Charakteristika vývojových tendencií v oblasti uplatňovania ľudských zdrojov v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov

V rámci sektora poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov sú aktuálne v sektorovej štruktúre NSP/SRI zaradené nasledovné divízie klasifikácie SK NACE Rev. 2: Pestovanie plodín a chov zvierat, poľovníctvo a súvisiace služby, Rybolov a akvakultúra, Veterinárne činnosti. Vzhľadom na to, že v sektore sú zaradené celkovo tri divízie SK NACE Rev. 2, možno konštatovať, že v rámci sektorovej štruktúry NSP/SRI ide o sektor s priemerným počtom divízií ekonomických činností. 

Veková pyramída zamestnancov v  rámci sektora poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov za roky 2010 a 2019 

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI 

Najpočetnejšiu skupinu zamestnaných osôb (mužov a žien spolu) v sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov  predstavovali v roku 2019 osoby vo veku 55 až 59 rokov. Celkovo sa v tejto vekovej kategórii nachádzalo približne 20,0 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore, pričom ich podiel oproti roku 2010 mierne poklesol. Druhou najpočetnejšou vekovou kategóriou zamestnaných osôb v sektore boli v roku 2019 osoby vo veku 60 a viac rokov, ktorých podiel v roku 2019 dosiahol úroveň cca 16,8 %. Najvýraznejší pokles podielu zamestnaných osôb nastal medzi rokmi 2010 a 2019 vo vekovej kategórii 50 až 54 rokov, pričom tento pokles predstavoval približne 7,7 p. b. Výrazne v rámci sektora poklesol aj podiel zamestnaných osôb vo vekovej kategórii 45 až 49 rokov, a to približne o 4,2 p. b. Na druhej strane prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k najvýraznejšiemu zvýšeniu podielu zamestnaných osôb vo vekovej kategórii 60 a viac rokov, a to o približne 8,8 p. b. Podiel zamestnaných osôb pomerne dynamicky vzrástol aj vo vekovej kategórii 25 až 29 rokov, kde príslušné zvýšenie v relatívnom vyjadrení predstavovalo približne 2,1 p. b. 

Z hľadiska pohlavia bol v roku 2019 najvyšší podiel žien vo vekovej kategórii 55 až 59 rokov, pričom v tejto kategórii sa nachádzalo cca 22,5 % z celkového počtu žien v rámci sektora. Výrazný podiel žien bol aj vo vekovej kategórii 50 až 54 rokov, pričom v tejto kategórii bolo zamestnaných cca 16,0 % žien z tohto sektora. Tretí najvyšší podiel žien sa nachádzal vo vekovej kategórii 60 a viac rokov, čo predstavovalo cca 15,4 % všetkých žien zamestnaných v predmetnom sektore. 

U zamestnaných osôb mužského pohlavia bol najvyšší podiel z nich v roku 2019 zamestnaný vo vekovej kategórii 55 až 59 rokov, kde sa nachádzalo približne 18,8 % z celkového počtu zamestnancov mužského pohlavia v tomto sektore. Na druhom mieste boli zamestnané osoby mužského pohlavia, ktoré prináležali do vekovej kategórie 60 a viac rokov, pričom ich podiel na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore bol cca 17,4 %. Tretie miesto v poradí predstavovali zamestnané osoby – muži v rámci vekovej kategórie 50 až 54 rokov, a to s podielom približne 13,6 % na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore. 

Z hľadiska dynamiky a zmien vo vekovej štruktúre medzi rokmi 2010 a 2019 sa ako zaujímavé javí porovnanie podielu zamestnaných osôb vo veku do 40 rokov a vo veku 40 a viac rokov v rámci jednotlivých pohlaví. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku do 40 rokov na celkovom počte žien zamestnaných v rámci sektora vzrástol medzi rokmi 2010 a 2019 z cca 18,1 % na približne 22,7 %. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku 40 a viac rokov na počte žien zamestnaných v sektore na druhej strane poklesol z približne 81,9 % na cca 77,3 %. U zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku do 40 rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k nárastu z cca 23,5 % na približne 27,9 %. V rovnakom období podiel zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku 40 a viac rokov na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore poklesol z približne 76,5 % na cca 72,1 %. 

