Charakteristika vývoja v oblasti hospodárskych výsledkov, osobných nákladov, dynamiky pracovnoprávnych vzťahov a regionálnej distribúcie UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel

Sektor je z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 vymedzený ekonomickými činnosťami, ktoré sú klasifikované v rámci divízií: 02 Lesníctvo a ťažba dreva, 16 Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem nábytku; výroba predmetov zo slamy a prúteného materiálu, 31 Výroba nábytku. Zabezpečuje taktiež činnosti na zachovanie druhovej pestrosti a zdravých populácií voľne žijúcej zveri a jej prirodzených biotopov, lov, odchyt a služby s tým súvisiace. Na základe aktuálne dostupných údajov o pridanej hodnote, zamestnanosti a osobných nákladoch za sektor lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel boli identifikované nižšie uvedené vývojové trendy, reflektujúce časový rad sledovaných ukazovateľov v danom sektore v členení podľa jednotlivých divízií SK NACE Rev. 2.

Za divíziu 16 Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem nábytku; výroba predmetov zo slamy a prúteného materiálu sa za roky 2008 až 2017 prejavil rastúci trend, pričom zvýšenie pridanej hodnoty na zamestnanca predstavovalo približne 1,6 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 20,8 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2010, kedy to bolo 26,1 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2008, s hodnotou približne 18,2 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 16 Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem nábytku; výroba predmetov zo slamy a prúteného materiálu v rámci sektora lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V divízii 16 Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem nábytku; výroba predmetov zo slamy a prúteného materiálu prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 5,8 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 10,8 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2009 na úrovni 18,1 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2011, kedy to bolo približne 8,6 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Za divíziu 31 Výroba nábytku sa za roky 2008 až 2017 prejavil rastúci trend tvorby pridanej hodnoty, pričom zvýšenie pridanej hodnoty prepočítanej na zamestnanca predstavovalo približne 4,7 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 16 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2017, kedy to bolo 19,4 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2014, s hodnotou približne 13,1 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 31 Výroba nábytku v rámci sektora lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V divízii 31 Výroba nábytku prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 3,1 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 12,3 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2017 na úrovni 14,3 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2010, kedy to bolo približne 10,9 tis. EUR na jedného zamestnanca.

V lesnom hospodárstve SR [1] za roky 2008 až 2017 nastalo zvýšenie tržieb a výnosov na zamestnanca približne o 34,4 tis. EUR. Priemerná úroveň tržieb a výnosov na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 59,6 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2017, kedy to bolo 75,7 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2009, s hodnotou približne 39,2 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Tržby a výnosy a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v lesnom hospodárstve SR v rámci sektora lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

[1] ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. Databáza DATAcube. Vybrané finančné a ekonomické ukazovatele v lesnom hospodárstve SR. [online]. ŠÚ SR, 2020. [cit. 2020-03-10]. Dostupné na internete: <http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SLOVSTAT/pl2012rs/v_pl2012rs_00_00_00_sk>

V lesnom hospodárstve SR prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 7,9 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom ku prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 14,5 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2017 na úrovni 18,6 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2009, kedy to bolo približne 10,3 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Dynamika pracovnoprávnych vzťahov na základe nástupov do zamestnania a výstupov zo zamestnania v členení podľa úrovne EKR a regiónov na úrovni NUTS 3 za rok 2018 v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel bol pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR za aktuálne údajovo dostupný rok 2018 zaznamenaný najvyšší podiel nástupov do zamestnania v rámci Trnavského kraja, kde tento podiel predstavoval približne 60,7 %, čiže z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja ich malo nižšie úrovne EKR približne 60,7 %. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Nitrianskom kraji, kde ich podiel bol približne 49,6 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja v sledovanom období. Na druhej strane, v Banskobystrickom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí nastúpili do zamestnania v tomto sektore a kraji, malo len 28,3 %  z nich nižšie úrovne EKR.

Nastupujúci do zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali v rámci sektora a kraja najvyšší podiel v Banskobystrickom kraji, kde to bolo približne 54,5 %. To znamená, že z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci tohto sektora a kraja ich malo stredné úrovne EKR približne 54,5 %. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Košickom kraji, kde ich podiel bol približne 50,5 %. Najnižší podiel zamestnancov so strednými úrovňami EKR nastupujúcich do zamestnania bol v Trnavskom kraji, a to približne 31,1 % z celkového počtu nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja.

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v sledovanom období, tvorili najvyšší podiel v Bratislavskom kraji, a to približne 17,6 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji (17,2 %). Na druhej strane v Nitrianskom kraji predstavovali títo zamestnanci len 7,9 %.

V roku 2018 bol najvyšší podiel výstupov zo zamestnania zaznamenaný pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR v Nitrianskom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 58,9 %  z celkového počtu výstupov v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Trnavskom kraji, pričom ich podiel v rámci sektora a kraja bol približne 56,1 %. Na druhej strane, v Banskobystrickom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí vystúpili zo zamestnania, malo len približne 35,8 % z nich nižšie úrovne EKR.

Vystupujúci zo zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali najvyšší podiel v Banskobystrickom kraji, kde to bolo približne 54,1 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v sektore a kraji. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Bratislavskom kraji a ich podiel bol približne 48,9 %. Najnižší podiel zamestnancov so strednými úrovňami EKR vystupujúcich zo zamestnania bol v Nitrianskom kraji, a to približne 35,1 %.

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania, tvorili najvyšší podiel v Bratislavskom kraji, a to približne 13,8 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v rámci sektora a kraja za sledované obdobie. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Žilinskom kraji (12,8 %). Na druhej strane v Nitrianskom kraji predstavovali títo zamestnanci len približne 6 %  vystupujúcich zo zamestnania v rámci sektora a kraja.

V evidencii UoZ úradov práce, sociálnych vecí a rodiny bolo k 31. 1. 2020 v celej SR evidovaných celkovo 4 019 UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie vykonávali zamestnanie v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel. Najvyšší podiel UoZ v tomto sektore z hľadiska ich predchádzajúceho zamestnania bol v hlavnej triede 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, pričom tento podiel predstavoval približne 50,3 % z celkového počtu UoZ relevantných pre sektor. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ s predchádzajúcim pracovným uplatnením v rámci hlavnej triedy 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, pričom ich podiel na celkovom počte UoZ s predchádzajúcim vykonávaným zamestnaním v tomto sektore bol približne 16 %. Tretie miesto patrilo UoZ z hlavnej triedy 6 Kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve, a to s 13,2 %-ným podielom. Na druhej strane UoZ, ktorí v rámci sektora lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel pracovali v hlavnej triede 1 Zákonodarcovia, riadiaci pracovníci, predstavovali podiel len 1,1 % z celkového počtu sektorovo relevantných UoZ. Nízky bol aj podiel UoZ, ktorí pracovali v hlavnej triede 2 Špecialisti, a to 1,2 %.

V sektorovej štruktúre UoZ sa z hľadiska členenia podľa hlavných tried klasifikácie zamestnaní SK ISCO-08 vyskytujú viaceré regionálne špecifiká, ktoré možno identifikovať z nižšie uvedenej mapy.

Regionálna distribúcia uchádzačov o zamestnanie z hľadiska zamestnania vykonávaného bezprostredne pred zaradením do evidencie za sektor lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel v členení podľa hlavných tried SK ISCO-08 k 31. 1. 2019

Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI