Charakteristika vývojových tendencií v oblasti ľudských zdrojov a inovácií v sektorovej štruktúre NSP/SRI
Sektor lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel
Sektor z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 zahrňuje divíziu ekonomických činností 02 Lesníctvo a ťažba dreva zo sekcie A – POĽNOHOSPODÁRSTVO, LESNÍCTVO A RYBOLOV. Sektor súčasne zahŕňa divízie 16 Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem nábytku; výroba predmetov zo slamy a prúteného materiálu a 31 Výroba nábytku zo sekcie C – PRIEMYSELNÁ VÝROBA.
Vekovo-pohlavná pyramída mužov a žien zamestnaných v rámci sektora lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel v SR za roky 2009 a 2018 (celkový počet osôb = 100 %)
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.
Sektorové špecifiká trhu práce sú determinované najmä kvalitatívnymi a kvantitatívnymi aspektmi pracovných síl, formovanými prostredníctvom prebiehajúcich demografických javov, a to s osobitným zreteľom na procesy biologickej, vzdelanostnej a profesijnej reprodukcie ľudských zdrojov. Štruktúrne zmeny nastávajúce vo vývoji demografickej skladby obyvateľstva a ekonomických činností v národnom hospodárstve SR za obdobie uplynulých 10 rokov sa prejavili taktiež vo vekovo – pohlavnej skladbe osôb zamestnaných v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel. V porovnaní s rokom 2009 celkovo do roku 2018 v rámci sektora najvýraznejšie vzrástol podiel zamestnaných osôb patriacich do vekovej skupiny 60 a viac rokov, na druhej strane ich počet najvýraznejšie poklesol v rámci vekovej skupiny 30 až 34 rokov. V roku 2018 bol najvyšší podiel osôb zamestnaných v rámci sektora vo vekovej skupine 40 až 44 rokov. Najsilnejšie zastúpenie zamestnancov mužského pohlavia v rámci sektora lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel bolo v roku 2018 vo vekovej skupine 35 až 39 rokov, keď ich pomerné zastúpenie dosiahlo 10,3 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore. U žien bola v roku 2018 s relatívnym podielom 4,8 % na celkovom počte osôb zamestnaných v tomto sektore najpočetnejšia veková skupina 45 až 49 rokov. Výsledkom vzájomného spolupôsobenia demografických a ekonomických procesov za obdobie rokov 2009 až 2018 je celkový nárast zastúpenia vyšších vekových kategórií v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel, a to pri súčasnom znížení podielu mladých ľudí vo veku do 29 rokov.
Vývoj výdavkov na inovácie v divíziách SK NACE Rev. 2 za sektor lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel v SR v rokoch 2008 až 2016 v tis. EUR
Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.
V sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel existujú 2 divízie, v rámci ktorých boli identifikované a zverejnené informácie o výdavkoch na inovácie. Trend vývoja výšky výdavkov je v rámci týchto dvoch divízii značne rozdielny. Kým v divízii 31 Výroba nábytku je trend výdavkov na inovácie (aj napriek roku 2012 s výrazným rastom) klesajúci, v divízii 16 Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem nábytku; výroba predmetov zo slamy a prúteného materiálu prišlo v rozpätí rokov 2008 až 2016 k značnému nárastu objemu výdavkov na inovácie. Najviac výdavkov vynaložených ročne na inovácie počas sledovaného obdobia bolo v roku 2012 v divízii 31 Výroba nábytku, a to 10 921 tis. EUR. Nárast počas sledovaného obdobia evidovaný v divízii 16 Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem nábytku; výroba predmetov zo slamy a prúteného materiálu bol o 3 282 tis. EUR, čo predstavuje zvýšenie objemu výdavkov o 105 %. Na druhej strane v divízii 31 Výroba nábytku prišlo počas sledovaného obdobia k poklesu o 4 065 tis. EUR, čo v percentuálnom vyjadrení predstavovalo pokles o 59 %. Najvyššie priemerné ročné výdavky na inovácie boli evidované v divízii 31 Výroba nábytku, kde to bolo v priemere 5 647 tis. EUR, na druhej strane najnižší ročný priemer zaznamenala divízia 16 Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem nábytku; výroba predmetov zo slamy a prúteného materiálu, a to 2 827 tis. EUR.
Nástup a výstup osôb do zamestnania a zo zamestnania v rámci sektora lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel v SR v roku 2018
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.
