Maximalizácia výkonnosti zamestnancov, ich efektívne využívanie a dlhšie pracovné uplatnenie, minimalizácia úrazovosti a chorobnosti

V období realizácie NP SRI sa preukázali priority výskumu v oblasti vplyvu inovačných procesov na zdravotné aspekty sektorovo špecifických pracovných činností. Inovácie sú dôležitým činiteľom efektívneho uplatňovania ľudského činiteľa v produktívnej práci, minimalizácie úrazovosti, chorobnosti a maximalizácie dlhodobo udržateľnej výkonnosti zamestnancov. V súlade s medzinárodnou metodikou Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej len „EU-OSHA“)[1] boli vybrané faktory ovplyvňujúce výkon pracovných úloh na pracovných miestach. Jedná sa  konkrétne o nasledujúce faktory:

• fyzikálne,
• chemické,
• biologické,
• fyziologické,
• psychologické a
• sociologické.

V jednotlivých sektoroch boli identifikované segmenty trhu práce s najvyššou početnosťou pracovných úrazov na úrovni tried zamestnaní SK ISCO-08, pričom nevyhnutným zdrojom údajov na účely realizácie projektových úloh boli aktuálne databázy Národného inšpektorátu práce (ďalej len „NIP“), poskytujúce komplexný prehľad špecifických informácií o pracovných úrazoch v SR. Sumárne vyhodnotenie výsledkov je štruktúrované v členení podľa 24 sektorov.

Vo všeobecnosti je možné práce, týkajúce dodržiavania BOZP, v priemyselnej výrobe, rozdeliť na tri hlavné skupiny, a to:

• práca s pracovnými prostriedkami, ktorú upravuje Nariadenie vlády SR č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov, resp. Nariadenie vlády SR č. 436/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na strojové zariadenia,
• manuálna práca pri zdvíhaní bremien, ktorou sa zaoberá Nariadenie vlády SR č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami (mimoriadnu dôležitosť majú princípy dvíhania podľa zásad školy chrbtice, taktiež je dôležité dodržiavanie zásad školy chrbtice pri realizácii stereotypných, opakujúcich sa pohybov počas práce v pásovej výrobe, ako napr. konzervovanie, fľaškovanie, etiketovanie a i.),
• práca s výpočtovou technikou, ktorá zohráva významnú úlohu vo všetkých sektoroch, priemyselnú výrobu nevynímajúc. Zo zdravotnej stránky sa ňou zaoberá Nariadenie vlády SR č. 276/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami. Osobitnú dôležitosť majú princípy sedenia a práce s počítačom podľa zásad školy chrbtice.

Všeobecné informácie vyplývajúce z vyššie uvedených právnych noriem v oblasti BOZP[2] pre priemyselné sektory sú nasledovné (viď nižšie).

Základné povinnosti zamestnávateľov sú:

a) Systém všeobecnej prevencie

• Vyhľadávať, hodnotiť a prijímať opatrenia na obmedzenie vplyvu rizík.
• Činnosť v prevencii rizík vykonávať odborne spôsobilým zamestnancom.
• Na základe zhodnotenia rizík na pracoviskách zabezpečovať používanie a kontrolu osobných ochranných pracovných prostriedkov a aj samotných pracovných prostriedkov.
• Prijímať opatrenia pre prípad mimoriadnych udalostí, ako sú havárie, požiare.
• Zabezpečiť, aby zamestnanci nevykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich schopnostiam a zdravotnej spôsobilosti.
• Vykonávať potrebné školenia a overovať vedomosti zamestnancov (tak odborné, ako aj zásady školy chrbtice).
• Zákaz fajčenia v pracovných miestnostiach, kde sú účinkom fajčenia vystavení nefajčiari.
• Viesť dokumentáciu o školeniach, informáciách a pokynoch.

b) Systém prevencie u technických zariadení

• Používať vhodné zariadenia z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
• Vybaviť pracoviská funkčnými ochrannými zariadeniami, resp. ich upraviť tak, aby zamestnanci neboli vystavení najmä nepohodlnej pracovnej polohe a nežiaducim účinkom hluku a vibrácií (zásady školy chrbtice pri prevencii statického preťaženia).
• Zariadenia pravidelne udržiavať, kontrolovať a revidovať.
• Zariadenia, ktoré predstavujú zvýšenú mieru ohrozenia života a zdravia, môžu obsluhovať len zdravotne a zvlášť odborne spôsobilí zamestnanci.
• Prácu, ktorá jednotvárne a jednostranne zaťažuje organizmus, je potrebné vylúčiť alebo prerušovať stanovenými prestávkami a taktiež viesť o nich evidenciu.
• Prácu so zvýšeným rizikom nevykonávať osamotene (bez dohľadu ďalších zamestnancov), pokiaľ nie je ochrana zaručená iným spôsobom.
• Minimalizovať ručnú manipuláciu s bremenami, ktorá vytvára možnosť poškodenia zdravia, a to najmä chrbtice (samotná hmotnosť bremena a poučenie o technikách a zásadách jeho dvíhania a prenášania).

c) Pracovisko

• Pre danú činnosť priestorovo a konštrukčne usporiadať pracovisko, podrobovať ho pravidelnej údržbe, upratovaniu a čisteniu.
• Pracoviská s výskytom rizikových faktorov podrobovať kontrolným meraniam a zabezpečovať, aby boli tieto faktory vylúčené alebo obmedzené na najmenšiu rozumne dosiahnuteľnú mieru.
• Vyznačiť únikové komunikácie a núdzové východy a zabezpečiť ich voľne priechodné.
• Priestory, kde je to účelné, opatriť vhodnými bezpečnostnými značkami.
• Pracovné nástroje a pomôcky musia zodpovedať aj zásadám školy chrbtice.

Základné povinnosti zamestnancov sú:

• Pracovať iba so zariadením a vykonávať len činnosti, na ktoré majú osobné kvalifikačné predpoklady.
• Dodržiavať požiadavky predpisov, zásady bezpečného správania sa na pracovisku, nerozptyľovať svoju pozornosť, sústrediť sa na prácu, nepripustiť nevhodné správanie sa na pracovisku.
• Dodržiavať stanovené technologické postupy.
• Riadiť sa pokynmi, inštrukciami a prevádzkovými predpismi, dodržiavať stanovený pracovný režim.
• Používať pri práci osobné ochranné pracovné prostriedky, účinné proti riziku ohrozenia zdravia.
• Dodržiavať hygienické predpisy (obleky, okuliare, umývanie, sprchovanie a i.).
• Absolvovať lekárske prehliadky a chrániť sa pred chorobami z povolania.
• Zoznámiť sa so zásadami poskytovania prvej pomoci, pri úraze poskytnúť postihnutému pomoc a úraz ohlásiť nadriadenému.
• Nepožívať alkoholické nápoje a návykové látky počas pracovného času a pred nástupom do práce.
• Nepoužívať zariadenie bez oboznámenia sa s návodom na bezpečnú prevádzku, obsluhu a údržbu.
• Skontrolovať technický stav zariadenia pred jeho použitím, zistené chyby ohrozujúce bezpečnosť, ktoré nemôžu odstrániť sami oznámiť svojmu nadriadenému.
• Neotvárať ochrany pohyblivých častí na stroji počas chodu stroja, nevyraďovať ochranné zariadenia z funkcie a akékoľvek zásahy na stroji vykonávať iba pri vypnutí elektrického prúdu.
• Nikdy nevykonávať čistenie a umývanie stroja, ktorý je pod elektrickým prúdom.
• Osobitnú starostlivosť venovať čisteniu a údržbe strojov a zariadeniam v prašnom prostredí, kde je významné riziko výbuchu prachu.
• Do nádrží, cisterien a zásobníkov nevstupovať bez zaistenia ďalšou osobou.
• Na pracoviskách s výskytom škodlivín, ako sú hluk, vibrácie, prach, nepriaznivá mikroklíma a pod. dbať na pokyny príslušného orgánu hygienickej služby.
• Dodržiavať zásady školy chrbtice a správne zaťaženie.  

Základné zásady bezpečnosti práce a bezpečnostné požiadavky na stroje a zariadenia, ich obsluhu a údržbu sú:

