Vplyv pandémie COVID-19 na vývoj nezamestnanosti
Sektorová štruktúra NSP/SRI určila agregáciou divízií SK NACE Rev. 2 špecifické sektory hospodárstva, pričom v rámci tejto časti bude charakterizovaný sektor obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch. Tento sektor možno charakterizovať ako sektor s najvyšším početným zastúpením jednotlivých divízií SK NACE Rev. 2. Celkovo sa v sektore nachádza sedem divízií SK NACE Rev. 2, pričom ich názvy sú nasledovné: Veľkoobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov, Maloobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov, Ubytovanie, Činnosti reštaurácií a pohostinstiev, Reklama a prieskum trhu, Činnosti cestovných agentúr a súvisiace činnosti, Činnosti herní a stávkových kancelárií.
Špecifická nezamestnanosť v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v období január 2019 – december 2020 v porovnaní s nezamestnanosťou v SR
Špecifická nezamestnanosť v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v období od januára 2019 do decembra 2020 prirodzene podliehala vplyvu pandémie a sprievodným opatreniam. Z vyššie uvedeného grafu je možné vidieť jej zmeny v čase. Najvyššia sektorovo špecifická nezamestnanosť bola v máji 2020, a to na úrovni 11,4 %. V júni 2020 sa špecifická nezamestnanosť v tomto sektore držala na veľmi podobnej úrovni a dosiahla mieru 10,8 %. V sledovanom období bola najnižšia špecifická nezamestnanosť v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch vo februári 2020, a to 6,3 %. V tomto období dosiahla priemerná výška sektorovo špecifickej nezamestnanosti 8 %, čo je približne o 3 p. b. viac, ako celoslovenská priemerná špecifická nezamestnanosť. Od januára 2019 do marca 2020 bola špecifická sektorová nezamestnanosť výrazne vyššia, ako priemer za všetky sektory spolu. Od apríla 2020 v dôsledku pandémie nastala na trhu práce v celej SR zmena, pričom v tomto sektore od marca do decembra 2020 špecifická nezamestnanosť vzrástla o 4,1 p. b. Najvyšší rozdiel oproti SR bol v máji 2020, a to na úrovni 5,3 p. b. Na druhej strane najnižší rozdiel je možné vidieť vo februári 2020, a to 1,9 p. b. Najvýraznejší mesačný nárast sektorovo špecifickej nezamestnanosti nastal medzi marcom 2020 a aprílom 2020 a predstavoval 3,9 p. b. Pomerne výrazný mesačný nárast sektorovo špecifickej nezamestnanosti bol zaznamenaný aj medzi aprílom 2020 a májom 2020, a to na úrovni 0,8 p. b. Naopak, najvyšší pokles mesačnej nezamestnanosti v sektore (o 0,6 p. b.) nastal medzi júnom 2020 a júlom 2020.
Špecifická nezamestnanosť v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v decembri 2020 v členení podľa krajov
Z hľadiska regionálnej distribúcie sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v decembri 2020 v štyroch krajoch nezamestnanosť vyššia ako je priemer sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť v sektore bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 16,2 %. Pomerne vysoká hodnota sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola aj v Košickom kraji, a to 15,1 %. Naopak, najnižšia sektorovo špecifická nezamestnanosť bola v Bratislavskom kraji, a to 5,7 %. Nízka sektorovo špecifická nezamestnanosť (8,5 %) bola aj v Trenčianskom kraji.
Porovnanie špecifickej nezamestnanosti v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch medzi decembrom 2019 a decembrom 2020 v členení podľa krajov
Ročná zmena sektorovo špecifickej nezamestnanosti dosiahla nárast o 4,2 p. b. Najvyšší nárast bol dosiahnutý v Žilinskom kraji (6,1 p. b.). Vysoký nárast bol zaznamenaný aj v Trnavskom kraji (o 4,5 p. b.). Lepšie na tom boli Bratislavský kraj s nárastom o 2,9 p. b. a Trenčiansky kraj, kde nárast predstavoval 3,4 p. b.
