CHARAKTERISTIKA VÝVOJOVÝCH TENDENCIÍ V OBLASTI EKONOMICKÝCH VÝSLEDKOV, ZAMESTNANOSTI A ODMEŇOVANIA V SEKTOROVEJ ŠTRUKTÚRE NSP/SRI
Sektor poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov
Z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 je sektor určený ekonomickými činnosťami, ktoré sú klasifikované v rámci divízií SK NACE Rev. 2: 01 Pestovanie plodín a chov zvierat, poľovníctvo a služby s tým súvisiace, 03 Rybolov a akvakultúra a 75 Veterinárne činnosti.
Hrubá pridaná hodnota v základných cenách a spotreba fixného kapitálu vzhľadom k trvale činným zamestnancom v poľnohospodárstve v rokoch 2008 až 2017
Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
Spotreba fixného kapitálu na jedného zamestnanca v poľnohospodárstve medzi rokmi 2008 a 2017 vykázala celkovo rastúci trend, pričom zvýšenie v absolútnej hodnote predstavovalo približne 3,1 tis. EUR na jedného zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň spotreby fixného kapitálu na jedného zamestnanca cca 8,9 tis. EUR, a to s maximom v roku 2013, kedy to bolo približne 11,9 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2009, pričom v tomto roku to bolo približne 5,6 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Na základe aktuálnych finančno-ekonomických ukazovateľov prišlo v poľnohospodárstve medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu hrubej pridanej hodnoty na jedného zamestnanca o približne 8,8 tis. EUR. Výška hrubej pridanej hodnoty vzhľadom k trvale činným zamestnancom počas sledovaného obdobia predstavovala v poľnohospodárstve v priemere približne 18,6 tis. EUR na jedného zamestnanca. Najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2017, a to na úrovni 26,2 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2009 dosiahlo úroveň približne 8,3 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Nepoľnohospodárske vedľajšie činnosti vzhľadom k trvale činným zamestnancom v poľnohospodárstve v rokoch 2008 až 2017
Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
Medzi rokmi 2008 a 2017 bola produkcia nepoľnohospodárskych vedľajších činností v priemere približne 119,7 mil. EUR ročne. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2010, a to na úrovni približne 125,4 mil. EUR v rámci celého poľnohospodárstva. Celkovo prišlo počas sledovaného obdobia k nárastu nepoľnohospodárskych vedľajších činností o približne 12 mil. EUR.
Po prepočte na jedného zamestnanca prišlo počas sledovaného obdobia v poľnohospodárstve k zvýšeniu nepoľnohospodárskych vedľajších činností o približne 2,1 tis. EUR na jedného zamestnanca. Suma nepoľnohospodárskych vedľajších činností bola v priemere približne 4,1 tis. EUR na jedného zamestnanca, pričom ich maximum bolo dosiahnuté v roku 2017, a to na úrovni približne 5 tis. EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota nepoľnohospodárskych vedľajších činností na zamestnanca bola evidovaná v roku 2008, kedy to bolo približne 2,9 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Regionálna distribúcia uchádzačov o zamestnanie (UoZ) v sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov podľa pohlavia a úrovne Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (EKR) k 31. 1. 2020
Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
V sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov bolo zo súhrnného počtu 3 316 UoZ evidovaných v SR k 31. 1. 2020 približne 42,6 % žien a 57,4 % mužov. V rámci celej SR a sektora boli najpočetnejšou kategóriou UoZ muži s nižšími úrovňami EKR, a to s počtom 1 555 osôb. Na druhej strane, najmenej početnou kategóriou UoZ v členení podľa pohlavia a úrovne EKR boli s počtom 76 muži s vyššími úrovňami EKR.
Z regionálneho hľadiska bol najvyšší počet sektorovo relevantných UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR lokalizovaný v Košickom kraji, a to 424 osôb. Na druhom mieste sa nachádzal počet UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji, kde ich zastúpenie predstavovalo 381 osôb. Na druhej strane v Bratislavskom kraji z celkového počtu UoZ mužského pohlavia v rámci tohto sektora malo len 13 z nich nižšie úrovne EKR.
Najviac UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR bolo v Košickom kraji, a to 66. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR z Banskobystrického kraja, kde ich počet predstavoval 65 osôb. Najnižší počet UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR bol v Bratislavskom kraji, a to osem.
UoZ mužského pohlavia s vyššími úrovňami EKR boli najpočetnejší v Banskobystrickom kraji, kde ich bolo evidovaných 16. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali UoZ mužského pohlavia s vyššími úrovňami EKR v Nitrianskom kraji, ktorých bolo 13. Na druhej strane v Bratislavskom kraji boli takýto UoZ len štyria.
V januári 2020 bolo evidovaných najviac sektorovo relevantných UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji, kde ich počet predstavoval 268 osôb. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR z Košického kraja, pričom ich počet bol 245. Naopak, v Bratislavskom kraji malo len 11 UoZ ženského pohlavia nižšie úrovne EKR.
UoZ – ženy so strednými úrovňami EKR tvorili najvyšší počet v Banskobystrickom kraji, kde ich bolo evidovaných 67 v danom sektore a kraji. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali UoZ ženského pohlavia so strednými úrovňami EKR v Nitrianskom kraji, pričom ich počet tu dosiahol 54 osôb. Najnižší počet UoZ ženského pohlavia so strednými úrovňami EKR bol z Bratislavského kraja, a to 15 osôb.
Sektorovo relevantných UoZ ženského pohlavia s vyššími úrovňami EKR sa nachádzalo najviac v Banskobystrickom kraji, kde ich bolo evidovaných 15. Za nimi v poradí nasledovali UoZ ženského pohlavia s vyššími úrovňami EKR z Košického kraja, a to s početnosťou 13 UoZ. Na druhej strane v Bratislavskom kraji a sektore predstavovali UoZ – ženy len minimálny podiel.
Vzdelanostné špecifiká odmeňovania v sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov v členení podľa Európskeho kvalifikačného rámca za rok 2019
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
V rámci sektora poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov dosiahla v roku 2019 priemerná mesačná hrubá mzda úroveň 1 035 EUR. Na nižších úrovniach EKR dosiahli zamestnanci priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 956 EUR, čo vzhľadom k celkovej priemernej mesačnej hrubej mzde v rámci sektora predstavovalo približne 92 %-ný podiel. U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bola v sledovanom roku evidovaná priemerná mesačná hrubá mzda vo výške 1 036 EUR, a to bolo približne 100 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 1 385 EUR mali osoby s vyššími úrovňami EKR, a táto hodnota tvorila cca 134 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore.
Mzdový rozdiel kvantifikovaný z hľadiska vzdelania ilustruje rozdiel medzi priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s vyššími úrovňami EKR a priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s nižšími úrovňami EKR. Tento mzdový rozdiel priemernej mesačnej hrubej mzdy medzi vyššie uvedenými kvalifikačnými skupinami v roku 2019 v sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov predstavoval 429 EUR, resp. 42 percentuálnych bodov v prospech zamestnancov s vyššími úrovňami EKR.
Z pohľadu úrovne EKR a regionálneho hľadiska bol zaznamenaný najvyšší nárast priemernej mesačnej hrubej mzdy medzi rokmi 2018 a 2019 u zamestnancov s nižšími úrovňami EKR v Trenčianskom kraji. Za nimi sa nachádzali zamestnanci s nižšími úrovňami EKR zamestnaní v Trnavskom kraji. Naopak, v Košickom kraji mzdy zamestnancov s nižšími úrovňami EKR vzrástli len mierne. Pomerne nízky rast miezd u zamestnancov s nízkymi úrovňami EKR bol zaznamenaný v Bratislavskom kraji.
U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bol medzi sledovanými rokmi najvyšší rast mzdy v Nitrianskom kraji. Na druhom mieste sa nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji. V opačnom spektre sa nachádzal Bratislavský kraj, kde mzdy zamestnancov so strednými úrovňami EKR vzrástli len mierne. Relatívne nízky rast miezd zamestnancov v týchto úrovniach EKR bol zaznamenaný aj v Trnavskom kraji.
Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR zaznamenali medzi rokmi 2018 a 2019 najdynamickejší nárast miezd v Prešovskom kraji. Pomerne značný nárast priemernej hrubej mesačnej mzdy v sektore bol taktiež u zamestnancov s vyššími úrovňami EKR evidovanými v Košickom kraji, avšak v Bratislavskom kraji mzdy zamestnancov s vyššími úrovňami EKR mierne poklesli. Pokles miezd tejto skupiny zamestnancov bol zaznamenaný taktiež v Banskobystrickom kraji.
