Charakteristika vývoja v oblasti hospodárskych výsledkov, osobných nákladov, dynamiky pracovnoprávnych vzťahov a regionálnej distribúcie UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI
Sektor je z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 vymedzený tými ekonomickými činnosťami, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií predmetnej klasifikácie: 46 Veľkoobchod, okrem motorových vozidiel a motocyklov, 47 Maloobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov, 55 Ubytovanie, 56 Činnosti reštaurácií a pohostinstiev, 73 Reklama a prieskum trhu, 79 Činnosti cestovných agentúr, rezervačné služby cestovných kancelárií a súvisiace činnosti, 92 Činnosti herní a stávkových kancelárií.
Na základe aktuálne dostupných údajov o pridanej hodnote, zamestnanosti a osobných nákladoch za sektor obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch boli identifikované nižšie uvedené vývojové trendy, reflektujúce časový rad sledovaných ukazovateľov v danom sektore v členení podľa jednotlivých divízií SK NACE Rev. 2.
Za divíziu 46 Veľkoobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov sa za roky 2008 až 2017 prejavil celkovo klesajúci trend tvorby pridanej hodnoty, pričom zníženie pridanej hodnoty na zamestnanca predstavovalo približne 42,5 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 38,2 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2008, kedy to bolo 73,9 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2012, s hodnotou približne 26,8 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 46 Veľkoobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov v rámci sektora obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v rokoch 2008 až 2017
V divízii 46 Veľkoobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 14,8 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 19,6 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2009 na úrovni 36,6 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2010, kedy to bolo približne 15 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Za divíziu 47 Maloobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov sa za roky 2008 až 2017 prejavil klesajúci trend tvorby pridanej hodnoty, pričom zníženie pridanej hodnoty na zamestnanca predstavovalo približne 10,9 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 22,2 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2008, kedy to bolo 31,3 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2015, s hodnotou približne 17,7 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 47 Maloobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov v rámci sektora obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v rokoch 2008 až 2017
V divízii 47 Maloobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 3 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 11,5 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2009 na úrovni 16 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2010, kedy to bolo približne 9 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Za divíziu 55 Ubytovanie sa za roky 2008 až 2017 prejavil pokles tvorby pridanej hodnoty, pričom absolútne zníženie pridanej hodnoty na zamestnanca predstavovalo približne 6,7 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 15,2 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2008, kedy to bolo 21,9 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2010, s hodnotou približne 11,9 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 55 Ubytovanie v rámci sektora obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v rokoch 2008 až 2017
V divízii 55 Ubytovanie prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 3 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 10,6 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2009 na úrovni 14,7 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2013, kedy to bolo približne 8,9 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Za divíziu 56 Činnosti reštaurácií a pohostinstiev sa za roky 2008 až 2017 prejavil klesajúci trend tvorby pridanej hodnoty, pričom absolútne zníženie pridanej hodnoty na zamestnanca predstavovalo približne 20,9 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 13,7 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2008, kedy to bolo 29,5 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2015, s hodnotou približne 8,2 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 56 Činnosti reštaurácií a pohostinstiev v rámci sektora obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v rokoch 2008 až 2017
V divízii 56 Činnosti reštaurácií a pohostinstiev prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 11,2 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 9,1 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2009 na úrovni 20,3 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2010, kedy to bolo približne 5,9 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Za divíziu 73 Reklama a prieskum trhu sa za roky 2008 až 2017 prejavil klesajúci trend tvorby pridanej hodnoty, pričom absolútne zníženie pridanej hodnoty na zamestnanca predstavovalo približne 42 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 39,2 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2008, kedy to bolo 72,4 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2015, s hodnotou približne 24,7 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 73 Reklama a prieskum trhu v rámci sektora obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v rokoch 2008 až 2017
V divízii 73 Reklama a prieskum trhu prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 26,9 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 24,1 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2009 na úrovni 52,3 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2015, kedy to bolo približne 15,5 tis. EUR na jedného zamestnanca. Za divíziu 79 Činnosti cestovných agentúr, rezervačné služby cestovných kancelárií a súvisiace činnosti sa za roky 2008 až 2017 prejavil rôznorodý vývoj tvorby pridanej hodnoty, pričom absolútne zvýšenie pridanej hodnoty na zamestnanca predstavovalo približne 4,7 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 39,8 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2009, kedy to bolo 67,1 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2010, s hodnotou približne 24,5 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 79 Činnosti cestovných agentúr, rezervačné služby cestovných kancelárií a súvisiace činnosti v rámci sektora obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v rokoch 2008 až 2017
V divízii 79 Činnosti cestovných agentúr, rezervačné služby cestovných kancelárií a súvisiace činnosti prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 6,7 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 15,6 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2009 na úrovni 35,3 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2012, kedy to bolo približne 10,9 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Dynamika pracovnoprávnych vzťahov na základe nástupov do zamestnania a výstupov zo zamestnania v členení podľa úrovne EKR a regiónov na úrovni NUTS 3 za rok 2018 v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch
V sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch bol pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR za aktuálne údajovo dostupný rok 2018 zaznamenaný najvyšší podiel nástupov do zamestnania v rámci Nitrianskeho kraja, kde tento podiel predstavoval približne 68,2 %, čiže z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja ich malo nižšie úrovne EKR približne 68,2 %. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Trnavskom kraji, kde ich podiel bol približne 62,7 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja v sledovanom období. Na druhej strane, v Trenčianskom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí nastúpili do zamestnania v tomto sektore a kraji, malo len 42 % z nich nižšie úrovne EKR.