Sektorovo špecifická nezamestnanosť má, a to obzvlášť v dlhšom časovom horizonte, tesnú súvislosť s početnosťou organizácií a tržbami, ktoré organizácie dosahujú poskytovaním služieb v oblasti obchodu, marketingu, gastronómie a cestovného ruchu. Ide práve o zamestnávateľské organizácie, ktoré cielene prijímajú a uvoľňujú zamestnancov, sú miestom uplatnenia ľudí v produktívnej práci a ich odmeňovania z dosahovaných tržieb. Súčasne je na fungovanie organizácií a zabezpečenie tržieb nutná práca kvalifikovaných zamestnancov, ktorých odborné vedomosti, zručnosti a schopnosti sú na základe konsenzu sociálnych partnerov v SR koordinovane rozvíjané v sektorovej štruktúre NSP/SRI.
V sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch neboli dostupné dáta o počte organizácií a tržbách za vlastné výkony a tovar za nasledovnú divíziu SK NACE Rev. 2: 92 Činnosti herní a stávkových kancelárií.
Vývoj počtu organizácií a výška priemerných tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu v divízii 46 Veľkoobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov v rokoch 2010 až 2018 v SR
Počet organizácií v divízii 46 Veľkoobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov v období rokov 2010 a 2018 poklesol o 14 657 organizácií, čo predstavuje pokles o 26,5 %. Tento trend najvýraznejšie ovplyvnil pokles medzi rokmi 2011 a 2012, kedy zaniklo 4 467 organizácií. Pokles medzi týmito rokmi predstavoval 30,5 % z celkového poklesu počtu organizácií. Vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu a početnosť organizácií vykazovali v sledovanom období rokov 2010 až 2018 strednú úroveň vzájomnej závislosti. Celkový nárast medzi rokmi 2010 a 2018 dosiahol 295 tis. EUR, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení nárast o 60,4 %. Najvyšší nárast bol medzi rokmi 2017 a 2018, čo predstavuje zvýšenie tržieb za vlastné výkony a tovar na jednu organizáciu o 71 tis. EUR. Vzhľadom na pokles počtu organizácií a nárast tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu možno skonštatovať, že počas sledovaného obdobia zanikali primárne organizácie s nízkymi tržbami za vlastné výkony a tovar.
Vývoj počtu organizácií a výška priemerných tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu v divízii 47 Maloobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov v rokoch 2010 až 2018 v SR
Počet organizácií v divízii 47 Maloobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov v období rokov 2010 a 2018 poklesol o 533 organizácií, čo predstavuje pokles o 0,9 %. Tento trend najvýraznejšie ovplyvnil pokles medzi rokmi 2011 a 2012, kedy zaniklo 4 948 organizácií. Vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu je veľmi výrazne ovplyvnený zmenou v počte organizácií. Celkový nárast medzi rokmi 2010 a 2018 dosiahol 82 tis. EUR, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení nárast o 29,6 %. Najvyšší nárast bol medzi rokmi 2011 a 2012, čo predstavuje zvýšenie tržieb za vlastné výkony a tovar na jednu organizáciu o 36 tis. EUR. Vzhľadom na pokles počtu organizácií a nárast tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu možno skonštatovať, že počas sledovaného obdobia zanikali primárne organizácie s nízkymi tržbami za vlastné výkony a tovar.
Vývoj počtu organizácií a výška priemerných tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu v divízii 55 Ubytovanie v rokoch 2010 až 2018 v SR
Počet organizácií v divízii 55 Ubytovanie v období rokov 2010 a 2018 vzrástol o 787 organizácií, čo predstavuje nárast o 30 %. Tento trend najvýraznejšie ovplyvnil rast medzi rokmi 2014 a 2015, kedy vzniklo 223 organizácií. Nárast medzi týmito rokmi predstavoval 28,3 % z celkového nárastu počtu organizácií. Vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu je ovplyvnený zmenou v počte organizácií. Celkový nárast medzi rokmi 2010 a 2018 dosiahol 52 tis. EUR, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení nárast o 46,5 %. Najvyšší nárast bol medzi rokmi 2012 a 2013, čo predstavuje zvýšenie tržieb za vlastné výkony a tovar na jednu organizáciu o 39 tis. EUR. Vzhľadom na rast počtu organizácií a ešte výraznejší nárast tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu možno skonštatovať, že počas sledovaného obdobia vznikali primárne organizácie s vyššími tržbami za vlastné výkony a tovar.
