Charakteristika vývojových tendencií v oblasti ľudských zdrojov a inovácií v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 zahrňuje divízie ekonomických činností 58 Nakladateľské činnosti, 59 Výroba filmov, videozáznamov a televíznych programov, príprava a zverejňovanie zvukových nahrávok a 60 Činnosti pre rozhlasové a televízne vysielanie zo sekcie J – INFORMÁCIE A KOMUNIKÁCIA. Do sekcie R – UMENIE, ZÁBAVA A REKREÁCIA patria divízie 90 Tvorivé, umelecké a zábavné činnosti a 91 Činnosti knižníc, archívov, múzeí a ostatných kultúrnych zariadení. Sektor kultúra a vydavateľstvo zabezpečuje taktiež jedinečné, celospoločensky prospešné služby v rámci sekcie M – ODBORNÉ, VEDECKÉ A TECHNICKÉ ČINNOSTI, a to v triede ekonomických činností 72.19 Ostatný výskum a experimentálny vývoj v oblasti prírodných a technických vied. Ministerstvo kultúry SR podľa Zákona č. 189/2015 Z. z. o kultúrno-osvetovej činnosti v znení neskorších predpisov zabezpečuje v rámci kultúrno – osvetovej činnosti taktiež dostupnosť a šírenie informácií z vedy, techniky, výskumu a vývoja v oblasti astronómie, ako aj neformálne vzdelávanie v oblasti astronómie.

Kľúčové úlohy plní najmä Slovenská ústredná hvezdáreň so sídlom v Hurbanove, Tekovská hvezdáreň v Leviciach, Hvezdáreň v Michalovciach, Kultúrne centrum Údolia Bodvy a Rudohoria pracovisko Hvezdáreň a planetárium Medzev, Krajská hvezdáreň a planetárium Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom, Krajská hvezdáreň a planetárium Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom – organizačná súčasť Hvezdáreň v Banskej Bystrici, Krajská hvezdáreň a planetárium Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom – organizačná súčasť Hvezdáreň v Rimavskej Sobote, Hvezdáreň a planetárium v Prešove, Podduklianske osvetové stredisko vo Svidníku, Krajská hvezdáreň v Žiline, Krajské osvetové stredisko v Nitre, Hvezdáreň a planetárium Milana Rastislava Štefánika v Hlohovci a Hvezdáreň v Partizánskom.

Vekovo-pohlavná pyramída mužov a žien zamestnaných v rámci sektora kultúra a vydavateľstvo v SR za roky 2009 a 2018 (celkový počet osôb = 100 %)

Sektorové špecifiká trhu práce sú determinované najmä kvalitatívnymi a kvantitatívnymi aspektmi pracovných síl, formovanými prostredníctvom prebiehajúcich demografických javov, a to s osobitným zreteľom na procesy biologickej, vzdelanostnej a profesijnej reprodukcie ľudských zdrojov. Štruktúrne zmeny nastávajúce vo vývoji demografickej skladby obyvateľstva a ekonomických činností v národnom hospodárstve SR za obdobie uplynulých 10 rokov sa prejavili taktiež vo vekovo – pohlavnej skladbe osôb zamestnaných v sektore kultúra a vydavateľstvo. V porovnaní s rokom 2009 celkovo do roku 2018 v rámci tohto sektora najvýraznejšie vzrástol podiel zamestnaných osôb patriacich do vekovej skupiny 60 a viac rokov, na druhej strane ich počet najvýraznejšie poklesol v rámci vekovej skupiny 45 až 49 rokov. V roku 2018 bol najvyšší podiel osôb zamestnaných v rámci sektora vo vekovej skupine 60 a viac rokov. Najsilnejšie zastúpenie zamestnancov mužského pohlavia v rámci sektora kultúra a vydavateľstvo bolo v roku 2018 taktiež vo vekovej skupine 60 a viac rokov, keď ich pomerné zastúpenie dosiahlo 6,3 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore. Rovnako u žien bola v roku 2018 s relatívnym podielom 10,8 % na celkovom počte osôb zamestnaných v tomto sektore najpočetnejšia veková skupina 60 a viac rokov. Výsledkom vzájomného spolupôsobenia demografických a ekonomických procesov za obdobie rokov 2009 až 2018 je výrazný nárast zastúpenia vyšších vekových kategórií v sektore kultúra a vydavateľstvo, a to pri súčasnom znížení podielu mladých ľudí vo veku do 29 rokov.

