O sektore

---

Národné štandardy zamestnaní

• Zoznam vytvorených a zrevidovaných v priebehu Národného projektu Sektorovo riadenými inováciami k efektívnemu trhu práce v Slovenskej republike

Inovácie a SWOT

• Kľúčové inovačné a technologické zmeny ovplyvňujúce sektor s dopadom na ľudské zdroje v horizonte 2030
• Vonkajšia strategická analýza prostredia (SWOT analýza)

Vnútorná strategická analýza

• Všeobecné finančno-ekonomické ukazovatele za sektor
• Sektorovo špecifické ukazovatele
• Sektorovo špecifické ukazovatele zamestnanosti
• Vývojové tendencie v oblasti ľudských zdrojov
• Identifikácia kritických a kľúčových činiteľov

O sektore

• Úvodná správa o sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov
• Kontext sektora z roku 2019

Charakteristika vývojových tendencií v sektorovej štruktúre NSP/SRI v oblasti:

• Demografickej skladby ľudských zdrojov a regionálnych aspektov trhu práce vo väzbe na vzdelanie a odmeňovanie zamestnancov
• Ľudských zdrojov a inovácií
• Alokácie ľudských zdrojov v procesoch produkcie výrobkov a poskytovania služieb
• Pracovných úrazov a distribúcie voľných pracovných miest
• Hospodárskych výsledkov, osobných nákladov, dynamiky pracovnoprávnych vzťahov a regionálnej distribúcie UoZ
• Ekonomických výsledkov, zamestnanosti a odmeňovania
• Uplatňovania ľudských zdrojov z hľadiska veku, pohlavia a podielu zamestnancov podľa krajov
• Uplatňovania ľudských zdrojov z hľadiska vzdelania, dodatočnej potreby pracovných síl
• Uplatňovania ľudských zdrojov z hľadiska očakávaných disparít
• Vplyv pandémie COVID-19 na vývoj nezamestnanosti
• Rodové a regionálne aspekty zmien na trhu práce zasiahnutom pandémiou
• Vekové aspekty vplyvu pandémie nového koronavírusu na trh práce
• Vplyv pandémie koronavírusu na trh práce z hľadiska úrovne zručností uplatňovaných na pracovných miestach
• Dynamika úrovne a špecializácie zručností sektorovo špecifických pracovných síl v rokoch 2019 a 2021
• Maximalizácia výkonnosti zamestnancov, ich efektívne využívanie a dlhšie pracovné uplatnenie, minimalizácia úrazovosti a chorobnosti
• Vitalita zamestnávateľských subjektov
• Transformácia výrobkov, služieb a realizovaných procesov

Charakteristika a poslanie sektora v horizonte do roku 2030

Poľnohospodárstvo ako aj rybolov (ďalej len „poľnohospodárstvo“) patrí medzi najstaršie ľudské činnosti, ktorých úlohou bolo zabezpečovať dostatočné množstvo kvalitných surovín pre ľudskú výživu na priamu spotrebu či ďalšie spracovanie, aj inými odvetviami, ktoré sa preto postupne rozvíjali. Aj v súčasnosti hlavnou úlohou poľnohospodárstva ako odvetvia národného hospodárstva, je zabezpečovanie výživy obyvateľstva. Poľnohospodárstvo je pritom multifunkčnou aktivitou a jeho cieľom je plniť určité úlohy v spoločnosti. K najčastejšie uvádzaným nekomoditným výstupom patrí potravinová bezpečnosť, ochrana prírodných zdrojov a údržba kultúrnej krajiny (krajinotvorba), ochrana biodiverzity, vidiecka zamestnanosť, aktivácia ekonomiky vidieka a zachovanie kultúrneho dedičstva.

Všetky uvádzané funkcie súvisia s problematikou dlhodobej udržateľnosti. Poľnohospodárstvo primárne pracuje s výrobnými faktormi, ktoré majú živý, biologický charakter. Charakteristická je aj nízka cyklickosť výroby, napr. jeden výrobný cyklus predstavuje jeden rok. Je evidentný časový nesúlad výrobnej a pracovnej doby ako aj závislosť na ročných obdobiach, pôdnych a klimatických podmienkach a s tým súvisiaca rizikovosť výroby. Líši sa od iných odvetví národného hospodárstva, svojim biologickým charakterom.

