Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
V sektorovej štruktúre NSP/SRI zahrňuje sektor poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:
Sektorovo špecifickí zamestnanci (muži a ženy spolu) tvorili k 31. 12. 2020 približne 1,9 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa sektor radí medzi menšie sektory. Pomerné zastúpenie mužov a žien vykonávajúcich sektorovo špecifické zamestnania bolo približne 76,1 % mužov a 23,9 % žien.
Z hľadiska nezamestnanosti tvorili sektorovo špecifickí UoZ (muži a ženy spolu) cca 3,2 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a vývoja v čase pandémie nového koronavírusu, je uvedená v nasledujúcom texte.
Celkový počet UoZ (t. j. mužov a žien spolu) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, z dôvodu pandémie COVID-19, vzrástol približne o 32,2 %. Predošlé obdobie od januára 2019 do marca 2020 sa vyznačovalo poklesom UoZ, pričom ich počet sa znížil o 15,3 %. Celkovo tak počas sledovaného obdobia prišlo k nárastu počtu UoZ o 12,0 %. Z hľadiska pohlavia prevažoval počet mužov UoZ. Podiel žien UoZ sa pohyboval od 39,5 % v decembri 2020 do 45,6 % v júli 2019. Celkovo sa podiel žien UoZ počas sledovaného obdobia znížil o 1,2 p. b. Najvyšší počet žien UoZ v tomto sektore (približne 2 050 osôb) bol v decembri 2020 a ich najnižší počet (1 470) bol v septembri 2019. Najviac mužov UoZ bolo v decembri 2020, a to 3 140 a najmenej, s počtom 1 770, bolo v septembri 2019. Celkovo sa počet žien UoZ zvýšil o 8,6 %. Pokles pred pandémiou COVID-19 predstavoval 14,1 % a od marca 2020 do konca sledovaného obdobia prišlo k nárastu o 26,4 %. Celkový nárast počtu mužov UoZ bol počas sledovaného obdobia vo výške 14,4 %. Obdobie pred pandémiou COVID-19 sa vyznačovalo ich poklesom o 16,1 %. Po vypuknutí pandémie COVID-19 sa počet mužov UoZ zvýšil o 36,3 %.
Vyššie uvedený graf porovnáva mieru špecifickej nezamestnanosti v sektore s mierou špecifickej nezamestnanosti v SR, a to v členení podľa pohlavia. Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v tomto sektore bola v roku 2019 o 7,3 p. b. nižšia, ako miera špecifickej nezamestnanosti žien. V roku 2020 tento rozdiel predstavoval 8,8 p. b. v prospech mužov. Oproti SR bola v roku 2019 miera špecifickej nezamestnanosti u mužov vyššia o 2,9 p. b. a dosiahla 6,7 %. V roku 2020 bol tento rozdiel oproti SR 3,6 p. b., pričom miera špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla za sektor 9,5 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola 14,0 % a v roku 2020 to bolo 18,3 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien preto bola v roku 2019 oproti SR vyššia o 9,6 p. b., resp. o 12,3 p. b. vyššia v roku 2020. Medziročne miera špecifickej nezamestnanosti žien vzrástla v sektore o 4,3 p. b. a u mužov vzrástla o 2,9 p. b.
Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera špecifickej nezamestnanosti žien v troch krajoch vyššia, ako bol priemer sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť žien v sektore bola v Košickom kraji, kde dosiahla 25,6 %. Pomerne vysoká miera špecifickej nezamestnanosti žien bola aj v Prešovskom kraji, a to 21,8 %. Naopak, najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola v Bratislavskom kraji, a to 3,6 %. Nízka miera špecifickej nezamestnanosti žien (7,2 %) bola v tomto roku aj v Trenčianskom kraji.
Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery špecifickej nezamestnanosti žien v decembri 2020 možno konštatovať, že v troch krajoch prevýšila priemer sektora. Najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore bola v Košickom kraji, kde dosiahla 32,2 %. V tomto roku bol priemer sektora z hľadiska miery špecifickej nezamestnanosti žien výrazne prekročený aj v Prešovskom kraji, kde dosiahol 29,2 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2020 bola v Bratislavskom kraji, a to 5,5 %. Aj v Trenčianskom kraji bola nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien, a to 7,5 %.
V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery špecifickej nezamestnanosti mužov v troch krajoch vyššia, ako priemerná hodnota sektora. V tomto sektore bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti mužov v Košickom kraji, kde dosiahla 12,0 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola v Prešovskom kraji, a to 11,0 %. V opačnom spektre sa nachádza Bratislavský kraj, kde bola v tomto roku najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti mužov, a to 1,7 %. Okrem toho bola nízka miera špecifickej nezamestnanosti mužov aj v Nitrianskom kraji, a to 2,6 %.
December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou špecifickej nezamestnanosti mužov v troch krajoch. U mužov bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti v tomto sektore v Košickom kraji, kde to bolo 16,6 %. Za týmto krajom nasledoval Banskobystrický kraj, kde výška miery špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla 15,5 %. Najúspešnejším krajom s najnižšou mierou špecifickej nezamestnanosti bol Bratislavský kraj, v ktorom táto miera dosiahla 3,3 %. Druhá najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti na úrovni 4,1 % bola v Nitrianskom kraji.
Medziročná zmena miery špecifickej nezamestnanosti žien počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020) dosiahla v tomto sektore nárast o 4,3 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Prešovskom kraji, a to 7,4 p. b. Vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti žien bol zaznamenaný aj v Košickom kraji, a to 6,6 p. b. Na druhej strane spektra sa z hľadiska zmeny miery špecifickej nezamestnanosti žien nachádzal Trenčiansky kraj, kde medziročný nárast predstavoval 0,3 p. b. a Bratislavský kraj, kde nárast predstavoval 1,9 p. b.
Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery špecifickej nezamestnanosti mužov nárast o 2,9 p. b. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast dosiahnutý v Košickom kraji, a to 4,6 p. b. Vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti mužov počas pandémie COVID-19 bol zaznamenaný aj v Banskobystrickom kraji (nárast o 4,5 p. b.). Lepšie na tom z hľadiska zmeny miery špecifickej nezamestnanosti boli muži v Nitrianskom kraji s nárastom o 1,5 p. b. a muži v Bratislavskom kraji, kde nárast predstavoval 1,5 p. b.
Špecifická nezamestnanosť v sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov sa najvýraznejšie prejavila v počte žien, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali niektoré zo zamestnaní:
Obdobne aj u mužov išlo najmä o tie osoby, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:
V sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov, ktorý je charakteristický prevažným zastúpením mužov, prevyšoval v rokoch 2019 aj 2020 počet mužov UoZ nad počtom žien UoZ, avšak miera špecifickej nezamestnanosti v sektore dosahovala v sledovanom období vyššie hodnoty u žien. Dôvodom bolo, že z celkového počtu žien, ktoré vykonávali sektorovo špecifické zamestnania, či už aktuálne k 31. 12. 2020 alebo bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, tvorili ženy UoZ až 18 %. V prípade mužského pohlavia bol príslušný podiel podstatne menší, a to približne 10 %. Poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov teda poskytovalo rozsiahlejšie možnosti aj stabilnejšie pracovné uplatnenie mužom než ženám, pričom pandémia COVID-19 tento rozdiel ešte viac zvýraznila. Medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020 prišlo v SR k výraznejšiemu zvýšeniu miery špecifickej nezamestnanosti u žien ako u mužov, pričom z regionálneho hľadiska boli u oboch pohlaví najviac zasiahnuté Prešovský, Košický a Banskobystrický kraj. Tak u mužov, ako aj u žien sa zvýšenie nezamestnanosti prejavilo najmä v zamestnaniach s nízkou úrovňou požadovaných zručností, ktoré sú klasifikované v hlavnej triede zamestnaní 9 – Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.