Vekové aspekty vplyvu pandémie nového koronavírusu na trh práce v sektorovej štruktúre NSP

V rámci sektorovej štruktúry NSP kreujú sektor poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:

• Pestovanie plodín a chov zvierat, poľovníctvo a súvisiace služby,
• Rybolov a akvakultúra,
• Veterinárne činnosti.

Sektorovo špecifickí zamestnanci všetkých vekových kategórií spolu tvorili k 31. 12. 2020 približne 1,9 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP, čím sa sektor z hľadiska jeho veľkosti radí medzi menšie sektory. Pomerné zastúpenie jednotlivých vekových kategórií zamestnancov (mužov aj žien spolu) v rámci sektora prezentuje nasledujúci graf.

Veková štruktúra sektorovo špecifickej zamestnanosti v sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov k 31.12.2020

V sektorovej štruktúre NSP je sektor poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov charakteristický veľmi výrazným zastúpením staršej zložky ľudských zdrojov, t. j. osôb starších ako 50 rokov a súčasne veľmi nízkym podielom mladších zamestnancov vo veku do 29 rokov, čo predikuje osobitné požiadavky na včasnú a efektívnu náhradu pracovných síl prostredníctvom kvalitných, aktuálnych a prakticky orientovaných programov počiatočného aj ďalšieho vzdelávania v úzkej súčinnosti so zamestnávateľskými subjektmi.

Z rozboru stavu a štruktúry nezamestnanosti vyplýva, že sektorovo špecifickí UoZ spolu (t. j. bez ohľadu na vek) tvorili k 31. 12. 2020 cca 3,2 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a chronológie v období pandémie nového koronavírusu, je uvedená nižšie.

Veková štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov od 31.12.2019 do 31.12.2020

Počet UoZ spolu (bez ohľadu na vek) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, pod vplyvom pandémie COVID-19, vzrástol približne o 30,0 %. Od januára 2019 do marca 2020 sa počet UoZ znížil o približne 15,0 %, a tak počas celého sledovaného obdobia prišlo k zvýšeniu počtu UoZ približne o 12,0 %. Od 31. 12. 20219 do 31. 12. 2020 sa počet UoZ zvýšil približne o 28,0 %. Vývoj v sektore je prirodzene ovplyvňovaný sezónnosťou prác typických najmä pre poľnohospodárstvo, čo sa prejavuje vyššími počtami UoZ v zimnom období v porovnaní s letnými mesiacmi.

Z hľadiska veku v sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov ku koncu roka 2020 pracovali prevažne zamestnanci starší ako 50 rokov, avšak najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ bol vo veku od 29 do 50 rokov, a to približne 2 400 osôb, resp. 46,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Podiel starších UoZ bol necelých 40,0 % (cca 2 050 osôb) a mladších osôb približne 14,0 % (cca 750 osôb). Celkovo sa počet starších UoZ počas sledovaného obdobia dvoch rokov zvýšil o približne 150 osôb, resp. približne o 7,7 %, čo bol najnižší relatívny prírastok zo všetkých vekových kategórií. Prítok starších osôb do evidencie UoZ v čase pandémie bol významne ovplyvňovaný taktiež ich prirodzeným odchodom do dôchodku v prípade obmedzenia dopytu po práci zo strany zamestnávateľských organizácií. Z hľadiska absolútneho prírastku bolo najvýraznejšie zvýšenie počtu UoZ zaznamenané v strednej vekovej kategórii, a to približne o 280 osôb, pričom relatívne zvýšenie počtu UoZ v tejto vekovej kategórii predstavovalo približne 13,3 %. Mladšia veková kategória zaznamenala prírastok počtu UoZ približne o 120 osôb, čo bolo vzhľadom na ich najnižšiu absolútnu početnosť spojené s najvýraznejším relatívnym zvýšením, konkrétne až o 20,0 % (keďže v danej kategórii bolo najmenej osôb, tak aj najnižšie zvýšenie počtu UoZ znamenalo ich najvyšší relatívny nárast).

Od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2020 (t. j. počas jedného roka) sa počet UoZ v strednom veku zvýšil približne o 530 osôb (28,0 %), počet starších UoZ o približne 450 osôb, resp. o 28,0 %. Mladšia veková kategória zaznamenala prírastok počtu UoZ približne o 170 osôb, čo bolo vzhľadom na ich najnižšiu absolútnu početnosť spojené s najvýraznejším relatívnym zvýšením, konkrétne o 31,0 %.