Pozitívom vývoja sektorovej zamestnanosti v členení podľa vekových kategórií do 40 rokov, resp. 40 a viac rokov za obidve pohlavia spolu je, že podiel zamestnaných osôb do 40 rokov vzrástol v období rokov 2010 až 2019 o približne 4,4 p. b. Celkovo je však sektor charakteristický značne výrazným zastúpením starších osôb s predpokladaným očakávaným odchodom do dôchodku v blízkom časovom horizonte. 

Regionálne diferencovaná početnosť ekonomických subjektov a podiely zamestnancov v ekonomických subjektoch podľa druhu vlastníctva za rok 2019 v sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov 

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI 

V sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov bola v roku 2019 najvyššia početnosť ekonomických subjektov v Nitrianskom a Trnavskom kraji, ktoré disponujú v rámci SR výbornými pôdnymi a klimatickými podmienkami. Vo väčšine krajov bola početnosť ekonomických subjektov v rámci sektora na strednej úrovni a regióny, v ktorých sa nachádzajú najvýznamnejšie urbanizačné centrá SR (t. j. Bratislava a Košice), mali početnosť ekonomických subjektov najnižšiu. V ďalšom texte nižšie je charakterizovaná situácia v oblasti počtu zamestnancov v ekonomických subjektoch v členení podľa druhu vlastníctva a regiónu. 

V rámci sektora poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov bol v Bratislavskom kraji v roku 2019 najvyšší podiel zamestnancov (a to približne 52,1 %) zamestnaných v ekonomických subjektoch s družstevným vlastníctvom. Na druhom mieste sa v Bratislavskom kraji z hľadiska podielu nachádzali zamestnanci pracujúci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je súkromné tuzemské a podiel týchto zamestnancov predstavoval približne 27,5 %. Tretiu priečku predstavovali v tomto kraji zahraničné ekonomické subjekty, pričom podiel zamestnancov v týchto subjektoch dosiahol 13,8 %. 

V Trnavskom kraji bol najvyšší podiel zamestnancov, a to približne 54,6 %, evidovaný v ekonomických subjektoch s družstevným vlastníctvom. V tomto kraji bol druhý najvyšší podiel zamestnancov v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch, pričom podiel týchto zamestnancov v rámci sektora a kraja bol približne 29,4 %. Na tretej pozícii boli s podielom 12,1 % zamestnanci v zahraničných ekonomických subjektoch. 

Trenčiansky kraj sa vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov v družstvách, pričom ich podiel tu dosiahol 51,9 %. Títo zamestnanci boli s 30,9 %-ným podielom nasledovaní zamestnancami v ekonomických subjektoch so súkromným tuzemským vlastníctvom. Ekonomické subjekty v medzinárodnom vlastníctve s prevažujúcim súkromným sektorom zamestnávali v rámci kraja a sektora približne 13,2 % zamestnancov. 

Nitriansky kraj bol taktiež charakteristický najvyšším podielom zamestnancov v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo bolo družstevné, pričom podiel zamestnancov v nich tvoril približne 56,2 %. Za nimi nasledovali s podielom 30,9 % zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch. Tretie miesto v tomto kraji predstavovali zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom, a to s podielom 5,2 %. 

Najvýraznejší podiel zamestnancov v rámci sektora v Žilinskom kraji bol zamestnaný v družstvách a ich podiel bol približne 64,5 %. S odstupom za nimi nasledovali zamestnanci ekonomických subjektov so súkromným tuzemským vlastníctvom, a to s podielom cca 23,2 % v rámci sektora a kraja. Prvú trojicu uzatvárali zamestnanci v štátnych ekonomických subjektoch a ich podiel predstavoval cca 5,2 %. 