Vývoj počtu organizácií a výška priemerných tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu v divízii 56 Činnosti reštaurácií a pohostinstiev v rokoch 2010 až 2018 v SR
Počet organizácií v divízii 56 Činnosti reštaurácií a pohostinstiev v období rokov 2010 a 2018 vzrástol o 1 632 organizácií, čo predstavuje nárast o 11,9 %. Tento trend najvýraznejšie ovplyvnil pokles medzi rokmi 2011 a 2012, kedy zaniklo 911 organizácií. Pokles medzi týmito rokmi predstavoval 55,8 % z celkového poklesu počtu organizácií. Vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu je ovplyvnený tiež zmenou v počte organizácií. Celkový nárast medzi rokmi 2010 a 2018 dosiahol 35 tis. EUR, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení nárast o 49,7 %. Najvyšší nárast bol medzi rokmi 2010 a 2011, čo predstavuje zvýšenie tržieb za vlastné výkony a tovar na jednu organizáciu o 11 tis. EUR. Vzhľadom na nárast počtu organizácií a nárast tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu možno skonštatovať, že počas sledovaného obdobia vznikali primárne organizácie s vyššími tržbami za vlastné výkony a tovar.
Vývoj počtu organizácií a výška priemerných tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu v divízii 73 Reklama a prieskum trhu v rokoch 2010 až 2018 v SR
Počet organizácií v divízii 73 Reklama a prieskum trhu v období rokov 2010 a 2018 vzrástol o 5 603 organizácií, čo predstavuje nárast o 94,9 %. Tento trend najvýraznejšie ovplyvnil rast medzi rokmi 2013 a 2014, kedy vzniklo 1 537 organizácií. Nárast medzi týmito rokmi predstavoval 27,4 % z celkového nárastu počtu organizácií. Vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu a početnosť organizácií vykazovali v sledovanom období rokov 2010 až 2018 strednú úroveň vzájomnej závislosti. Celkový nárast medzi rokmi 2010 a 2018 dosiahol 9 tis. EUR, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení nárast o 5,1 %. Najvyšší pokles bol medzi rokmi 2012 a 2013, čo predstavuje zníženie tržieb za vlastné výkony a tovar na jednu organizáciu o 41 tis. EUR. Vzhľadom na vyšší rast počtu organizácií a nižší nárast tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu možno skonštatovať, že počas sledovaného obdobia vznikali primárne organizácie s nižšími tržbami za vlastné výkony a tovar.
Vývoj počtu organizácií a výška priemerných tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu v divízii 79 Činnosti cestovných agentúr, rezervačné služby cestovných kancelárií a súvisiace činnosti v rokoch 2010 až 2018 v SR
Počet organizácií v divízii 79 Činnosti cestovných agentúr, rezervačné služby cestovných kancelárií a súvisiace činnosti v období rokov 2010 a 2018 vzrástol o 259 organizácií, čo predstavuje nárast o 23,4 %. Tento trend najvýraznejšie ovplyvnil silný rast medzi rokmi 2011 a 2012, kedy vzniklo 210 organizácií. Nárast medzi týmito rokmi predstavoval 81,1 % z celkového nárastu počtu organizácií. Vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu je tiež ovplyvnený zmenou v počte organizácií. Celkový nárast medzi rokmi 2010 a 2018 dosiahol 167 tis. EUR, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení nárast o 40,1 %. Najvyšší pokles bol medzi rokmi 2011 a 2012, čo predstavuje zníženie tržieb za vlastné výkony a tovar na jednu organizáciu o 103 tis. EUR. Vzhľadom na rast počtu organizácií a výraznejší nárast tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu možno skonštatovať, že počas sledovaného obdobia vznikali primárne organizácie s vyššími tržbami za vlastné výkony a tovar.