Výpočet miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti je založený na vzťahu dvoch vyššie uvedených skupín ľudských zdrojov, ktorými sú:

• sektorovo špecifickí zamestnanci na základe ich vykonávaného zamestnania zaradení do sektora podľa kritéria, či ich zamestnanie možno považovať za typické pre sektor poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov,
• sektorovo špecifickí UoZ, ktorých posledné vykonávané zamestnanie pred zaradením do evidencie UoZ prislúchalo do skupiny zamestnaní typických pre sektor poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti vyjadruje, koľko sektorovo špecifických UoZ pripadá na 100 ekonomicky aktívnych osôb, t. j. sektorovo špecifických zamestnancov a sektorovo špecifických UoZ spolu. Vyjadruje mieru voľných ľudských zdrojov so sektorovo špecifickými vedomosťami, zručnosťami a praktickými skúsenosťami.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

V sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov pracovalo málo mladších osôb, a preto aj nižšie počty UoZ výrazne zvyšovali mieru sektorovo špecifickej nezamestnanosti. Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v troch krajoch vyššia, ako bol priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla až 35,0 %. Pomerne vysoká úroveň miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti mladších osôb bola aj v Košickom kraji, a to 27,2 %. Naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v mladšej vekovej kategórii v roku 2019 bola v Bratislavskom kraji, a to iba 1,8 %. V Bratislavskom kraji v tomto sektore bolo málo pracovných príležitostí, t. j. podstatne nižší počet sektorovo špecifických zamestnancov, čo je tiež zohľadnené v použitej metodike výpočtu miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti, vyjadrujúcej vzájomný vzťah oboch skupín ľudských zdrojov, t. j. sektorovo špecifických UoZ aj sektorovo špecifických zamestnancov v príslušných vekových triedeniach. Nízka miera sledovaného ukazovateľa (5,7 %) bola v tomto roku aj v Nitrianskom kraji.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti strednej vekovej kategórie v decembri 2019 možno konštatovať, že v troch krajoch prevýšila priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v sektore bola v Košickom kraji, kde dosiahla 18,0 %. V tomto roku bol priemer sektora z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti výrazne prekročený aj v Prešovskom kraji, kde dosiahol 17,0 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb v strednom veku v roku 2019 bola v Bratislavskom kraji, a to 3,2 %. Aj v Trnavskom kraji bola pomerne nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov, a to 5,2 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v troch krajoch vyššia, ako priemerná hodnota sektora. V tomto sektore bola najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších v Košickom kraji, kde dosiahla 13,3 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola v Banskobystrickom kraji, a to 12,5 %. V opačnom spektre sa nachádzal Bratislavský kraj, kde bola v tomto roku najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb, a to iba 1,8 %. Okrem toho bola nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších aj v Trenčianskom kraji, a to 3,1 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v troch krajoch, kde zvýšené počty UoZ tvoril taktiež ich návrat do miesta trvalého bydliska po strate zamestnania v inom regióne, vrátane zahraničia. U osôb vo veku do 29 rokov bola najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v sektore v Prešovskom kraji, kde to bolo až 42,2 %. Za týmto krajom nasledoval Košický kraj, kde výška miery špecifickej nezamestnanosti mladších osôb dosiahla 38,8 %. Najúspešnejším krajom s najnižšou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti bol Trnavský kraj, v ktorom táto miera dosiahla 6,2 %. Druhá najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti, a to na úrovni 8,1 %, bola v Bratislavskom kraji.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

V rámci rozboru regionálnej distribúcie miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v decembri 2020 možno konštatovať, že v troch krajoch (Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom) prevýšila celoštátny priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti stredných ročníkov v tomto sektore bola v Košickom kraji, a to 22,2 %. V sledovanom roku bol celoslovenský priemer sektora z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti 29 až 50 ročných takmer identicky prekročený aj v Prešovskom kraji. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v roku 2020 bola v Bratislavskom kraji, a to 5,2 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

Z hľadiska regionálneho rozloženia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v decembri 2020 bolo identifikované, že v troch krajoch (Prešovskom, Banskobystrickom a Košickom) prevýšila priemer sektora za celú SR. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb v sektore bola v Košickom kraji (18,5 %). V predmetnom roku bol celoštátny priemer sektora z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších výrazne prekročený aj v Banskobystrickom kraji (15,8 %), podobne ako v Prešovskom kraji (15,1 %). Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb v roku 2020 bola v Bratislavskom kraji, a to iba 3,1 %.

Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov zvýšenie približne o 6,0 p. b. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast zaznamenaný v Banskobystrickom kraji, a to o 14,7 p. b. Dvojciferný nárast miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti počas pandémie COVID-19 bol zaznamenaný aj v Košickom kraji (11,6 p. b.). Podstatne lepšie na tom z hľadiska zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti boli osoby do 29 rokov v Trnavskom kraji, kde jej hodnota medziročne zostala na približne rovnakej úrovni. Špecifická nezamestnanosť v sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov sa najvýraznejšie prejavila v počte mladších osôb, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• Pomocný pracovník v sadovníctve a záhradníctve,
• Pomocný pracovník v rastlinnej výrobe,
• Pomocný pracovník v živočíšnej výrobe,
• Traktorista (poľnohospodárstvo),
• Pomocný pracovník v zmiešanom hospodárstve.

Medziročná zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020) dosiahla v tomto sektore nárast približne o 3,3 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Banskobystrickom kraji, a to približne o 5,4 p. b. Pomerne vysoký nárast miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb v strednom veku bol zaznamenaný aj v Prešovskom kraji, a to cca 5,0 p. b. Na druhej strane spektra sa z hľadiska zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti nachádzal Žilinský kraj, kde medziročný nárast predstavoval 1,3 p. b. a Trenčiansky kraj, kde nárast predstavoval cca 1,6 p. b. Medziročne pandémia nového koronavírusu ovplyvnila zvýšenie sektorovo špecifickej nezamestnanosti najmä osôb vo veku od 29 do 50 rokov, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ pracovali v zamestnaniach:

• Pomocný pracovník v sadovníctve a záhradníctve,
• Pomocný pracovník v rastlinnej výrobe,
• Pomocný pracovník v živočíšnej výrobe,
• Pomocný pracovník v zmiešanom hospodárstve,
• Predavač a aranžér kvetov.

Rozdiel v mierach sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v čase  pandémie nového koronavírusu (t. j. medzi hodnotami za december 2019 a za december 2020) v tomto sektore predstavoval približne 3,1 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Košickom kraji, a to približne 5,2 p. b. Vysoký nárast miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb bol identifikovaný aj v susednom Prešovskom kraji, a to tiež cca 5,2 p. b. Na druhej strane regionálneho poradia sa z hľadiska medziročnej zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb nachádzal Bratislavský kraj, kde zvýšenie predstavovalo iba 1,2 p. b. Pandémia negatívne ovplyvnila najmä osoby staršie ako 50 rokov, ktoré vykonávali pracovnú činnosť v zamestnaniach:

• Pomocný pracovník v rastlinnej výrobe,
• Pomocný pracovník v sadovníctve a záhradníctve,
• Pomocný pracovník v živočíšnej výrobe,
• Pomocný pracovník v zmiešanom hospodárstve,
• Chovateľ hovädzieho dobytka, oviec a kôz.

Zhrnutie za sektor: Sektor poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov je v sektorovej štruktúre NSP špecifický  výrazným (51,0 %-ným) podielom zamestnancov starších ako 50 rokov na celkovom počte sektorovo špecifických zamestnancov. Táto veková kategória však v rokoch 2019 a 2020 nepredstavovala najpočetnejšiu časť sektorovo špecifických UoZ. Vekovo starší zamestnanci totiž v sektore zabezpečujú časovo stabilnejšie pracovné miesta a súčasne po ukončení svojej pracovnej kariéry z dôvodu odchodu na zaslúžený odpočinok ich kroky nevedú na úrady práce, sociálnych vecí a rodiny s cieľom podania žiadosti o zaradenie do evidencie UoZ. Najpočetnejšou kategóriou sektorovo špecifických UoZ z hľadiska veku teda boli k 31. 12. 2020 osoby v strednom veku, t. j. vo veku od 29 do 50 rokov, ktoré z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ tvorili približne 46,2 %. Najmenej sektorovo špecifických UoZ bolo vo veku do 29 rokov (cca 14,0 %). Zároveň však bola u osôb vo veku do 29 rokov najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti, konkrétne 21,9 %, pretože z celkového počtu osôb vo veku do 29 rokov, ktoré vykonávali sektorovo špecifické zamestnania, či už aktuálne k 31. 12. 2020 alebo bezprostredne pred ich zaradením do evidencie UoZ, tvorili UoZ približne 21,9 %. U osôb v strednom veku bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti k 31.12. 2020 približne 13,8 % a u osôb starších ako 50 rokov iba 10,2 %. V čase pandémie boli zvýšenou nezamestnanosťou zasiahnuté najmä Prešovský, Košický a Banskobystrický kraj, pričom vo všetkých vekových kategóriách sa nárast nezamestnanosti prejavil najmä v tých zamestnaniach, ktoré sú klasifikované v hlavnej triede zamestnaní 9 – Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci.