Dynamika úrovne a špecializácie zručností sektorovo špecifických pracovných síl v rokoch 2019 a 2021

Z hľadiska ekonomických činností, v rámci ktorých kombináciou výrobných prostriedkov, kvalifikovanej práce, technologických postupov a medziproduktov vznikajú výrobky alebo služby, vymedzujú sektor obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:

• Veľkoobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov,
• Maloobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov,
• Ubytovanie,
• Činnosti reštaurácií a pohostinstiev,
• Reklama a prieskum trhu,
• Činnosti cestovných agentúr a súvisiace činnosti,
• Činnosti herní a stávkových kancelárií.

K 31. 12. 2021 tvorili sektorovo špecifickí zamestnanci približne 12 %-ný podiel na úhrnnej zamestnanosti za všetky sektory SRI, pričom v pandemickom období od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2021 bol zaznamenaný pokles o viac ako 2 p.b. Sektor obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch sa svojou veľkosťou radí medzi veľké sektory a osobitosti sektorovo špecifickej zamestnanosti z hľadiska regiónov SR prezentuje nasledujúci graf.

Regionálna alokácia sektorovo špecifických zamestnancov v členení podľa krajov SR v rámci sektora obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch k 31. 12. 2021

Sektor obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch bol charakteristický približne 27 %-ným (viac ako 45 000 osôb) zastúpením Bratislavského kraja na celkovom počte sektorovo špecifických zamestnancov v SR, cca 13 % (viac ako 22 000 osôb) sektorovo špecifických pracovných príležitostí sa využilo v Žilinskom kraji, nasledovanom Košickým a Prešovským krajom. Medzi regiónmi najnižšie podiely sektorovo špecifických zamestnancov (menej ako 9 %) vykázali k 31. 12. 2021 Trenčiansky a Trnavský kraj.

V rámci celej SR nastal od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2021 pokles počtu sektorovo špecifických zamestnancov najmä v zamestnaniach:

• Predavač v obchodnej prevádzke,
• Čašník, servírka,
• Kuchár (okrem šéfkuchára),
• Obchodný zástupca,
• Vedúci obchodnej prevádzky,
• Pokladník v predajni,
• Pomocník v kuchyni,
• Riadiaci pracovník (manažér) v oblasti obchodu (obchodný riaditeľ),
• Hotelový recepčný,
• Prevádzkar ubytovacieho, stravovacieho zariadenia.

Na druhej strane, od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2021 bol zaznamenaný mierny nárast počtu sektorovo špecifických zamestnancov v zamestnaniach:

• Dokladač tovaru,
• Riadiaci pracovník (manažér) rekreačného strediska,
• Predavač na trhu a v tržnici (okrem rýchleho občerstvenia),
• Krupiér v kasíne (Pozn.: vrátane online činností),
• Pracovník internetového predaja,
• Pracovník telefonického predaja a telemarketingu.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v členení podľa krajov SR k 31. 12. 2021

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v piatich krajoch SR vyššia, ako bola jej celoštátna priemerná hodnota v rámci sektora, pričom situáciu v krajoch ovplyvnila taktiež návratová mobilita osôb, ktoré boli z práce uvoľnené v inom regióne, vrátane zahraničia. V sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch bola najvýraznejšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti k 31. 12. 2021 zaznamenaná v Banskobystrickom a Prešovskom kraji, kde dosiahla približne 20 %. V opačnom spektre sa nachádzal sektorovo dominantný Bratislavský kraj, kde bola najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti, a to cca 6 %. Bratislavský kraj tak svojou váhou výrazne prispel k celoštátnemu priemeru cca 14 %.

Zvýšenie počtu sektorovo špecifických UoZ v sledovanom pandemickom období bolo zaznamenané najmä v sektorovo špecifických zamestnaniach prislúchajúcich hlavnej triede zamestnaní SK ISCO-08 5 – Pracovníci v službách a obchode, a to o cca 4 000 osôb. V prípade zamestnaní klasifikovaných v rámci hlavnej triedy zamestnaní SK ISCO-08 9 – Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci predstavoval príslušný nárast približne 1 200 sektorovo špecifických UoZ. Podrobnejšie informácie o sektorovo špecifickej nezamestnanosti prezentuje nasledujúca tabuľka.

Zamestnania s najvýraznejším nárastom počtu sektorovo špecifických UoZ v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v období od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2021

Na druhej strane, v niektorých zamestnaniach bolo v sledovanom období zaznamenané zníženie počtu sektorovo špecifických UoZ, ako je uvedené v tabuľke nižšie.

Zamestnania s najvýraznejším poklesom počtu sektorovo špecifických UoZ v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v období od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2021

Zhrnutie: Sektor obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch sa k 31. 12. 2021 vyznačoval približne 12 %-ným podielom sektorovo špecifických zamestnancov v rámci sektorovej štruktúry SRI, pričom počas pandemického obdobia 31. 12. 2019 až 31. 12. 2021 bol zaznamenaný pokles o viac ako 2 p.b. Z regionálneho aspektu sa sektorovo špecifické zručnosti zamestnancov uplatňovali najmä v dominantnom Bratislavskom kraji, nasledovanom Žilinským, Košickým a Prešovským krajom. V pandemickom období prišlo k poklesu počtu sektorovo špecifických zamestnancov najmä v zamestnaniach z hlavných tried zamestnaní SK ISCO-08 5 – Pracovníci v službách a obchode a 9 – Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci. Najviac nevyužitých ľudských zdrojov s predchádzajúcou praxou v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch bolo v Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji, pričom regionálnu situáciu výrazne ovplyvnila aj návratová mobilita osôb, ktoré boli z práce uvoľnené v inom regióne, vrátane zahraničia. Sektorovo špecifickí UoZ tvorili k 31. 12. 2021 približne 20 %-ný podiel na úhrnnom počte UoZ v sektorovej štruktúre SRI a miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola na úrovni približne 14 %. Počet sektorovo špecifických UoZ sa v období od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2021 zvýšil o viac ako 5 300 osôb, a to najmä v sektorovo špecifických zamestnaniach:

• Predavač v obchodnej prevádzke,
• Čašník, servírka,
• Pomocník v kuchyni.