Špecifická nezamestnanosť v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch bola počas celého sledovaného obdobia vyššia ako celoslovenský priemer, pričom rozdiel vo výške nezamestnanosti sa v dôsledku COVID-19 zvýšil. Rast bol primárne spôsobený podsektormi gastronómia a cestovný ruch, ktoré sú charakterizované nižšie. V divízii 46 Veľkoobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov počet organizácií klesal a výška tržieb na jednu organizáciu rástla. V divízii 47 Maloobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov bol vývoj počtu organizácií nejednoznačný, avšak tržby na jednu organizáciu mierne rástli. V divíziách 55 Ubytovanie a 56 Činnosti reštaurácií a pohostinstiev rástol aj počet organizácií aj výška tržieb na jednu organizáciu. V divízii 73 Reklama a prieskum trhu síce počet organizácií rástol, avšak výška tržieb na jednu organizáciu si držala pomerne stabilnú úroveň. V divízii 79 Činnosti cestovných agentúr, rezervačné služby cestovných kancelárií a súvisiace činnosti bol mierne rastúci trend z hľadiska počtu organizácií aj výšky tržieb na jednu organizáciu.
Keďže pandémia COVID-19 veľmi výrazne zasiahla organizácie pôsobiace v gastronómii a cestovnom ruchu, v nasledujúcom texte obsahuje charakteristika sektora obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch taktiež výsledky vývoja špecifickej nezamestnanosti osobitne za podsektor gastronómia a za podsektor cestovný ruch.
Špecifická nezamestnanosť v podsektore gastronómia v období január 2019 – december 2020 v porovnaní s nezamestnanosťou v SR
Špecifická nezamestnanosť v gastronómii v období od januára 2019 do decembra 2020 prirodzene podliehala vplyvu pandémie a sprievodným opatreniam. Z vyššie uvedeného grafu je možné vidieť jej zmeny v čase. Najvyššia špecifická nezamestnanosť bola v máji 2020, a to na úrovni 21,4 %. V apríli 2020 sa špecifická nezamestnanosť v tomto podsektore držala na veľmi podobnej úrovni a dosiahla mieru 19,8 %. V sledovanom období bola najnižšia špecifická nezamestnanosť v gastronómii v júli 2019, a to 7,3 %. V tomto období dosiahla priemerná výška špecifickej nezamestnanosti 11,8 %, čo je približne o 6,9 p. b. viac, ako celoslovenská priemerná špecifická nezamestnanosť. Od januára 2019 do marca 2020 bola špecifická nezamestnanosť výrazne vyššia, ako priemer za všetky sektory spolu. Od apríla 2020 v dôsledku pandémie nastala na trhu práce v celej SR zmena, pričom v tomto podsektore od marca do decembra 2020 špecifická nezamestnanosť vzrástla o 9,8 p. b. Najvyšší rozdiel oproti SR bol v máji 2020, a to na úrovni 15,3 p. b. Na druhej strane najnižší rozdiel je možné vidieť v júli 2019, a to 3,1 p. b. Najvýraznejší mesačný nárast špecifickej nezamestnanosti nastal medzi marcom 2020 a aprílom 2020 a predstavoval 10 p. b. Pomerne výrazný mesačný nárast špecifickej nezamestnanosti bol zaznamenaný aj medzi septembrom 2020 a októbrom 2020, a to na úrovni 2,6 p. b. Naopak, najvyšší pokles mesačnej nezamestnanosti v podsektore (o 2,5 p. b.) nastal medzi júnom 2020 a júlom 2020.
Špecifická nezamestnanosť v podsektore gastronómia v decembri 2020 v členení podľa krajov
Z hľadiska regionálnej distribúcie špecifickej nezamestnanosti bola v decembri 2020 v dvoch krajoch nezamestnanosť vyššia, ako je priemer podsektora gastronómia. Najvyššia špecifická nezamestnanosť v podsektore bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 32,3 %. Pomerne vysoká hodnota špecifickej nezamestnanosti bola aj v Košickom kraji, a to 25,2 %. Naopak, najnižšia špecifická nezamestnanosť bola v Nitrianskom kraji, a to 14,3 %. Nízka špecifická nezamestnanosť (15,9 %) bola aj v Trenčianskom kraji.