Legenda:
Najvyšší nástup osôb do pracovného pomeru v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel bol v roku 2018 evidovaný v hlavnej triede 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, kde bolo ako nastupujúcich evidovaných približne 1 300 osôb. V rámci tohto sektora vystúpilo zo zamestnania najviac osôb vykonávajúcich pracovné činnosti rovnako v hlavnej triede 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, a to približne 1 000. Z hľadiska rozdielu medzi nástupom a výstupom zamestnaných osôb prišlo k najvyššiemu prírastku v hlavnej triede 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, ktorý dosiahol približne 300 osôb. Diametrálne odlišná situácia bola v hlavnej triede 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, kde prišlo k relatívne výraznému poklesu počtu zamestnaných osôb, a to približne o 200.
Regionálna distribúcia zamestnancov v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel na základe vzdelanostnej úrovne a podiel mzdy žien na mzde mužov podľa samosprávnych krajov v SR za rok 2018
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.
Z regionálneho hľadiska dosahuje v rámci sektora lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel mzda žien v pomere ku mzde mužov svoje maximum v Nitrianskom kraji, a to na úrovni 94 % zo mzdy mužov. Druhá najvyššia hodnota z hľadiska porovnania miezd žien a mužov v rámci sektora bola dosiahnutá v Košickom kraji, kde bol podiel mzdy žien na mzde mužov vo výške 92 %. Podiel na úrovni 89 % bol dosiahnutý v Bratislavskom kraji a tým pádom sa tento kraj nachádza na tretej pozícii z hľadiska komparácie miezd žien a mužov v sektore. Na druhej strane, najmenej ženy zarábajú v porovnaní s mužmi v Trnavskom kraji, kde ich mzda oproti mzde mužov dosahuje 75 %. Menej priaznivé mzdové pomery žien vzhľadom k mužom sú z hľadiska tohto sektora aj v Trenčianskom kraji, kde je príslušný podiel na úrovni 81 % a v Prešovskom kraji, kde to je 82 %.
Pri rozbore regionálnej zamestnanosti z hľadiska vzdelanostnej úrovne v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Banskobystrickom kraji, ktorý dosiahol približne 900 osôb. V Prešovskom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni približne 700 zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním bolo v Trnavskom kraji nasledovanom Košickým krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb približne 200, respektíve 300. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Bratislavskom kraji, kde bol ich podiel 43 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora v kraji. Bratislavský kraj bol nasledovaný Košickým krajom, kde podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahol 22 %. Na druhej strane, v Trnavskom kraji bol podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním len 7 % a druhá najnižšia hodnota po Trnavskom kraji bola u zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahnutá v Nitrianskom kraji, a to 10 %.
Pri rozbore zamestnaných osôb z ďalšej vzdelanostnej úrovne bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s maturitou v Banskobystrickom kraji, kde ich počet dosiahol približne 2 400 osôb. V Prešovskom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni zamestnaných osôb s maturitou približne 1 800. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s maturitou bolo v Bratislavskom kraji nasledovanom Košickým krajom, v ktorých dosiahol počet zamestnaných osôb s maturitou približne 500, respektíve 700. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s maturitou v Košickom kraji, kde bol ich podiel 46 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a kraja. Košický kraj bol nasledovaný Banskobystrickým krajom, kde podiel zamestnaných osôb s maturitou dosiahol 40 %. Na druhej strane, v Trnavskom kraji bol podiel zamestnaných osôb s maturitou len 27 % a druhá najnižšia hodnota po Trnavskom kraji bola u zamestnaných osôb s maturitou dosiahnutá v Nitrianskom kraji, a to 31 %.
V prípade zamestnaných osôb bez maturity bol identifikovaný ich najvyšší počet v Banskobystrickom kraji, ktorý dosiahol cca 2 800 osôb. V Nitrianskom kraji bolo v tejto vzdelanostnej úrovni z hľadiska ich počtu evidovaných približne 2 500 zamestnaných osôb bez maturity v kraji. Naopak, najmenej zamestnaných osôb bez maturity bolo v Bratislavskom kraji nasledovanom Košickým krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb bez maturity cca 200, respektíve cca 500 osôb. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb bez maturity v Trnavskom kraji, ktorý bol 65 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora v kraji. Trnavský kraj bol nasledovaný Nitrianskym krajom, kde podiel zamestnaných osôb bez maturity dosiahol 59 %. Na druhej strane, v Bratislavskom kraji bol podiel zamestnaných osôb bez maturity len 18 % a druhá najnižšia hodnota po Bratislavskom kraji bola u zamestnaných osôb bez maturity dosiahnutá v Košickom kraji, a to približne 32 %.