Banskobystrický kraj sa v rámci sektora poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov ekonomických subjektov, ktorých vlastníctvo je družstevné, pričom títo zamestnanci predstavovali približne 57,5 %-ný podiel na zamestnanosti v sektore a kraji. Výraznejší podiel (37,8 %) tu predstavovali aj zamestnanci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je súkromné tuzemské. Zamestnanci v zahraničných ekonomických subjektoch predstavovali podiel 2,4 % v rámci sektora a kraja. 

Taktiež v Prešovskom kraji v sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov s podielom približne 74,3 % dominovali zamestnanci v družstvách. Na druhom mieste boli v rámci sektora a kraja s podielom 25,5 % zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch. V ekonomických subjektoch so štátnym vlastníctvom bolo zamestnaných približne 0,2 % zamestnancov v rámci sektora a kraja. 

Posledným skúmaným krajom v rámci tohto sektora je Košický kraj, kde zamestnanci v družstvách dosiahli približne 50,1 %-ný podiel na sektorovej zamestnanosti, pričom títo boli nasledovaní zamestnancami ekonomických subjektov, ktorých vlastníctvo je súkromné tuzemské a ich podiel predstavoval približne 47,2 %. Ekonomické subjekty, ktorých vlastníctvo je zahraničné, zamestnávali približne 1,4 % zamestnancov v rámci sektora a kraja. 

Regionálne diferencovaný podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde zamestnancov s nástupom do pracovného pomeru za 1. štvrťrok 2020 a výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest k 31. 7. 2020 v sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov 

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI 

Vyššie zobrazená mapa predstavuje podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, t. j. ide o základnú zložku mzdy vyplatenú zamestnancom, ktorí nastúpili do zamestnania počas 1. štvrťroka 2020. Výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest vychádza z agregovaných dát aktuálnej inzercie voľných pracovných miest Internetového sprievodcu trhom práce (ISTP) k 31. 7. 2020 v súlade s povinnosťou zamestnávateľa uvádzať pri zverejňovaní ponuky zamestnania sumu základnej zložky mzdy. 

Význam  ným sledovaným parametrom je podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, pričom tento podiel bol najvyšší v Bratislavskom kraji, kde dosiahol približne 84,4 %. Za Bratislavským krajom sa nachádzal s podielom približne 83,8 % Košický kraj. V rámci sektora a kraja bol výrazný podiel základnej zložky mzdy nastupujúcich zamestnancov aj v Banskobystrickom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 83,0 %. Na druhej strane, najnižší podiel predstavovala základná zložka mzdy zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v Nitrianskom kraji, a to približne 73,2 %. Relatívne nízky podiel predstavovala základná zložka mzdy aj v Trenčianskom kraji (79,4 %) a Žilinskom kraji (79,9 %). 

Najvyššie priemerné inzerované mzdy v sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov, a to na úrovni cca 1 118 EUR, boli k 31. 7. 2020 evidované v Košickom kraji, pričom sa jednalo najmä o zverejnené ponuky voľných pracovných miest so strednou a vyššou kvalifikačnou náročnosťou. Košický kraj bol nasledovaný Žilinským krajom, v ktorom k určenému dátumu výška inzerovanej mzdy v sektore dosiahla približne 782 EUR. S miernym odstupom za ním bol na treťom mieste Prešovský kraj, v ktorom inzerovaná mzda dosiahla hodnotu cca 781 EUR. V opačnom spektre z hľadiska výšky inzerovaných miezd sa nachádzal Bratislavský kraj, kde bola priemerná inzerovaná mzda v tomto sektore približne len 617 EUR a jednalo sa najmä o kvalifikačne menej náročné pracovné miesta. Pomerne nízka inzerovaná mzda z hľadiska sektora a kraja bola zaznamenaná aj v Banskobystrickom kraji (cca 647 EUR) a v Nitrianskom kraji, kde to bolo približne 671 EUR.