Vplyv pandémie koronavírusu na trh práce z hľadiska úrovne zručností uplatňovaných na pracovných miestach v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Z hľadiska ekonomických činností realizovaných v sektorovej štruktúre NSP/SRI kreujú sektor obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:

• Veľkoobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov,
• Maloobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov,
• Ubytovanie,
• Činnosti reštaurácií a pohostinstiev,
• Reklama a prieskum trhu,
• Činnosti cestovných agentúr a súvisiace činnosti,
• Činnosti herní a stávkových kancelárií.

Sektorovo špecifickí zamestnanci tvorili k 31. 10. 2021 viac ako 15 %-ný podiel na celkovej zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa sektor obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch radí medzi veľké sektory. Pomerné zastúpenie jednotlivých úrovní zručností uplatňovaných sektorovo špecifickými zamestnancami prezentuje nasledujúci graf.

Štruktúra sektorovo špecifických zamestnancov v členení podľa úrovne zručností v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch k 31. 10. 2021

V sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch si približne 69 % sektorovo špecifických pracovných príležitostí vyžadovalo strednú úroveň zručností, 24 % si vyžadovalo vysokú úroveň zručností a nízku úroveň zručností uplatňovalo cca 7 % sektorovo špecifických zamestnancov.

Sektorovo špecifickí UoZ spolu tvorili k 31. 10. 2021 približne 20 %-ný podiel na úhrnnom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia z hľadiska úrovne zručností uplatňovaných bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, ako aj porovnanie s rovnakým obdobím roku 2019, sú uvedené nižšie.

Štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v členení podľa úrovne zručností v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch k 31. 10. 2021 a k 31. 10. 2019

Počet UoZ s predchádzajúcim vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch vplyvom pandémie COVID-19 od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 vzrástol približne o 4 100 osôb, t. j. o 17 %. Sektorovo špecifickí zamestnanci vykonávali prevažne pracovné činnosti vyžadujúce strednú úroveň zručností a taktiež najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ vykonával bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ zamestnania, ktoré si vyžadovali takúto úroveň zručností. Z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ ich bolo približne 72 %. Najmenej sektorovo špecifických UoZ bolo s predchádzajúcou praxou na vysokej úrovni zručností, a to necelých 13 %. Okolo 15% sektorovo špecifických UoZ malo predchádzajúcu prax na nízkej úrovni zručností.

V sledovanom časovom horizonte od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 sa počet sektorovo špecifických UoZ s predchádzajúcim vykonávaným zamestnaním na prevažnej, t. j. na strednej úrovni zručností, zvýšil bezmála o 2 900 osôb, t. j. o 17 %. Počet UoZ s predchádzajúcim zamestnaním na nízkej úrovni zručností sa zvýšil približne o 760 osôb, z dôvodu nižšieho počtu UoZ v danej zručnostnej kategórii k východiskovému dátumu, t. j. k 31. 10. 2019, však predstavoval príslušný relatívny prírastok viac ako 20 % východiskového stavu. Z hľadiska absolútneho aj relatívneho prírastku boli najmenšie zmeny zaznamenané v kategórii UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie vykonávali zamestnania s vysokou úrovňou zručností, a to 430 osôb, resp. 14 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na vysokej úrovni zručností v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021

V členení podľa regionálneho usporiadania SR bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v prípade vysokej úrovne zručností v piatich samosprávnych krajoch SR vyššia, ako celoštátna priemerná hodnota v rámci sektora, Žilinský kraj mal zhodu s celoštátnym priemerom. V obchode, marketingu, gastronómii a cestovnom ruchu bola najvýraznejšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na danej úrovni zručností zaznamenaná v Prešovskom kraji, kde dosiahla necelých 9 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola v Banskobystrickom kraji, a to približne 7 %. V opačnom spektre sa nachádzal sektorovo dominantný Bratislavský kraj, kde bola zaznamenaná najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na vysokej úrovni zručností, a to iba 3 %. Bratislavský kraj tak prostredníctvom svojho vysokého podielu na sektorovo špecifických ekonomických činnostiach výrazne zredukoval celorepublikový priemer za sektor obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch (a to platilo nielen na vysokej, ale aj na strednej a nízkej úrovni zručností). Špecifická nezamestnanosť v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch sa v prípade vysokej úrovne zručností prejavila v období od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 najmä v zamestnaniach:

• Obchodný zástupca,
• Obchodný sprostredkovateľ,
• Riadiaci pracovník (manažér) v oblasti obchodu (obchodný riaditeľ).

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej úrovni zručností v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021

Pri regionálnom pohľade na mieru sektorovo špecifickej nezamestnanosti v prípade strednej zručnostnej kategórie možno konštatovať, že v troch krajoch prevýšila celoštátny priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej úrovni zručností v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla približne 13 %. Viac ako 12 %-né hodnoty miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti boli aj v Košickom a Banskobystrickom kraji. Naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej úrovni zručností bola zaznamenaná v Bratislavskom kraji, a to menej než 7 %. V Nitrianskom a Trenčianskom kraji bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej zručnostnej úrovni nižšia ako 8 %. V prípade strednej úrovne zručností sa sektorovo špecifická nezamestnanosť v obchode, marketingu, gastronómii a cestovnom ruchu najvýraznejšie prejavila v počte UoZ, ktorí bezprostredne pred ich zaradením do evidencie vykonávali zamestnania:

• Predavač,
• Čašník, servírka,
• Kuchár (okrem šéfkuchára),
• Pokladník v predajni,
• Iný pracovník v oblasti predaja.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na nízkej úrovni zručností v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021

Na nízkej úrovni zručností sa sektorovo špecifická nezamestnanosť v obchode, marketingu, gastronómii a cestovnom ruchu v regiónoch SR prejavila najvýraznejšie najmä v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji. Značný vplyv na zvýšenie regionálnej miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti v období pandémie koronavírusu mal aj návrat do miesta trvalého pobytu u tých osôb, ktoré boli uvoľnené z pracovného pomeru v inom regióne, vrátane zahraničia.

Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v prípade nízkej úrovne zručností bola v sektore v Prešovskom kraji, kde presiahla 35 %, nasledovaná Košickým (cca 28 %) a Banskobystrickým krajom (24 %). Naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Trnavskom kraji, a to cca 7 %. Celoštátny priemer (17,6 %) znižoval aj Trenčiansky kraj s hodnotou pod 9 % a sektorovo silný Bratislavský kraj (cca 12 %). Špecifická nezamestnanosť v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch sa v prípade nízkej úrovne zručností v sledovanom období najvýraznejšie prejavila v počte tých UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• Pomocník v kuchyni,
• Dokladač tovaru,
• Chyžná,
• Pomocný pracovník pri príprave rýchleho občerstvenia.

Zhrnutie za sektor

Sektor obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch sa vyznačoval približne 69 %-ným zastúpením zamestnancov s pracovnými činnosťami na strednej úrovni zručností z celkového počtu sektorovo špecifických zamestnancov, pričom táto zručnostná kategória predstavovala aj najpočetnejšiu časť sektorovo špecifických UoZ. K 31. 10. 2021 tvorili osoby s predchádzajúcimi pracovnými úlohami na strednej úrovni zručností približne 72 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Najmenej sektorovo špecifických UoZ bolo s predchádzajúcou sektorovou praxou na vysokej úrovni zručností, a to cca 12 %. Zároveň bola u osôb s vysokými zručnosťami aj najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti, a to približne 5 %, pretože z celkového počtu osôb, ktoré vykonávali sektorovo špecifické zamestnania s vysokou úrovňou zručností, či už aktuálne k 31. 10. 2021 alebo bezprostredne pred ich zaradením do evidencie UoZ, tvorili UoZ iba 5 %. V prípade strednej úrovne zručností bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti k 31.10. 2021 takmer 10 %, avšak na nízkej úrovni zručností to bolo viac ako 17 %. V čase pandémie boli sektorovo špecifickou nezamestnanosťou najviac zasiahnuté Košický, Prešovský a Banskobystrický kraj, pričom značný vplyv na situáciu v týchto krajoch mal aj návrat do miesta trvalého pobytu u tých osôb, ktoré boli z výkonu prác sektorového charakteru uvoľnené v inom regióne, vrátane zahraničia.

Špecifická nezamestnanosť v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch sa na vysokej úrovni zručností v období od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 prejavila najmä v zamestnaniach:

• Obchodný zástupca,
• Obchodný sprostredkovateľ,
• Riadiaci pracovník (manažér) v oblasti obchodu (obchodný riaditeľ).

Na strednej úrovni zručností sa sektorovo špecifická nezamestnanosť najvýraznejšie prejavila v počte UoZ, ktorí bezprostredne pred ich zaradením do evidencie vykonávali zamestnania:

• Predavač,
• Čašník, servírka,
• Kuchár (okrem šéfkuchára),
• Pokladník v predajni,
• Iný pracovník v oblasti predaja.

V prípade nízkej úrovne zručností išlo najmä o zamestnania:

• Pomocník v kuchyni,
• Dokladač tovaru,
• Chyžná,
• Pomocný pracovník pri príprave rýchleho občerstvenia.