Poľnohospodárstvo je jedným z kľúčových determinantov pre udržanie funkčnej sídelnej štruktúry vidieka, pričom atribút funkčnosti je daný aktívnym pôsobením poľnohospodárstva na vidiek. Podieľa sa tiež na udržaní a na rozvoji vidieckej infraštruktúry, ako aj na podpore osídlenia na vidieku. V ekonomickej oblasti poľnohospodárstvo podporuje diverzifikáciu hospodárskych aktivít na vidieku. Tým, že má k dispozícii výrobné faktory (práca, pôda, kapitál), je aktívnym prvkom hospodárskych aktivít vidieka nielen v primárnej poľnohospodárskej činnosti, ale aj sekundárne pri zabezpečovaní rozvoja podnikania v oblasti služieb, obchodu a remesiel. Poľnohospodárstvo je významným činiteľom udržiavania pracovnej sily na vidieku generovaním pracovných príležitostí. Čím zároveň prispieva k znižovaniu, resp. neprehlbovaniu regionálnych disparít. Ekonomický význam poľnohospodárstva je správne analyzovať neizolovane. Poľnohospodárstvo tvorí homogénnu súčasť s odvetvím lesného hospodárstva, ako aj s odvetvím potravinárstva. Poľnohospodárstvo spolu s lesníctvom využíva prírodné zdroje, avšak na rozdiel od niektorých iných odvetví primárneho sektora národného hospodárstva ich aj udržuje a obnovuje.

Do roku 1989 bolo poľnohospodárstvo stabilizované a zabezpečilo prácu pre približne 360-tisíc ľudí. Musíme pripomenúť, že dotačná politika štátu napomáhala predaju lacných potravín a viac ako 95 % potravín bolo z domácej produkcie. Na tvorbe hrubého domáceho produktu sa poľnohospodárstvo podieľalo na úrovni 11,1 %. Teraz poľnohospodárstvo prispieva k tvorbe HDP približne 2,3 %, no pre rozvoj vidieka a zamestnanosť na vidieku ako aj strategickej základne pre zabezpečenie suverenity štátu je nezastupiteľné (1). Pri nedocenení týchto faktorov prispievame ku katastrofickým scenárom pre krajinu ako štát, konkrétne aj vo vzťahu k zamestnanosti v danom odvetví.

Podľa údajov zo Štatistického úradu SR /DataCube (3) bolo v roku 2018 v sektore živočíšnej výroby zamestnaných okolo 6,6 – tisíc a v rastlinnej výrobe 5,7-tisíc ľudí. V porovnaní s prognózou uvedenou v Koncepcii (2), v ktorej je stanovený plán na príslušný rok v živočíšnej výrobe približne na 9,2-tisíc a v rastlinnej výrobe na 10,8-tisíc zamestnancov, je nereálne, aby bol cieľ do roku 2020 naplnený, keďže vývoj v uvedených grafoch je v rozpore so stanovenou prognózou vývoja zamestnanosti v príslušných odvetviach Podľa Koncepcie (2) celkový stav zamestnaných v živočíšnej výrobe do roku 2020 je naplánovaný na približne 11-tisíc a v rastlinnej výrobe na cca. 17-tisíc zamestnancov.

Účasť odvetvia poľnohospodárstva na národnej ekonomike, vyjadrená pridanou hodnotou (v bežných cenách) od roku 2012 kolísala. Najvyššiu úroveň dosiahla v roku 2014 a najnižšiu v roku 2017 (1). Klesajúci trend zaznamenávajú ukazovatele, a to podiel poľnohospodárstva na hrubej produkcii (v bežných cenách) národnej ekonomiky a medzispotreby, čo súvisí s vývojom produkčnej výkonnosti a to s pomalším tempom jej medziročného rastu v porovnaní s priemerom národného hospodárstva (1).

Pracovná sila, ktorá bola pred rokmi viazaná na agrosektor sa presunula do iných odvetví národného hospodárstva (automobilový priemysel, služby, obchod, doprava a iné).

_{(1) Gejza Blaas, Pavol Bielek, Marian Božík: Pôda a poľnohospodárstvo : úvahy o budúcnosti / Bratislava, Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, 2010}

_{(2) Jahnátek Ľubomír a kol.: Koncepcia rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2013 – 2020, MPRV SR, Prijatá uznesením vlády SR č. 357/2013}

_{(3) Verejná databáza DataCube: obsahuje ukazovatele hospodárskeho a sociálno-ekonomického vývoja.}   

Novinky zo sektora