuje skôr v menších, resp. lokálne pôsobiacich podnikoch. Sektorová štruktúra juhozápadnej produkčnej oblasti zabezpečila aj po nástupe pandémie nového koronavírusu relatívne nízky nárast sektorovo špecifickej nezamestnanosti v potravinárstve. Naopak, pandémia sa výrazne prejavila najmä v Banskobystrickom a Košickom kraji. K 31. 12. 2020 v sektore potravinárstvo pracovali prevažne zamestnanci (muži i ženy spolu) vo veku od 29 do 50 rokov a rovnako aj UoZ v tomto veku boli najpočetnejšou časťou sektorovo špecifických UoZ. V celej SR bolo k 31. 12. 2020 v strednom veku (t. j. 29 až 50 rokov) približne 1 450 osôb, t. j. cca 51,0 % zo všetkých potravinársky špecifických UoZ. Podiel starších UoZ v rámci sektora bol 32,0 % (približne 900 osôb) a mladších okolo 17,0 % (470 osôb). Vekovo starší zamestnanci v sektore zabezpečovali stabilnejšie pracovné miesta a súčasne po ukončení pracovnej kariéry z dôvodu odchodu na zaslúžený odpočinok kroky tých najstarších UoZ neviedli na úrady práce, sociálnych vecí a rodiny s cieľom podania žiadosti o zaradenie do evidencie UoZ, čiže nezvyšovali mieru sektorovo špecifickej nezamestnanosti. Vo všetkých vekových kategóriách sa nárast sektorovo špecifickej nezamestnanosti prejavil primárne v tých zamestnaniach, ktoré boli klasifikované v hlavnej triede zamestnaní 9 – Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci. K nim však pribudli aj typicky potravinárske zamestnania z hlavnej triedy 7 – Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, a to najmä:

• Pekár,
• Cukrár,
• Mäsiar, údenár.