Charakteristika vývojových tendencií v oblasti ľudských zdrojov a inovácií v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 zahrňuje sekciu G – VEĽKOOBCHOD A MALOOBCHOD; OPRAVA MOTOROVÝCH VOZIDIEL A MOTOCYKLOV, kam patria divízie ekonomických činností 45 Veľkoobchod a maloobchod a oprava motorových vozidiel a motocyklov, 46 Veľkoobchod, okrem motorových vozidiel a motocyklov a 47 Maloobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov. Do sekcie I – UBYTOVACIE A STRAVOVACIE SLUŽBY patria divízie 55 Ubytovanie a 56 Činnosti reštaurácií a pohostinstiev. Jedinou divíziou zo sekcie M – ODBORNÉ, VEDECKÉ A TECHNICKÉ ČINNOSTI je divízia 73 Reklama a prieskum trhu. Divízia 79 Činnosti cestovných agentúr, rezervačné služby cestovných kancelárií a súvisiace činnosti patrí do sekcie N – ADMINISTRATÍVNE A PODPORNÉ SLUŽBY a divízia 92 Činnosti herní a stávkových kancelárií je zahrnutá v sekcii R – UMENIE, ZÁBAVA A REKREÁCIA.

Vekovo-pohlavná pyramída mužov a žien zamestnaných v rámci sektora obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v SR za roky 2009 a 2018 (celkový počet osôb = 100 %)

Sektorové špecifiká trhu práce sú determinované najmä kvalitatívnymi a kvantitatívnymi aspektmi pracovných síl, formovanými prostredníctvom prebiehajúcich demografických javov, a to s osobitným zreteľom na procesy biologickej, vzdelanostnej a profesijnej reprodukcie ľudských zdrojov. Štruktúrne zmeny nastávajúce vo vývoji demografickej skladby obyvateľstva a ekonomických činností v národnom hospodárstve SR za obdobie uplynulých 10 rokov sa prejavili taktiež vo vekovo – pohlavnej skladbe osôb zamestnaných v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch. V porovnaní s rokom 2009 celkovo do roku 2018 v rámci sektora najvýraznejšie vzrástol podiel zamestnaných osôb patriacich do vekovej skupiny 60 a viac rokov, na druhej strane ich počet najvýraznejšie poklesol v rámci vekovej skupiny 30 až 34 rokov. V roku 2018 bol najvyšší podiel osôb zamestnaných v rámci sektora vo vekovej skupine 40 až 44 rokov. Najsilnejšie zastúpenie zamestnancov mužského pohlavia v rámci sektora obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch bolo v roku 2018 vo vekovej skupine 35 až 39 rokov, keď ich pomerné zastúpenie dosiahlo 6,5 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore. U žien bola v roku 2018 s relatívnym podielom 8,3 % na celkovom počte osôb zamestnaných v tomto sektore najpočetnejšia veková skupina 40 až 44 rokov. Výsledkom vzájomného spolupôsobenia demografických a ekonomických procesov za obdobie rokov 2009 až 2018 je celkový nárast zastúpenia vyšších vekových kategórií v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch, a to pri súčasnom znížení podielu mladých ľudí vo veku do 29 rokov.

Vývoj výdavkov na inovácie v divíziách SK NACE Rev. 2 za sektor obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v SR v rokoch 2008 až 2016 v tis. EUR

V sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch existujú 2 divízie, v rámci ktorých boli identifikované a zverejnené informácie o výdavkoch na inovácie. Najviac výdavkov vynaložených ročne na inovácie počas sledovaného obdobia bolo v roku 2016 v divízii 46 Veľkoobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov, a to 61 742 tis. EUR. V tejto divízii súčasne počas sledovaného obdobia najvýraznejšie vzrástol objem výdavkov na inovácie v absolútnych číslach aj relatívnych číslach, pričom tento nárast medzi rokmi 2008 a 2016 predstavoval 32 879 tis. EUR, resp. 114 %. V divízii 73 Reklama a prieskum trhu nie je k dispozícii celý časový rad, maximum na úrovni 3 248 tis. EUR tu bolo dosiahnuté v roku 2016 a minimum z roku 2014 predstavovalo 849 tis. EUR. Najvyššie priemerné ročné výdavky na inovácie boli evidované v divízii 46 Veľkoobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov, kde to bolo v priemere 33 975 tis. EUR, na druhej strane najnižší ročný priemer zaznamenala divízia 73 Reklama a prieskum trhu, a to 2 021 tis. EUR.

