Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Sektor z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 zabezpečuje tie ekonomické činnosti, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií predmetnej klasifikácie: 10 Výroba potravín, 11 Výroba nápojov a 12 Výroba tabakových výrobkov.
Keďže pracovným úrazom v zmysle § 195 ods. 2 Zákonníka práce je poškodenie zdravia, ktoré bolo spôsobené zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, sektorové charakteristiky NSP/SRI neobsahujú úrazy fyzických osôb – podnikateľov (t. j. samostatne zárobkovo činných osôb, samostatne hospodáriacich roľníkov, slobodných povolaní).
V sektore potravinárstvo bolo za ostatných päť rokov s aktuálne dostupnými údajmi o pracovných úrazoch, t. j. za roky 2014 až 2018, evidovaných 1 916 RPÚ, a to s podielom 4,2 % na celkovom počte RPÚ v národnom hospodárstve za sledované obdobie. Ako je možné identifikovať z nižšie uvedeného grafu, počas vybraného obdobia bol počet RPÚ stúpajúci, keď sa ich počet zvýšil z 333 v roku 2014 na hodnotu 421 v roku 2018, t. j. bol zaznamenaný nárast o 26,4 %. Počas celého sledovaného obdobia bol počet RPÚ v predmetnom sektore nad úrovňou hodnoty mediánu všetkých sektorov NSP/SRI.
Počet RPÚ v sektore potravinárstvo a medián RPÚ za všetky sektory NSP/SRI za roky 2014 až 2018
Zdroj: NIP, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
Z nasledujúceho grafu je možné identifikovať, že najväčší počet RPÚ v sektore bol u zamestnávateľov s 50 až 249 zamestnancami, a to s podielom 44,5 % za celé sledované obdobie. Súčasne je zrejmé, že v sektore sa vyskytuje zväčša zvyšujúci sa počet RPÚ v prevažnej väčšine veľkostných skupín zamestnávateľov.
Počet RPÚ podľa veľkosti zamestnávateľa (počtu zamestnancov) v sektore potravinárstvo za roky 2014 až 2018
Zdroj: NIP, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
Výrobná plocha, továreň, dielňa bola až v 71,8 % RPÚ pracovisko s výskytom RPÚ v predmetnom sektore za vybrané obdobie. V približne 11 % RPÚ to bola plocha používaná hlavne na skladovanie, nakladanie, vykladanie.
Najviac RPÚ v sektore bolo v zaznamenaných medzi spracovateľmi a výrobcami potravinárskych výrobkov, výrobkov z dreva a odevov, ktorí tvorili 31,0 %-ný podiel na celkovom počte RPÚ v sektore.
Zamestnania s najvyššou početnosťou RPÚ v sektore potravinárstvo za roky 2014 až 2018
Zdroj: NIP, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
Až v 79,0 % RPÚ za vybrané obdobie boli príčinou RPÚ nedostatky osobných predpokladov na riadny pracovný výkon (napr. chýbajúce telesné predpoklady, zmyslové nedostatky, nepriaznivé osobné vlastnosti a okamžité psychofyziologické stavy). V 8,5 % RPÚ bolo príčinou používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce, vrátane konania bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom, zotrvávanie v ohrozenom priestore.
V sektore potravinárstvo bol zaznamenaný rovnaký počet pracovných úrazov s ŤUZ ako v sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov, t. j. 32 úrazov s ŤUZ, a to s podielom 5,3 % na celkovom počte pracovných úrazov s ŤUZ v národnom hospodárstve za vybrané obdobie. Až 59,4 % úrazov s ŤUZ bolo v tomto sektore na pracovisku: výrobná plocha, továreň, dielňa. Úrazy s ŤUZ v sektore sa vyskytovali celkovo v prípade 13-ich rôznych zamestnaní. Najvýznamnejšie zastúpenie, a to až 21,9 %, bolo v triede zamestnaní SK ISCO-08: operátori stacionárnych strojov a zariadení. Podobne ako v prípade zamestnaní, tak aj v príčinách úrazov s ŤUZ, bolo až 12 rôznych príčin. Najväčší podiel pracovných úrazov s ŤUZ, a to 34,4 %, bol zaznamenaný z dôvodu používania nebezpečných postupov alebo spôsobov práce, vrátane konania bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom, zotrvávanie v ohrozenom priestore.
Počet pracovných úrazov s ŤUZ v sektore potravinárstvo a medián pracovných úrazov s ŤUZ za všetky sektory NSP/SRI za roky 2014 až 2018
Zdroj: NIP, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
V sektore potravinárstvo boli zaznamenané len tri SPÚ v sledovanom časovom intervale, konkrétne
v roku 2014 dva a v roku 2015 jeden. Podiel SPÚ v sektore potravinárstvo bol 4,1 % na všetkých SPÚ v sektoroch NSP/SRI. Pracoviská s výskytom SPÚ v tomto sektore boli najmä plochy používané hlavne na skladovanie, nakladanie, vykladanie či továrenské (priemyselné) miesta – bližšie neurčené. Zamestnanci v sektore potravinárstvo, ktorí utrpeli SPÚ, pracovali ako: elektrikári a elektronici, kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve (trhovo orientovaní) a spracovatelia a výrobcovia potravinárskych výrobkov, výrobkov z dreva a odevov. U dvoch SPÚ neboli zistené príčiny vzniku úrazu a v jednom bolo identifikovanou príčinou používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce, vrátane konania bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom, zotrvávanie v ohrozenom priestore.
Inovácie v sektore predstavujú okrem znižovania počtu pracovných úrazov taktiež významný činiteľ riešenia aktuálnej výzvy v oblasti vysokého počtu inzerovaných voľných pracovných miest, s ktorých obsadzovaním sú spojené ťažkosti zamestnávateľských subjektov.
Regionálna distribúcia počtu inzerovaných voľných pracovných miest (VPM) v sektore potravinárstvo podľa úrovne Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (EKR) k 30. 9. 2019
Zdroj: Ústredie PSVR, ISTP, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
V sektore potravinárstvo je v prípade VPM s nižšími úrovňami EKR identifikovaný ich najvyšší počet v Trnavskom kraji, kde dosiahol približne 720. V Žilinskom kraji bolo na tejto úrovni EKR z hľadiska počtu evidovaných približne 300 VPM. Naopak, najmenej VPM s vyžadovanými nižšími úrovňami EKR bolo v Košickom kraji nasledovanom Banskobystrickým krajom, v ktorých bol počet VPM s nižšími úrovňami EKR približne 40, respektíve približne 50. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel voľných pracovných miest s vyžadovanými nižšími úrovňami EKR v Žilinskom kraji, a to 96 % z celkového počtu VPM v rámci kraja a sektora. Žilinský kraj bol nasledovaný Trnavským krajom, kde podiel VPM s požadovanými nižšími úrovňami EKR dosiahol 95 %. Na druhej strane v Prešovskom kraji bol podiel VPM s nižšími úrovňami EKR len 81 % a druhá najnižšia hodnota po Prešovskom kraji bola u VPM s nižšími úrovňami EKR dosiahnutá v Nitrianskom kraji, a to približne 90 %.
Pri rozbore voľných pracovných miest so strednými úrovňami EKR bol identifikovaný najvyšší počet VPM v Nitrianskom kraji, kde ich počet dosiahol približne 30. V Trnavskom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni EKR evidovaných rovnako približne 30 voľných pracovných miest. Naopak, najmenej VPM so strednými úrovňami EKR bolo evidovaných v Trenčianskom kraji nasledovanom Banskobystrickým krajom, v ktorých bol počet VPM so strednými úrovňami EKR minimálny. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel VPM so strednými úrovňami EKR v Prešovskom kraji, kde bol ich podiel 15 % z celkového počtu VPM v rámci sektora a kraja. Prešovský kraj bol nasledovaný Košickým krajom, kde podiel VPM so strednými úrovňami EKR dosiahol 10 %. Na druhej strane, v Trenčianskom kraji bol podiel VPM so strednými úrovňami EKR len 3 % a druhá najnižšia hodnota po Trenčianskom kraji bola u VPM so strednými úrovňami EKR dosiahnutá v Trnavskom kraji, a to 4 %.
Pri rozbore regionálnej distribúcie VPM z hľadiska úrovne EKR bol identifikovaný najvyšší počet VPM s vyššími úrovňami EKR v Trnavskom kraji, a to približne desať. V Bratislavskom kraji bolo na tejto úrovni EKR rovnako približne 10 VPM. Naopak, najmenej VPM s vyššími úrovňami EKR bolo v Nitrianskom kraji, kde bol ich počet minimálny. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel VPM s vyššími úrovňami EKR v Prešovskom kraji, kde dosiahol 3 % z celkového počtu VPM v rámci sektora v kraji. Prešovský kraj bol nasledovaný Bratislavským krajom, kde podiel VPM s vyššími úrovňami EKR dosiahol taktiež približne 3 %. Na druhej strane, v Banskobystrickom kraji bol podiel VPM s vyššími úrovňami EKR minimálny.
V sektore potravinárstvo sú na základe inzerovaných voľných pracovných miest najpočetnejšie nasledovné zamestnania:
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.