Charakteristika vývoja v oblasti pracovných úrazov a distribúcie voľných pracovných miest v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel

Sektor z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 zabezpečuje tie ekonomické činnosti, ktoré sú klasifikované v rámci divízií: 02 Lesníctvo a ťažba dreva, 16 Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem nábytku; výroba predmetov zo slamy a prúteného materiálu, 31 Výroba nábytku, pričom taktiež zabezpečuje činnosti na zachovanie druhovej pestrosti a zdravých populácií voľne žijúcej zveri a jej prirodzených biotopov, lov, odchyt a služby s tým súvisiace.

Keďže pracovným úrazom v zmysle § 195 ods. 2 Zákonníka práce je poškodenie zdravia, ktoré bolo spôsobené zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, sektorové charakteristiky NSP/SRI neobsahujú úrazy fyzických osôb – podnikateľov (t. j. samostatne zárobkovo činných osôb, samostatne hospodáriacich roľníkov, slobodných povolaní).

V sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel bolo za ostatných päť rokov s aktuálne dostupnými údajmi o pracovných úrazoch, t. j. za roky 2014 až 2018, zaznamenaných 2 118 RPÚ, a to s podielom 4,6 % na celkovej početnosti RPÚ v národnom hospodárstve v sledovanom období. V sektore bol zaznamenaný mierne stúpajúci trend výskytu RPÚ, keďže ich počet sa pri porovnaní rokov 2014 a 2018 zvýšil o 20,6 %. Počet RPÚ v sektore bol počas celého sledovaného obdobia nad mediánom RPÚ v rámci všetkých sektorov NSP/SRI.

Počet RPÚ v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel a medián RPÚ za všetky sektory NSP/SRI za roky 2014 až 2018

Zdroj: NIP, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V nasledujúcom grafe je možné pozorovať, že najviac RPÚ bolo zaznamenaných vo veľkostnej kategórii 50 až 249 zamestnancov, a to s podielom 40,8 % na celkovej početnosti RPÚ v sektore. Zatiaľ čo v tejto veľkostnej kategórií je možné sledovať mierny pokles počtu RPÚ, konkrétne zo 177 v roku 2014 na 170 v roku 2018, v kategórii 250 až 249 zamestnancov bol zaznamenaný výrazný nárast počtu RPÚ, a to z hodnoty 52 v roku 2014 na 115 v roku 2018.

Počet RPÚ podľa veľkosti zamestnávateľa (počtu zamestnancov) v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel za roky 2014 až 2018

Zdroj: NIP, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Sektor sa vyznačuje až 35 rôznymi pracoviskami s výskytom RPÚ v sledovanom období. Až 69,9 % RPÚ v sektore sa stalo na pracovisku výrobná plocha, továreň, dielňa. Druhé najvýznamnejšie pracovisko z pohľadu počtu RPÚ bolo pásmo lesov, ktoré však už malo podstatne menší, a to len 8,9 %-ný podiel na celkovom počte RPÚ v rámci sektora. Ostatné pracoviská už mali iba malý percentuálny podiel na úrazovosti v rámci sektora. Spracovatelia a výrobcovia potravinárskych výrobkov, výrobkov z dreva a odevov boli najpočetnejším zamestnaním z pohľadu výskytu RPÚ v sektore v skúmanom období. Významný podiel, a to 16,5 %, na počte RPÚ v sektore mali taktiež operátori stacionárnych strojov a zariadení.

Zamestnania s najvyššou početnosťou RPÚ v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel za roky 2014 až 2018

Zdroj: NIP, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Nedostatky osobných predpokladov na riadny pracovný výkon (napr. chýbajúce telesné predpoklady, zmyslové nedostatky, nepriaznivé osobné  vlastnosti a okamžité psychofyziologické stavy) boli hlavnou príčinou vzniku RPÚ v sektore, a to až v 83,1 % prípadov vo skúmanom období.

V sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel bolo za posledných päť rokov, t. j. 2014 až 2018, evidovaných 44 pracovných úrazov s ŤUZ, a to s podielom 7,3 % na celkovom počte pracovných úrazov s ŤUZ v národnom hospodárstve. Najčastejšie pracovisko s pracovným úrazom s ŤUZ v tomto sektore bola výrobná plocha, továreň, dielňa, a to s podielom 36,4 % na počte pracovných úrazov s ŤUZ v sektore. Operátori stacionárnych strojov a zariadení, s podielom 18,2 %, a spracovatelia a výrobcovia potravinárskych výrobkov, výrobkov z dreva a odevov, s podielom 18,2 %, boli najčastejšie zamestnania s výskytom pracovných úrazov s ŤUZ v tomto sektore. Najčastejšou príčinou pracovných úrazov s ŤUZ boli nedostatky osobných predpokladov na riadny pracovný výkon (napr. chýbajúce telesné predpoklady, zmyslové nedostatky, nepriaznivé osobné vlastnosti a okamžité psychofyziologické stavy), a to s podielom 27,3 %.

Počet pracovných úrazov s ŤUZ v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel a medián pracovných úrazov s ŤUZ za všetky sektory NSP/SRI za roky 2014 až 2018

 Zdroj: NIP, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Žiaľ, v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel bolo zaznamenaných 18 SPÚ za roky 2014 až 2018, a to s podielom 8,2 % na všetkých SPÚ v SR. Medzi najčastejšie pracoviská s výskytom SPÚ patrilo pásmo lesov, a to s podielom približne 39 %, ako aj dopravné prostriedky – pozemné alebo koľajové (všetky druhy: vlak, autobus, automobil, atď.) bez ohľadu na vlastníctvo, s podielom približne 11 %. V tomto sektore sa 17 % SPÚ stalo na iných pracoviskách predtým neuvedených a taktiež rovnaké percento SPÚ vzniklo na pracoviskách, ktoré neboli identifikované. Najdlhší časový interval medzi dňom vzniku pracovného úrazu a dňom smrti zamestnanca bol v tomto sektore 54 dní. Najčastejšími zamestnaniami, v ktorých nastali SPÚ v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel, boli: kvalifikovaní pracovníci v lesníctve, rybárstve a poľovníctve (trhovo orientovaní), s podielom 38,9 %, ďalej technici a odborní pracovníci v oblasti vedy a techniky, s podielom 16,7 %, ako aj vodiči a obsluha pojazdných strojných zariadení, s podielom 16,7 %. Významnými príčinami SPÚ v sektore boli: ohrozenie inými osobami, napr. odvedenie pozornosti pri práci, žarty, hádky, iné nesprávne a  nebezpečné konanie, s podielom 22,2 %, používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce, vrátane konania bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom, zotrvávanie v ohrozenom priestore, s podielom 22,2 %, ako aj nesprávna organizácia práce, s podielom 16,7 %.

Počet SPÚ v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel a medián SPÚ za všetky sektory NSP/SRI za roky 2014 až 2018

 Zdroj: NIP, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Inovácie v sektore predstavujú okrem znižovania počtu pracovných úrazov taktiež významný činiteľ riešenia aktuálnej výzvy v oblasti inzerovaných voľných pracovných miest, s ktorých obsadzovaním sú spojené ťažkosti zamestnávateľských subjektov.

Regionálna distribúcia počtu inzerovaných voľných pracovných miest (VPM) v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel podľa úrovne Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (EKR) k 30. 9. 2019

Zdroj: Ústredie PSVR, ISTP, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel je v prípade VPM s nižšími úrovňami EKR identifikovaný ich najvyšší počet v Žilinskom kraji, kde dosiahol približne 280. V Bratislavskom kraji bolo na tejto úrovni EKR evidovaných približne 230 VPM. Naopak, najmenej VPM s vyžadovanými nižšími úrovňami EKR bolo v Košickom kraji nasledovanom Prešovským krajom, v ktorých bol počet VPM s nižšími úrovňami EKR približne 40, respektíve približne 70. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel voľných pracovných miest s vyžadovanými nižšími úrovňami EKR v Bratislavskom kraji, a to 98 % z celkového počtu VPM v rámci kraja a sektora. Bratislavský kraj bol nasledovaný Trenčianskym krajom, kde podiel VPM s požadovanými nižšími úrovňami EKR dosiahol 97 %. Na druhej strane v Košickom kraji bol podiel VPM s nižšími úrovňami EKR len 78 % a druhá najnižšia hodnota po Košickom kraji bola u VPM s nižšími úrovňami EKR dosiahnutá v Prešovskom kraji, a to približne 86 %.

Pri rozbore voľných pracovných miest so strednými úrovňami EKR bol identifikovaný najvyšší počet VPM v Nitrianskom kraji, kde ich počet dosiahol približne 20. V Žilinskom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni EKR evidovaných približne desať voľných pracovných miest. Naopak, najmenej VPM so strednými úrovňami EKR bolo evidovaných v Trnavskom kraji nasledovanom Bratislavským krajom. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel VPM so strednými úrovňami EKR v Košickom kraji, kde bol ich podiel 18 % z celkového počtu VPM v rámci sektora a kraja. Košický kraj bol nasledovaný Nitrianskym krajom, kde podiel VPM so strednými úrovňami EKR dosiahol 12 %. Na druhej strane, v Bratislavskom kraji bol podiel VPM so strednými úrovňami EKR len 2 % a druhá najnižšia hodnota po Bratislavskom kraji bola u VPM so strednými úrovňami EKR dosiahnutá v Trnavskom kraji, a to 3 %.

Pri rozbore regionálnej distribúcie VPM z hľadiska úrovne EKR bol identifikovaný najvyšší počet VPM s vyššími úrovňami EKR v Žilinskom kraji, i keď sa jednalo iba o štyri VPM. Naopak, v Bratislavskom kraji sa takéto VPM vôbec nenachádzali. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel VPM s vyššími úrovňami EKR v Košickom kraji, kde bol ich podiel 4 % z celkového počtu VPM v rámci sektora v kraji.

V sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel sú na základe inzerovaných voľných pracovných miest najpočetnejšie nasledovné zamestnania:

• Pomocný pracovník v drevospracujúcej výrobe,
• Operátor strojov v nábytkárskej výrobe,
• Nastavovač a operátor drevoobrábacieho stroja,
• Tesár,
• Stolár, výrobca nábytku,
• Vodič kamiónu,
• Pomocný pracovník v lesníctve,
• Vodič nákladného motorového vozidla,
• Pracovník v ťažbovej činnosti v lesníctve, pilčík,
• Operátor stroja na manipuláciu, skracovanie a triedenie dreva,
• Čalúnnik (okrem umeleckého).