Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Ekonomické činnosti vymedzujúce sektor kultúra a kreatívny priemysel, ktorý produkuje vzájomne prepojený súbor sektorovo špecifických tovarov a služieb, tvoria z klasifikačného hľadiska na účely ekonomickej analýzy nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:
Ďalej do sektora kultúra a kreatívny priemysel patrí Slovenská ústredná hvezdáreň so sídlom v Hurbanove, ako aj hvezdárne v Banskej Bystrici, Michalovciach, Medzeve, Žiari nad Hronom, Hlohovci, Leviciach, Nitre, Prešove, Rimavskej Sobote, Svidníku, Partizánskom a Žiline.
Transformácia výrobkov, služieb ako aj procesov realizovaných v danom sektore je kľúčová v kontexte pôsobenia zamestnávateľských subjektov v globalizovanom konkurenčnom prostredí, čo sa taktiež prejavuje pri zmene uplatňovaných zručností sektorovo špecifických zamestnancov z hľadiska úrovne EKR.
Počas uplynulých piatich rokov, t. j. medzi rokmi 2017 a 2021, najvýraznejšia zmena v štruktúre sektorovo špecifických zamestnancov nastala na strednej úrovni EKR, kde prišlo k zvýšeniu podielu sektorovo špecifických zamestnancov o cca 0,4 p. b. Na druhej strane, podiel zamestnancov s vyššou úrovňou EKR sa znížil o 0,3 p. b.
V roku 2017 predstavovali v sektore kultúra a kreatívny priemysel sektorovo špecifickí zamestnanci s nižšou úrovňou EKR podiel cca 2,1 %. Najpočetnejšou skupinou boli zamestnanci s vyššou úrovňou EKR, pričom ich podiel v tomto sektore a v sledovanom roku dosiahol 82,2 %. Zamestnancov so strednou úrovňou EKR bolo v tomto roku 15,7 %.
Následne, t. j. v roku 2021, bol podiel zamestnancov s nižšou úrovňou EKR cca 2 % z celkového počtu sektorovo špecifických zamestnancov. Stredná úroveň EKR bola v tomto roku evidovaná u 16,1 % zamestnancov z daného sektora. Zamestnanci disponujúci najvyššími zručnosťami a kompetenciami, t. j. tí s vyššou úrovňou EKR, v tomto roku predstavovali cca 81,9 %-ný podiel na celkovom počte sektorovo špecifických zamestnancov.
Podielovo najvýraznejšou skupinou zamestnancov v sektore kultúra a kreatívny priemysel za rok 2021 boli zamestnanci vo veku 30 až 49 rokov. Ich podiel na celkovom počte sektorovo špecifických zamestnancov predstavoval cca 50,3 %, čo oproti roku 2017 predstavovalo zníženie o cca 0,4 p. b. Druhá najväčšia skupina zamestnancov tohto sektora bola vo vekovej skupine 50 a viac rokov, ich podiel bol rastúci a v roku 2021 predstavoval 40,1 %. Podiel najmladšej skupiny zamestnancov, t. j. do 29 rokov, bol najnižší. Zníženie medzi rokmi 2017 a 2021 dosiahlo 2,7 p. b., a to na konečných 9,6 %.
Z hľadiska zmeny priemernej hrubej mesačnej mzdy v peňažných jednotkách, t. j. v EUR, bola v rozmedzí rokov 2017 a 2021 spomedzi sektorovo špecifických zamestnaní identifikovaná najvyššia zmena na úrovni 506 EUR v zamestnaní Špecialista v knihovníctve a v podobných odboroch. Druhé najvyššie zvýšenie miezd v sektore kultúra a kreatívny priemysel bolo medzi rokmi 2017 a 2021 zaznamenané v prípade zamestnania Vedúci redakcie, kde príslušný nárast predstavoval 502 EUR. Na treťom mieste boli zamestnanci evidovaní v zamestnaní Kultúrno-osvetový pracovník, a to so zvýšením mzdy v priemere o 482 EUR. Výrazné zvýšenie miezd v rámci sektora bolo aj pri zamestnaniach Astronóm, astrofyzik (o 462 EUR) a Člen speváckeho zboru (o 456 EUR).
Z hľadiska zmeny mediánu hrubej mesačnej mzdy v peňažných jednotkách, t. j. v EUR, nastalo počas sledovaného obdobia v sektore kultúra a kreatívny priemysel najvýraznejšie zvýšenie mzdy v zamestnaní Šéfredaktor, a to o 896 EUR. Za ním nasledovalo zamestnanie Člen orchestra, kde zvýšenie medzi rokmi 2017 a 2021 predstavovalo 465 EUR. Mzdový nárast vo výške 451 EUR bol identifikovaný v sektorovo špecifickom zamestnaní Člen speváckeho zboru. V zamestnaní Sólista opery a operety išlo o 444 EUR.
Najvýraznejší rozdiel v hodnotách zmeny priemernej hrubej mesačnej mzdy a mediánu hrubej mesačnej mzdy bol identifikovaný v sektorovo špecifických zamestnaniach:
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.