Rodové a regionálne aspekty zmien na trhu práce zasiahnutom pandémiou

V sektorovej štruktúre NSP/SRI zahrňuje sektor kultúra a kreatívny priemysel nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:

• Nakladateľské činnosti,
• Výroba filmov, videozáznamov a televíznych programov, zvukových nahrávok,
• Činnosti pre rozhlasové a televízne vysielanie,
• Tvorivé, umelecké a zábavné činnosti,
• Činnosti knižníc, archívov, múzeí a ostatných kultúrnych zariadení.

Sektor taktiež zabezpečuje jedinečné činnosti siete hvezdární v SR a jej regiónoch, šírenia osvety a vzdelávania v oblasti astronómie podľa Zákona č. 189/2015 Z. z. o kultúrno-osvetovej činnosti v znení neskorších predpisov. Ide o triedu ekonomických činností 72.19 Ostatný výskum a experimentálny vývoj v oblasti prírodných a technických vied, v rámci ktorej pôsobí Slovenská ústredná hvezdáreň so sídlom v Hurbanove a ďalšie hvezdárne v Leviciach, Michalovciach, Medzeve, Žiari nad Hronom, Banskej Bystrici, Hlohovci, Nitre, Prešove, Rimavskej Sobote, Svidníku, Žiline a Partizánskom.

Sektorovo špecifickí zamestnanci (muži a ženy spolu) tvorili k 31. 12. 2020 približne 1,0 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa sektor radí medzi menšie sektory. Pomerné zastúpenie mužov a žien vykonávajúcich sektorovo špecifické zamestnania bolo približne 42,2 % mužov a 57,8 % žien.

Z hľadiska nezamestnanosti tvorili sektorovo špecifickí UoZ (muži a ženy spolu) približne 0,9 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a vývoja v čase pandémie nového koronavírusu, je uvedená v nasledujúcom texte.

Rodová štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v sektore kultúra a kreatívny priemysel  od januára 2019 do decembra 2020

Celkový počet UoZ (t. j. mužov a žien spolu) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor kultúra a kreatívny priemysel od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, z dôvodu pandémie COVID-19, vzrástol približne o 32,4 %. Predošlé obdobie od januára 2019 do marca 2020 sa vyznačovalo poklesom UoZ, pričom ich počet sa znížil o 9,2 %. Celkovo tak počas sledovaného obdobia prišlo k zvýšeniu počtu UoZ o 20,2 %. Z hľadiska pohlavia prevažoval počet žien UoZ. Podiel žien UoZ sa pohyboval od 54,6 % v septembri 2020 do 59,5 % v januári 2019. Celkovo sa podiel žien UoZ počas sledovaného obdobia znížil o 4,0 p. b. Najvyšší počet žien UoZ v tomto sektore (približne 830 osôb) bol v júli 2020 a ich najnižší počet (570) bol v novembri 2019. Najviac mužov UoZ bolo v júli 2020, a to 640 osôb, a najmenej, s počtom 410, ich bolo v novembri 2019. Celkovo sa počet žien UoZ zvýšil približne o 12,0 %. Pokles pred pandémiou COVID-19 predstavoval 11,9 % a od marca 2020 do konca sledovaného obdobia prišlo k zvýšeniu približne o 27,1 %. Celkový nárast počtu mužov UoZ bol počas sledovaného obdobia vo výške 32,2 %. Obdobie pred pandémiou COVID-19 sa vyznačovalo ich poklesom o 5,3 %. Po vypuknutí pandémie COVID-19 sa počet mužov UoZ zvýšil o 39,6 %.

Miera špecifickej nezamestnanosti mužov a žien v sektore kultúra a kreatívny priemysel  v porovnaní s celoštátnou mierou za roky 2019 a 2020

Vyššie uvedený graf porovnáva mieru špecifickej nezamestnanosti v sektore s mierou špecifickej nezamestnanosti v SR, a to v členení podľa pohlavia. Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v tomto sektore bola v roku 2019 o 0,6 p. b. vyššia, ako miera špecifickej nezamestnanosti žien. V roku 2020 tento rozdiel predstavoval 0,8 p. b. Oproti SR bola v roku 2019 miera špecifickej nezamestnanosti mužov nižšia o 0,1 p. b. a dosiahla 3,7 %. V roku 2020 bol tento rozdiel oproti SR 1,0 p. b., pričom miera špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla za sektor 4,9 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola 3,0 % a v roku 2020 to bolo 4,1 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien preto bola v roku 2019 oproti SR nižšia o 1,3 p. b., resp. o 1,9 p. b. nižšia v roku 2020. Medziročne miera špecifickej nezamestnanosti žien vzrástla o 1,1 p. b. a u mužov o 1,2 p. b.

Miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore kultúra a kreatívny priemysel  v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera špecifickej nezamestnanosti žien v štyroch krajoch vyššia, resp. rovnaká, ako bol priemer sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť žien v sektore bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla mieru 8,7 %. Pomerne vysoká miera špecifickej nezamestnanosti žien bola aj v Trenčianskom kraji, a to 5,3 %. Naopak, najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola v Bratislavskom kraji, a to 1,2 %. Nízka miera špecifickej nezamestnanosti žien (2,1 %) bola v tomto roku aj v Nitrianskom kraji.

Miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore kultúra a kreatívny priemysel  v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery špecifickej nezamestnanosti žien v decembri 2020 možno konštatovať, že v piatich krajoch prevýšila celoštátny priemer sektora. Najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 10,0 %. V tomto roku bol priemer sektora z hľadiska miery špecifickej nezamestnanosti žien výrazne prekročený aj v Košickom kraji, kde dosiahol 6,1 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2020 bola v Bratislavskom kraji, a to iba 2,0 %. Aj v Žilinskom kraji bola nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien, a to 3,3 %.

Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v sektore kultúra a kreatívny priemysel  v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery špecifickej nezamestnanosti mužov v piatich krajoch vyššia, resp. rovnaká, ako priemerná hodnota sektora. V tomto sektore bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti mužov v Trenčianskom kraji, kde dosiahla 12,0 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola v Prešovskom kraji, a to 7,9 %. V opačnom spektre sa nachádza Bratislavský kraj, kde bola v tomto roku najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti mužov, a to iba 1,9 %. Okrem toho bola nízka miera špecifickej nezamestnanosti mužov aj v Nitrianskom kraji, a to 2,0 %.

Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v sektore kultúra a kreatívny priemysel  v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou špecifickej nezamestnanosti mužov v piatich krajoch. U mužov bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti v tomto sektore v Trnavskom kraji, kde to bolo 9,7 %. Za týmto krajom nasledoval Košický kraj, kde výška miery špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla 6,9 %. Najúspešnejším krajom s najnižšou mierou špecifickej nezamestnanosti bol Bratislavský kraj, v ktorom táto miera dosiahla 3,0 %. Druhá najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti, a to na úrovni 3,2 %, bola v Žilinskom kraji.

Rozdiel vo výške miery špecifickej nezamestnanosti žien v sektore kultúra a kreatívny priemysel  v regionálnom členení podľa krajov v SR medzi 31.12.2019 a 31.12.2020

Medziročná zmena miery špecifickej nezamestnanosti žien počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020) dosiahla v tomto sektore zvýšenie približne o 1,1 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Trnavskom kraji, a to 2,5 p. b. Vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti žien bol zaznamenaný aj v Nitrianskom kraji, a to 1,8 p. b. Na druhej strane spektra sa z hľadiska zmeny miery špecifickej nezamestnanosti žien nachádzal Trenčiansky kraj, kde medziročný pokles predstavoval 0,7 p. b. a Banskobystrický kraj, kde nárast predstavoval 0,5 p. b.

Rozdiel vo výške miery špecifickej nezamestnanosti mužov v sektore kultúra a kreatívny priemysel  v regionálnom členení podľa krajov v SR medzi 31.12.2019 a 31.12.2020

Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery špecifickej nezamestnanosti mužov zvýšenie o 1,2 p. b. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast dosiahnutý v Nitrianskom kraji, a to 4,1 p. b. Vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti mužov počas pandémie COVID-19 bol zaznamenaný aj v Banskobystrickom kraji (o 3,2 p. b.). Podstatne lepšie na tom z hľadiska zmeny miery špecifickej nezamestnanosti boli muži v Trenčianskom kraji s poklesom o 7,4 p. b. a muži v Prešovskom kraji, kde pokles predstavoval 2,6 p. b.

Špecifická nezamestnanosť v sektore kultúra a kreatívny priemysel sa najvýraznejšie prejavila v počte žien, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali niektoré zo zamestnaní:

• grafická dizajnérka (grafička),
• knihovníčka,
• aranžérka, dekoratérka.

Obdobne aj u mužov išlo najmä o tie osoby, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• grafický dizajnér (grafik),
• fotograf,
• hudobník, spevák a skladateľ.

V sektore kultúra a kreatívny priemysel, ktorý je charakteristický vyšším podielom žien, v rokoch 2019 aj 2020 prevažoval počet žien UoZ nad počtom mužov UoZ. Miera špecifickej nezamestnanosti v sektore dosahovala v sledovanom období u mužov len mierne vyššie hodnoty, ako tomu bolo u žien. Dôvodom bolo, že z celkového počtu mužov, ktorí vykonávali sektorovo špecifické zamestnania, či už aktuálne k 31. 12. 2020 alebo bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, tvorili muži UoZ približne 4,9 %. V prípade ženského pohlavia bol príslušný podiel iba mierne nižší, a to 4,1 %. Kultúra a kreatívny priemysel teda poskytovali o niečo väčšie možnosti uplatnenia ženám než mužom, pričom počas pandémie COVID-19 tento rozdiel pretrvával. Z regionálneho hľadiska sa u mužov vyskytol na trhu práce paradox, keďže v Nitrianskom kraji miera špecifickej nezamestnanosti výrazne vzrástla a v Trenčianskom kraji bol naopak evidovaný výrazný pokles miery špecifickej nezamestnanosti. U žien bol pokles miery špecifickej zamestnanosti v Trenčianskom kraji v kontraste s jej rastom v Trnavskom kraji. Tak u mužov, ako aj u žien sa zvýšenie nezamestnanosti prejavilo najmä v umeleckých zamestnaniach.