Všeobecné finančno-ekonomické ukazovatele za sektor kultúry a vydavateľstva

Medzi sledované všeobecné finančno-ekonomické ukazovatele patria:

• Produkcia;
• Tržby za vlastné výkony a tovar;
• Tvorba hrubého fixného kapitálu;
• Pridaná hodnota;
• Pridaná hodnota na zamestnanca;
• Počet zamestnancov (z toho žien);
• Priemerná hrubá mesačná mzda;
• Priemerný hodinový zárobok v podnikateľskej sfére.

Dáta týkajúce sa všeobecných finančno-ekonomických ukazovateľov sú definované za sektor kultúra a vydavateľstvo, ktorý je vymedzený príslušnými divíziami Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2, konkrétne sú počítané za divízie SK NACE Rev. 2:

• 58 Nakladateľské činnosti (zahŕňajúce aj Nakladateľstvo v oblasti softvéru – konkrétne aj Nakladateľstvo v oblasti počítačových hier);
• 59 Výroba filmov, videozáznamov a televíznych programov, príprava a zverejňovanie zvukových nahrávok;
• 60 Činnosti pre rozhlasové a televízne vysielanie;
• 90 Tvorivé, umelecké a zábavné činnosti (zahŕňajúce Scénické umenie; Podporné činnosti súvisiace so scénickým umením; Umeleckú tvorbu; Prevádzku kultúrnych zariadení);
• 91 Činnosti knižníc, archívov, múzeí a ostatných kultúrnych zariadení.

Prehľad jednotlivých ukazovateľov za sektor kultúry a vydavateľstva je uvedený v nasledovnej tabuľke.

V aktuálne poslednom dostupnom roku 2017 bola produkcia v sektore Kultúra a vydavateľstvo na úrovni 1 521 245 tis. EUR. Pozitívne možno hodnotiť, že v rámci štvorročného porovnania ide o nárast o 310 054 tis. EUR, t.j. nárast o viac ako 25 %. Tržby za vlastné výkony a tovar síce patria vo finančnom vyjadrení medzi nižšie v porovnaní s ostatnými sektormi, keď v roku 2017 dosiahli takmer 914 mil. EUR, avšak v porovnaní s rokom 2013 vzrástli o viac ako 258 mil. EUR, čo znamená výrazný nárast až o vyše 39 %. V súlade s vyššie uvedenými rastúcimi číslami vzrástla medzi rokmi 2013 a 2017 aj tvorba hrubého fixného kapitálu, a to o 35 582 tis. EUR na 114 274 tis. EUR, čo predstavuje nárast o približne 45 percentuálnych  bodov.  Naopak,  pokiaľ  ide  o pridanú  hodnotu,  táto  oproti  roku  2013  klesla  o 164 855 tis. EUR na aktuálnu hodnotu ukazovateľa vo výške 588 747 tis. EUR. Rovnako klesla aj pridaná hodnota na zamestnanca z 37 tis. EUR na 27 tis. EUR v roku 2017.

Z hľadiska počtu zamestnancov patrí sektor kultúry a vydavateľstva v porovnaní s ostatnými sektormi medzi menšie sektory, pričom v sektore bolo v roku 2017 zamestnaných takmer 22 000 zamestnancov. Na celkovom počte zamestnaných osôb vo všetkých sektoroch v rámci Slovenskej republiky sa podieľa len o niečo viac ako 1 %. Z celkového počtu zamestnaných v sektore je približne 53 % žien. Podľa iného zdroja – Informačného systému o cene práce je v sektore zamestnaných 24 400 osôb (údaje za r. 2019), z toho približne 60 % žien. Tu však treba zdôrazniť, že do sektora patrí veľké množstvo slobodných umelcov, freelancerov a SZČO, ktorí nespadajú do kategórie zamestnancov. Podľa údajov zo Živnostenského registra sa počet SZČO v sektore KKP pohybuje na úrovni približne 5 000 osôb. Avšak podľa údajov Finančnej správy, konkrétne daňových priznaní za rok 2018, počet SZČO v kultúrnom a kreatívnom priemysle (vrátane reklamy) je až 26 221 pracovníkov. Spolu teda celkový počet pracovníkov v sektore dosahuje úroveň až 50 000 osôb. V danom kontexte je potrebné zdôrazniť, že  v doposiaľ dostupných analýzach nemožno hovoriť o vyčerpávajúcich dátach o pracovníkoch pôsobiacich v sektore kultúry a kreatívneho priemyslu, nakoľko v štatistických zisťovaniach týkajúcich sa či už finančno-ekonomických ukazovateľov alebo priamo počtu osôb pracujúcich v sektore KKP nie sú zachytení všetci freelanceri či slobodní umelci, čo skresľuje výsledné dáta a analytické výstupy. V tejto súvislosti možno uviesť kvalifikovaný odhad Slovenskej koalície pre kultúrnu diverzitu, že odhadovaný počet profesionálov pôsobiacich v sektore KKP fakticky ako slobodní umelci je približne 10 500, avšak mnohí z nich si tento štatút oficiálne nevykazujú, t.j. nie sú takto evidovaní, čo výrazne komplikuje ich zaradenie do podobných vyhodnocovaní. Korektnosť vyhodnocovania dát tiež komplikuje často nesprávne zaradenie zamestnávateľských subjektov do relevantných divízií štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2.

Do budúcnosti je preto potrebné vypracovať metodiku zberu údajov a ich vyhodnocovania, ktorá by poskytla korektnejšie, realite viac zodpovedajúce dáta. V súčasnosti je prvým pokusom o komplexnejší zber dát projekt MPSVR SR Stopa absolventov realizovaný v spolupráci so spol. TREXIMA Bratislava, z ktorého sú však k dispozícii iba prvé údaje za rok 2018, a pri ktorom bude potrebné odsledovať robustnosť dát a ich korektnosť a prípadne pre zber údajov v sektore KKP dopĺňať nové metodické požiadavky. Pri vyhodnocovaní údajov za sektor KKP je tiež potrebné zohľadniť otázku zaradenia jednotlivých pododvetví (napr. herný priemysel) do jednotlivých sektorov, pričom najvýraznejšiu úlohu môže zohrať prelínanie sektora kultúry a kreatívneho priemyslu so sektorom IKT.

Pokiaľ ide o priemernú hrubú mesačnú mzdu, sektor sa radí približne do stredu rebríčka jednotlivých sektorov. Podľa údajov ŠÚ SR bola jej výška v roku 2017 1 048 EUR, avšak negatívne možno hodnotiť, že oproti roku 2013 vzrástla iba o 83 EUR, čo je najnižší nárast spomedzi všetkých sektorov. Podľa údajov z Informačného systému o cene práce a výpočtov spoločnosti TREXIMA Bratislava dosiahla priemerná mesačná hrubá mzda v sektore za rok 2019 úroveň 1 197 EUR a medián mesačnej hrubej mzdy bol 1 016 EUR. Čo sa týka priemerného hodinového zárobku v podnikateľskej sfére, jeho úroveň (približne 8,5 EUR) ho radí na šieste miesto spomedzi sektorov hospodárstva.