Charakteristika vývojových tendencií v oblasti ľudských zdrojov a inovácií v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor potravinárstvo

Sektor z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 zahrňuje v rámci sekcie C – PRIEMYSELNÁ VÝROBA divízie ekonomických činností 10 Výroba potravín a 11 Výroba nápojov.

Vekovo-pohlavná pyramída mužov a žien zamestnaných v rámci sektora potravinárstvo v SR za roky 2009 a 2018 (celkový počet osôb = 100 %)

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.

Sektorové špecifiká trhu práce sú determinované najmä kvalitatívnymi a kvantitatívnymi aspektmi pracovných síl, formovanými prostredníctvom prebiehajúcich demografických javov, a to s osobitným zreteľom na procesy biologickej, vzdelanostnej a profesijnej reprodukcie ľudských zdrojov. Štruktúrne zmeny nastávajúce vo vývoji demografickej skladby obyvateľstva a ekonomických činností v národnom hospodárstve SR za obdobie uplynulých 10 rokov sa prejavili taktiež vo vekovo – pohlavnej skladbe osôb zamestnaných v sektore potravinárstvo. V porovnaní s rokom 2009 celkovo do roku 2018 v rámci sektora najvýraznejšie vzrástol podiel zamestnaných osôb patriacich do vekovej skupiny 60 a viac rokov, na druhej strane ich počet najvýraznejšie poklesol v rámci vekovej skupiny 30 až 34 rokov. V roku 2018 bol najvyšší podiel osôb zamestnaných v rámci sektora vo vekovej skupine 40 až 44 rokov. Najsilnejšie zastúpenie zamestnancov mužského pohlavia v rámci sektora potravinárstvo bolo v roku 2018 vo vekovej skupine 40 až 44 rokov, keď ich pomerné zastúpenie dosiahlo 7,3 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore. U žien bola v roku 2018 s relatívnym podielom 7,9 % na celkovom počte osôb zamestnaných v tomto sektore najpočetnejšia veková skupina 40 až 44 rokov. Výsledkom vzájomného spolupôsobenia demografických a ekonomických procesov za obdobie rokov 2009 až 2018 je celkový nárast zastúpenia vyšších vekových kategórií v sektore potravinárstvo, a to pri súčasnom znížení podielu mladých ľudí vo veku do 29 rokov.

Nástup a výstup osôb do zamestnania a zo zamestnania v rámci sektora potravinárstvo v SR v roku 2018

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.

Legenda:

Najvyšší nástup osôb do pracovného pomeru v sektore potravinárstvo bol v roku 2018 evidovaný v hlavnej triede 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, kde bolo ako nastupujúcich evidovaných približne 1 400 osôb. V rámci tohto sektora vystúpilo zo zamestnania najviac osôb vykonávajúcich pracovné činnosti taktiež v hlavnej triede 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, a to približne 1 300 osôb. Z hľadiska rozdielu medzi nástupom a výstupom zamestnaných osôb prišlo k najvyššiemu prírastku v hlavnej triede 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, ktorý dosiahol približne 100 osôb. Diametrálne odlišná situácia bola v hlavnej triede 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, kde prišlo k relatívne výraznému poklesu počtu zamestnaných osôb, a to približne o 100.

Regionálna distribúcia zamestnancov v sektore potravinárstvo na základe vzdelanostnej úrovne a podiel mzdy žien na mzde mužov podľa samosprávnych krajov v SR za rok 2018

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.

Z regionálneho hľadiska dosahuje v rámci sektora potravinárstvo mzda žien v pomere ku mzde mužov svoje maximum v Trnavskom kraji, a to na úrovni 81 % zo mzdy mužov. Druhá najvyššia hodnota z hľadiska porovnania miezd žien a mužov v rámci sektora bola dosiahnutá v Banskobystrickom kraji, kde bol podiel mzdy žien na mzde mužov vo výške 79 % a rovnaký podiel bol dosiahnutý aj v Košickom kraji. Na druhej strane, najmenej ženy zarábajú v porovnaní s mužmi v Bratislavskom kraji, kde ich mzda oproti mzde mužov dosahuje 73 %. Menej priaznivé mzdové pomery žien vzhľadom k mužom sú z hľadiska tohto sektora aj v Trenčianskom kraji, kde je príslušný podiel na úrovni 74 % a v Žilinskom kraji, kde to je 76 %.

Pri rozbore regionálnej zamestnanosti z hľadiska vzdelanostnej úrovne v sektore potravinárstvo bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Nitrianskom kraji, ktorý dosiahol približne 800 osôb. V Bratislavskom kraji v rámci sektora bolo na tejto vzdelanostnej úrovni približne 600 zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním bolo v Žilinskom kraji nasledovanom Trnavským krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb zhodne približne 300. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Bratislavskom kraji, kde bol ich podiel 19 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora v kraji. Bratislavský kraj bol nasledovaný Košickým krajom, kde podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahol 13 %. Na druhej strane, v Žilinskom kraji bol podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním len 9 % a druhá najnižšia hodnota po Žilinskom kraji bola u zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahnutá v Nitrianskom kraji, a to 11 %.

Pri rozbore štruktúry zamestnaných osôb z ďalšej vzdelanostnej úrovne bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s maturitou v Nitrianskom kraji, kde ich počet dosiahol približne 2 100 osôb. V Prešovskom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni zamestnaných osôb s maturitou približne 1 600. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s maturitou bolo v Trnavskom kraji nasledovanom Bratislavským krajom, v ktorých dosiahol počet zamestnaných osôb s maturitou približne 800, respektíve 1 100. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s maturitou v Banskobystrickom kraji, kde bol ich podiel 42 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora. Banskobystrický kraj bol nasledovaný Trenčianskym krajom, kde podiel zamestnaných osôb s maturitou dosiahol 42 %. Na druhej strane, v Nitrianskom kraji bol podiel zamestnaných osôb s maturitou len 28 % a druhá najnižšia hodnota po Nitrianskom kraji bola u zamestnaných osôb s maturitou dosiahnutá v Trnavskom kraji, a to 31 %.

V prípade zamestnaných osôb bez maturity bol identifikovaný ich najvyšší počet v Nitrianskom kraji, ktorý dosiahol cca 4 600 osôb. V Prešovskom kraji bolo v tejto vzdelanostnej úrovni z hľadiska ich počtu evidovaných približne 2 200 zamestnaných osôb bez maturity v kraji. Naopak, najmenej zamestnaných osôb bez maturity bolo v Trnavskom kraji nasledovanom Bratislavským krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb bez maturity cca 1 400, respektíve cca 1 500 osôb. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb bez maturity v Nitrianskom kraji, ktorý bol 61 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora. Nitriansky kraj bol nasledovaný Trnavským krajom, kde podiel zamestnaných osôb bez maturity dosiahol 57 %. Na druhej strane, v Trenčianskom kraji bol podiel zamestnaných osôb bez maturity len 46 % a rovnaká hodnota u zamestnaných osôb bez maturity bola dosiahnutá aj v Bratislavskom kraji.