Nástup a výstup osôb do zamestnania a zo zamestnania v rámci sektora obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v SR roku 2018

Legenda:

Najvyšší nástup osôb do pracovného pomeru v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch bol v roku 2018 evidovaný v hlavnej triede 5 Pracovníci v službách a obchode, kde bolo ako nastupujúcich evidovaných približne 26 300 osôb. V rámci tohto sektora vystúpilo zo zamestnania najviac osôb vykonávajúcich pracovné činnosti rovnako v hlavnej triede 5 Pracovníci v službách a obchode, a to približne 25 600 osôb. Z hľadiska rozdielu medzi nástupom a výstupom zamestnaných osôb prišlo k najvyššiemu prírastku v hlavnej triede 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, ktorý dosiahol približne 800 osôb. Diametrálne odlišná situácia bola v hlavnej triede 1 Zákonodarcovia, riadiaci pracovníci, kde prišlo k relatívne výraznému poklesu počtu zamestnaných osôb, a to približne o 700 osôb.

Regionálna distribúcia zamestnancov v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch na základe vzdelanostnej úrovne a podiel mzdy žien na mzde mužov podľa samosprávnych krajov v SR za rok 2018

Z regionálneho hľadiska dosahuje v rámci sektora obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch mzda žien v pomere ku mzde mužov svoje maximum v Košickom kraji, a to na úrovni 83 % zo mzdy mužov. Druhá najvyššia hodnota z hľadiska porovnania miezd žien a mužov v rámci sektora bola dosiahnutá v Prešovskom kraji, kde bol podiel mzdy žien na mzde mužov vo výške 82 %. Podiel na úrovni  78 % bol dosiahnutý v Trnavskom kraji a tým pádom sa tento kraj nachádza na tretej pozícii z hľadiska komparácie miezd žien a mužov v sektore. Na druhej strane, najmenej ženy zarábajú v porovnaní s mužmi v Nitrianskom kraji a v Bratislavskom kraji, kde ich mzda oproti mzde mužov dosahuje 73 %. Menej priaznivé mzdové pomery žien vzhľadom k mužom sú z hľadiska tohto sektora aj v Žilinskom kraji, kde je príslušný podiel na úrovni 74 %.

Pri rozbore regionálnej zamestnanosti z hľadiska vzdelanostnej úrovne v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Bratislavskom kraji, ktorý dosiahol približne 23 000 osôb. V Košickom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni približne 6 100 zamestnaných osôb. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním bolo v Trnavskom kraji nasledovanom Banskobystrickým krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb približne 2 800, respektíve 4 100. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Bratislavskom kraji, kde bol ich podiel 28 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora v kraji. Bratislavský kraj bol nasledovaný Košickým krajom, kde podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahol 23 %. Na druhej strane, v Trnavskom kraji bol podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním len 14 % a druhá najnižšia hodnota po Trnavskom kraji bola u zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahnutá v Banskobystrickom kraji, a to 18 %.

Pri rozbore zamestnaných osôb z ďalšej vzdelanostnej úrovne bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s maturitou v Bratislavskom kraji, kde ich počet dosiahol približne 37 600 osôb.
V Žilinskom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni zamestnaných osôb s maturitou približne 14 100. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s maturitou bolo v Trnavskom kraji nasledovanom Nitrianskym krajom, v ktorých dosiahol počet zamestnaných osôb s maturitou približne 9 100, respektíve 10 500.
Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s maturitou v Banskobystrickom kraji, kde bol ich podiel 55 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a kraja. Banskobystrický kraj bol nasledovaný Košickým krajom, kde podiel zamestnaných osôb s maturitou dosiahol 49 %. Na druhej strane, v Nitrianskom kraji bol podiel zamestnaných osôb s maturitou len 43 % a druhá najnižšia hodnota po Nitrianskom kraji bola u zamestnaných osôb s maturitou dosiahnutá v Prešovskom kraji,
a to 45 %.

V prípade zamestnaných osôb bez maturity bol identifikovaný ich najvyšší počet v Bratislavskom kraji, ktorý dosiahol cca 21 600 osôb. V Žilinskom kraji bolo v tejto vzdelanostnej úrovni z hľadiska ich počtu evidovaných približne 10 100 zamestnaných osôb. Naopak, najmenej zamestnaných osôb bez maturity bolo v Banskobystrickom kraji nasledovanom Košickým krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb bez maturity cca  5 800, respektíve cca 7 500 osôb z celkového počtu zamestnaných osôb v sektore.
Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb bez maturity v Trnavskom kraji, ktorý bol 39 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a kraja. Trnavský kraj bol nasledovaný Nitrianskym krajom, kde podiel zamestnaných osôb bez maturity dosiahol 37 %. Na druhej strane, v Banskobystrickom kraji bol podiel zamestnaných osôb bez maturity len 26 % a rovnaká hodnota bola u zamestnaných osôb bez maturity dosiahnutá aj v Bratislavskom kraji.