Porovnanie špecifickej nezamestnanosti v podsektore gastronómia medzi decembrom 2019 a decembrom 2020 v členení podľa krajov
Medziročná zmena špecifickej nezamestnanosti dosiahla nárast o 12,1 p. b. Najvyšší nárast bol dosiahnutý v Prešovskom kraji (16,9 p. b.). Vysoký nárast bol zaznamenaný aj v Košickom kraji (o 14,1 p. b.). Lepšie na tom boli Banskobystrický kraj s nárastom o 8 p. b. a Trenčiansky kraj, kde nárast predstavoval 9,2 p. b.
Špecifická nezamestnanosť v podsektore cestovný ruch v období január 2019 – december 2020 v porovnaní s nezamestnanosťou v SR
Špecifická nezamestnanosť v cestovnom ruchu v období od januára 2019 do decembra 2020 prirodzene podliehala vplyvu pandémie a sprievodným opatreniam. Z vyššie uvedeného grafu je možné vidieť jej zmeny v čase. Najvyššia špecifická nezamestnanosť bola v máji 2020, a to na úrovni 10,3 %. V júni 2020 sa špecifická nezamestnanosť v tomto podsektore držala na veľmi podobnej úrovni a dosiahla mieru 9,9 %. V sledovanom období bola najnižšia špecifická nezamestnanosť v cestovnom ruchu v auguste 2019, a to 4,4 %. V tomto období dosiahla priemerná výška špecifickej nezamestnanosti 6,3 %, čo je približne o 1,4 p. b. viac, ako celoslovenská priemerná špecifická nezamestnanosť. Od januára 2019 do marca 2020 bola špecifická nezamestnanosť mierne vyššia, ako celoslovenský priemer. Od apríla 2020 v dôsledku pandémie nastala na trhu práce v celej SR zmena, pričom v tomto podsektore od marca do decembra 2020 špecifická nezamestnanosť vzrástla o 3,9 p. b. Najvyšší rozdiel oproti SR bol v máji 2020, a to na úrovni 4,1 p. b. Na druhej strane najnižší rozdiel je možné vidieť v auguste 2019, a to 0,2 p. b. Najvýraznejší mesačný nárast špecifickej nezamestnanosti nastal medzi marcom 2020 a aprílom 2020 a predstavoval 3,8 p. b. Pomerne výrazný mesačný nárast špecifickej nezamestnanosti bol zaznamenaný aj medzi septembrom 2020 a októbrom 2020, a to na úrovni 1,6 p. b. Naopak, najvyšší pokles mesačnej nezamestnanosti v podsektore (o 1,8 p. b.) nastal medzi júnom 2020 a júlom 2020.
Špecifická nezamestnanosť v podsektore cestovný ruch v decembri 2020 v členení podľa krajov
Z hľadiska regionálnej distribúcie špecifickej nezamestnanosti bola v decembri 2020 v troch krajoch nezamestnanosť vyššia, ako je priemer podsektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť v podsektore bola v Košickom kraji, kde dosiahla 22,1 %. Pomerne vysoká hodnota špecifickej nezamestnanosti bola aj v Prešovskom kraji, a to 17 %. Naopak, najnižšia špecifická nezamestnanosť bola v Banskobystrickom kraji, a to 5,6 %. Nízka špecifická nezamestnanosť (6,8 %) bola aj v Bratislavskom kraji.
Porovnanie špecifickej nezamestnanosti v podsektore cestovný ruch medzi decembrom 2019 a decembrom 2020 v členení podľa krajov
Ročná zmena špecifickej nezamestnanosti dosiahla nárast o 4,3 p. b. Najvyšší nárast bol dosiahnutý v Košickom kraji (14,6 p. b.). Vysoký nárast bol zaznamenaný aj v Nitrianskom kraji (o 7,8 p. b.). Lepšie na tom boli Banskobystrický kraj s nárastom o 1,5 p. b. a Trenčiansky kraj, kde nárast predstavoval 3 p. b.