Nastupujúci do zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali v rámci sektora a kraja najvyšší podiel v Trenčianskom kraji, kde to bolo približne 44,2 %. To znamená, že z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci tohto sektora a kraja ich malo stredné úrovne EKR približne 44,2 %. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Žilinskom kraji, kde ich podiel bol približne 40,8 %. Najnižší podiel zamestnancov so strednými úrovňami EKR nastupujúcich do zamestnania bol v Nitrianskom kraji, a to približne 23,9 % z celkového počtu nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja.
Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v sledovanom období, tvorili najvyšší podiel v Bratislavskom kraji, a to približne 20,2 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Žilinskom kraji (13,8 %). Na druhej strane v Nitrianskom kraji predstavovali títo zamestnanci len 8 %.
V roku 2018 bol najvyšší podiel výstupov zo zamestnania zaznamenaný pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR v Nitrianskom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 68,6 % z celkového počtu výstupov v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Trnavskom kraji, pričom ich podiel v rámci sektora a kraja bol približne 65,3 %. Na druhej strane, v Trenčianskom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí vystúpili zo zamestnania, malo len približne 43,5 % z nich nižšie úrovne EKR.
Vystupujúci zo zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali najvyšší podiel v Trenčianskom kraji, kde to bolo približne 45,4 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v sektore a kraji. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Banskobystrickom kraji a ich podiel bol približne 42,5 %. Najnižší podiel zamestnancov so strednými úrovňami EKR vystupujúcich zo zamestnania bol v Nitrianskom kraji, a to približne 17,4 %.
Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania, tvorili najvyšší podiel v Bratislavskom kraji, a to približne 15,5 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v rámci sektora a kraja za sledované obdobie. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Nitrianskom kraji (13,9 %). Na druhej strane v Banskobystrickom kraji predstavovali títo zamestnanci len približne 6,8 % vystupujúcich zo zamestnania v rámci sektora a kraja.
V evidencii UoZ úradov práce, sociálnych vecí a rodiny bolo k 31. 1. 2020 v celej SR evidovaných 23 063 UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie vykonávali zamestnanie v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch. Najvyšší podiel UoZ v tomto sektore z hľadiska ich predchádzajúceho zamestnania bol v hlavnej triede 5 Pracovníci v službách a obchode, pričom tento podiel predstavoval približne 44,5 % z celkového počtu UoZ relevantných pre sektor. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ s predchádzajúcim pracovným uplatnením v rámci hlavnej triedy 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, pričom ich podiel na celkovom počte UoZ s predchádzajúcim vykonávaným zamestnaním v tomto sektore bol približne 20,7 %. Tretie miesto patrilo UoZ z hlavnej triedy 4 Administratívni pracovníci, a to s 11,6 %-ným podielom. Na druhej strane UoZ, ktorí v rámci sektora obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch pracovali v hlavnej triede 6 Kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve, predstavovali podiel len 0,6 % z celkového počtu sektorovo relevantných UoZ. Nízky bol aj podiel UoZ, ktorí pracovali v hlavnej triede 2 Špecialisti, a to 3,4 %.
V sektorovej štruktúre UoZ sa z hľadiska členenia podľa hlavných tried klasifikácie zamestnaní SK ISCO-08 vyskytujú viaceré regionálne špecifiká, ktoré možno identifikovať z nižšie uvedenej mapy.
Regionálna distribúcia uchádzačov o zamestnanie z hľadiska zamestnania vykonávaného bezprostredne pred zaradením do evidencie za sektor obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch v členení podľa hlavných tried SK ISCO-08 k 31. 1. 2019