• Stroje musia byť zabezpečené vhodným ochranným zariadením tak, aby časti strojov, resp. materiál nimi spracovávaný, neohrozovali bezpečnosť obsluhy, pričom ochranné zariadenia musia byť v prevádzkyschopnom stave.
• Stroj smie obsluhovať len pracovník, ktorý je oboznámený s návodom na obsluhu, čistenie, údržbu a opravy od výrobcu, pričom návod musí byť k dispozícii v slovenskom jazyku.
• Čistenie, údržbu a opravu stroja je možné vykonávať iba pri vypnutom hlavnom elektrickom vypínači, resp. po odpojení vidlice pohyblivého prívodu od siete.
• Je potrebné informovať pracujúcich o vlastnostiach chemických prostriedkov používaných pri umývaní a dezinfekcii strojov, ako aj o potrebných opatreniach na ochranu zdravia.
• Za chodu stroja nemožno akýmkoľvek spôsobom zasahovať do pracovného priestoru stroja, resp. otvárať ochrany pohyblivých častí stroja.
• Je zakázané vykonávať akýkoľvek zásah do elektrickej časti stroja v prípade, ak obsluha nemá potrebnú odbornú spôsobilosť v elektrotechnike.
• Stroje, ktoré obsluhuje viac osôb, napr. výrobné linky, musia byť opatrené STOP ovládačom tak, aby bola zaistená možnosť vypnutia celého stroja alebo jeho časti z každého stanovišťa obsluhy.
• Používanie strojov a zariadení inštalovaných v prostredí so špecifickými rizikami (napr. v prašnom, vlhkom prostredí) musí byť obmedzené len na osoby poverené obsluhou a oboznámené s rizikom úrazu elektrickým prúdom, výbuchom a pod. Údržbu týchto strojov a zariadení môžu zabezpečovať len špeciálne určení zamestnanci.
• Stroje, pomocou ktorých a na ktorých pracujú osoby, musia spĺňať ergonomické požiadavky podľa zásad školy chrbtice.

Riadiace zložky:

Ako prevenciu chorôb z pohybovej chudoby a preťažovania statickej časti pohybového aparátu v riadiacich zložkách priemyslu je už pri plánovaní administratívnych prevádzok nevyhnutné správne vyberať pracovné pomôcky (stoličky, stoly, vankúše s nestabilnou plochou a pod.), pracovné prístroje (počítače s veľkou obrazovkou a pod.) a náležite vzdelávať pracovníkov z hľadiska prevencie možného statického preťaženia pohybového aparátu, nedostatočného tréningu kardiovaskulárneho aparátu, ako aj prevencie úrazových dejov.

Moderné poľnohospodárske technológie sú spojené s vysokou optimalizáciou pracovných procesov, mechanizáciou, automatizáciou, ako aj s využívaním špecifických chemických látok. S tým súvisí aj používanie adekvátnych pracovných prostriedkov, ktoré sa primárne členia na pracovné prostriedky používané pri:

• pestovaní rastlín a starostlivosti o ne,
• chove zvierat a súvisiacich činnostiach,
• organizačno-riadiacej činnosti.

Bezpečné používanie vyššie uvedených kľúčových skupín pracovných prostriedkov upravuje Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 45/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri poľnohospodárskej práci, a to prostredníctvom taxatívneho vymedzenia povinností, zákazov, resp. preventívnych bezpečnostných opatrení, akými sú napr.:

• „Hydraulické zariadenie pracovného prostriedku možno opravovať po jeho zabezpečení proti klesnutiu a pri vypnutom tlakovom čerpadle.
• Ak sa jazdí traktorom v teréne, je potrebné zabezpečiť, aby zaťaženie prednej nápravy traktora bolo aspoň 20 % z celkovej hmotnosti používaného traktora.
• Traktor nemožno používať na tlačenie vozov alebo strojov.“^[3]

Pre poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov, ktoré je v širšom kontexte súčasťou primárneho sektora národného hospodárstva, sú z hľadiska klasifikácie zamestnaní SK ISCO-08 typické najmä riziká pri výkone pracovných úloh zamestnancov v rámci hlavnej triedy zamestnaní:

• 6 – Kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve.

Najvyšší počet pracovných úrazov bol identifikovaný na strednej a nízkej sektorovo-kompetenčnej úrovni zamestnancov, a to najmä v nasledovných triedach zamestnaní SK ISCO-08:

• 61 – Kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve (trhovo orientovaní),
• 83 – Vodiči a obsluha pojazdných strojných zariadení,
• 92 – Pomocní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve.

V sektore sa používajú rôzne chemické látky, t. j. pesticídy, herbicídy, hnojivá a pod., pričom pracovníci sú vystavení najmä nasledovným rizikám:

• senzibilizátorom kože,
• senzibilizátorom dýchacích orgánov, ako aj
• otrave, ktorej možno predchádzať striktným dodržiavaním návodov na použitie chemických látok a zabránením zámeny chemických látok s inou požívatinou (napr.: odloženie si zbytku tekutiny na chemické ošetrenie rastlín do malinovkovej fľaše a pod.).

Senzibilizátormi kože sú najviac ohrozené ľudské ruky, keďže veľká časť činností, ktoré sektorovo špecifickí pracovníci vykonávajú, je manuálnej povahy. Riziko poškodenia kože zvyšuje taktiež častá práca vo vlhkom prostredí, veľmi vysoké, resp. veľmi nízke teploty vonkajšieho prostredia a priamy pobyt na slnečnom svetle. Niektoré látky z rastlín, ako aj z liekov, môžu v kombinácii s priamym pobytom pracovníkov na slnečnom svetle spôsobiť fotoalergické reakcie a taktiež môžu vyprovokovať kožné reakcie pri kombinácii s alkoholom (vrátane piva). Riziko alergickej reakcie predstavujú taktiež  živočíšne proteíny z moču a lupín, niektoré druhy zeleniny a rastlín.

Senzibilizátory dýchacích orgánov dráždia a narušujú dýchacie sliznice. V praxi sa najčastejšie vyskytujú najmä tuhé prachové častice, ktoré sa ukladajú v dýchacej sústave, ďalej tiež chemické látky a prírodné alergény rozptýlené vo vzduchu. Oproti minulosti sú oveľa lepšie zmapované alergény spôsobujúce chronické problémy, ktoré predtým neboli odhalené. Riziko predstavuje najmä vystavenie pracujúcich nasledovným senzibilizátorom dýchacích orgánov:

• prachu z obilia, pôdy, zberového ovocia, zeleniny, vaječných proteínov a pod.,
• roztočom v skladoch,
• tkanivu zo zvierat a zvieraciemu moču,
• kvitnúcim rastlinám,
• chemickým látkam,
• rôznym druhom plesní,
• niektorým druhom drevného prachu a odpadu,
• textilným vláknam.

Okrem senzibilizácie treba v poľnohospodárstve počítať aj priamo s infekčným agensom, ktorým sú najmä:

• plesne (moniliáza a i.),
• baktérie (mykobactérium tuberculosis, clostridium tetani, brucella suis, antrax a i.),
• vírusy (encefalitída, besnota a i.),

a preto je nevyhnutné dodržiavať preventívne opatrenia, vrátane očkovania a hygienické opatrenia zamerané na dezinfekciu a prípadne sterilizáciu (vrátane úpravy produktov, ako sú: kozie, ovčie a kravské mlieko).

Medzi hlavné faktory eliminácie úrazovosti a chorobnosti v sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov patria:

• odborná príprava ľudských zdrojov v oblasti potenciálnych rizík a opatrení na bezpečné používanie pracovných prostriedkov,
• zabezpečenie kvalitných osobných ochranných prostriedkov a systematická kontrola spôsobu ich správneho používania,
• pravidelný monitoring emisií pri zdroji na prevenciu expozície pracujúcich senzibilizátormi,
• prevencia vzniku aerosólov a ďalších škodlivých látok v procesoch rastlinnej a živočíšnej výroby,
• kontrola preočkovanosti,
• dodržiavanie zásad školy chrbtice, čo je vedomý nácvik správneho zaťaženia tela a pravidelné vedomé cvičenie (ďalej len „zásady školy chrbtice“) pri potrebe fyzických pracovných úkonov spojených s dvíhaním a nosením bremena.[4]

V rámci organizácie a riadenia výroby v sektore je nevyhnutné, na prevenciu chorôb z pohybovej chudoby a preťažovania statickej časti pohybového aparátu, už pri plánovaní administratívnych prevádzok správne vyberať: pracovné pomôcky (stoličky, stoly, vankúše s nestabilnou plochou), pracovné prístroje (počítače s veľkou obrazovkou) a náležite vzdelávať pracovníkov z hľadiska prevencie možného statického preťaženia pohybového aparátu, nedostatočného tréningu kardiovaskulárneho aparátu a úrazových dejov.

[1] EUROPEAN AGENCY FOR SAFETY AND HEALTH AT WORK. Themes. Emerging risks. [online]. 2022. [cit. 2022-07-29]. Dostupné na internete: <https://osha.europa.eu/en> .

[2] ÚRAD VLÁDY SR. Slov-Lex. Právny a informačný portál. [online]. 2022. [cit. 2022-07-29]. Dostupné na internete: <https://www.slov-lex.sk/domov> .

[3] ÚRAD VLÁDY SR. Slov-Lex. Právny a informačný portál. Vyhláška č. 45/2010 Z. z. [online]. 2022. [cit. 2022-07-29]. Dostupné na internete: <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/45/> .

[4] GÚTH, A. 2015. Bolesť a škola chrbtice. Liečreh Gúth. Bratislava, 2015. 128 s. ISBN 978-80-8893-235-2