Vývoj výdavkov na inovácie v divíziách SK NACE Rev. 2 za sektor kultúra a vydavateľstvo v SR rokoch 2008 až 2016 v tis. EUR

V sektore kultúra a vydavateľstvo existujú 3 divízie, v rámci ktorých boli identifikované a zverejnené informácie o výdavkoch na inovácie. Najviac výdavkov vynaložených ročne na inovácie počas sledovaného obdobia bolo v roku 2010 v divízii 58 Nakladateľské činnosti, a to 4 770 tis. EUR. V tejto divízii počas sledovaného obdobia vzrástol objem výdavkov na inovácie medzi rokmi 2008 a 2016 v absolútnych číslach o 200 tis. EUR, resp. o 137 % v relatívnom vyjadrení. V ostatných divíziách v časovom rade nie je dostupná väčšina údajov o výdavkoch na inovácie. V divízii 59 Výroba filmov, videozáznamov a televíznych programov, príprava a zverejňovanie zvukových nahrávok tvorili výdavky na inovácie v roku 2014 len 30 tis. EUR, avšak v roku 2016 to bolo už 1 023 tis. EUR. V divízii 60 Činnosti pre rozhlasové a televízne vysielanie v roku 2012 bola výška výdavkov na inovácie 820 tis. EUR a v roku 2016 to bolo už len 60 tis. EUR. Najvyššie priemerné ročné výdavky na inovácie boli evidované v divízii 58 Nakladateľské činnosti, kde to bolo v priemere 1 475 tis. EUR, na druhej strane najnižší ročný priemer zaznamenala divízia 60 Činnosti pre rozhlasové a televízne vysielanie, a to 440 tis. EUR.

Nástup a výstup osôb do zamestnania a zo zamestnania v rámci sektora kultúra a vydavateľstvo v SR v roku 2018

_Legenda:

Najvyšší nástup osôb do pracovného pomeru v sektore kultúra a vydavateľstvo bol v roku 2018 evidovaný v hlavnej triede 2 Špecialisti, kde bolo ako nastupujúcich evidovaných približne 600 osôb. V rovnakej hlavnej triede zároveň vystúpilo zo zamestnania najviac osôb, a to približne 500. Z hľadiska rozdielu medzi nástupom a výstupom zamestnaných osôb prišlo k najvyššiemu prírastku taktiež v hlavnej triede 2 Špecialisti, ktorý dosiahol približne 100 osôb. Diametrálne odlišná situácia bola v hlavnej triede 3 Technici a odborní pracovníci, kde prišlo k relatívne výraznému poklesu počtu zamestnaných osôb, a to približne o 100.

Regionálna distribúcia zamestnancov v sektore kultúra a vydavateľstvo na základe vzdelanostnej úrovne a podiel mzdy žien na mzde mužov podľa samosprávnych krajov v SR za rok 2018

Z regionálneho hľadiska dosahuje v rámci sektora kultúra a vydavateľstvo mzda žien v pomere ku mzde mužov svoje maximum v Trnavskom kraji, a to na úrovni 100 % zo mzdy mužov. Druhá najvyššia hodnota z hľadiska porovnania miezd žien a mužov v rámci sektora bola dosiahnutá v Prešovskom kraji, kde bol podiel mzdy žien na mzde mužov vo výške 94 %. Podiel na úrovni  92 % bol dosiahnutý v Banskobystrickom kraji a tým pádom sa tento kraj nachádza na tretej pozícii z hľadiska komparácie miezd žien a mužov v sektore. Na druhej strane, najmenej ženy zarábajú v porovnaní s mužmi v Trenčianskom kraji, kde ich mzda oproti mzde mužov dosahuje 83 %. Menej priaznivé mzdové pomery žien vzhľadom k mužom sú z hľadiska tohto sektora aj v Žilinskom kraji, kde je príslušný podiel na úrovni 85 % a v Košickom kraji, kde to je 86 %.

Pri rozbore regionálnej zamestnanosti z hľadiska vzdelanostnej úrovne osôb zamestnaných v sektore kultúra a vydavateľstvo bol identifikovaný najvyšší počet osôb s vysokoškolským vzdelaním v Bratislavskom kraji, ktorý dosiahol približne 4 600 osôb. V Banskobystrickom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni približne 900 zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním bolo v Trenčianskom kraji nasledovanom Trnavským krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb približne 300, respektíve 400. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Bratislavskom kraji, kde bol ich podiel 53 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora v kraji. Bratislavský kraj bol nasledovaný Žilinským krajom, kde podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahol 52 %. Na druhej strane, v Nitrianskom kraji bol podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním len 31 % a druhá najnižšia hodnota po Nitrianskom kraji bola u zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahnutá v Košickom kraji, a to 41 %.

Pri rozbore zamestnaných osôb z ďalšej vzdelanostnej úrovne bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s maturitou v Bratislavskom kraji, kde ich počet dosiahol približne 3 300 osôb.
V Košickom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni zamestnaných osôb s maturitou približne 800. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s maturitou bolo v Trenčianskom kraji nasledovanom Trnavským krajom, v ktorých dosiahol počet zamestnaných osôb s maturitou približne 200, respektíve 300. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s maturitou v Nitrianskom kraji, kde bol ich podiel 54 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a kraja. Nitriansky kraj bol nasledovaný Košickým krajom, kde podiel zamestnaných osôb s maturitou dosiahol 45 %. Na druhej strane, v Trenčianskom kraji bol podiel zamestnaných osôb s maturitou len 31 % a druhá najnižšia hodnota po Trenčianskom kraji bola u zamestnaných osôb s maturitou dosiahnutá v Prešovskom kraji, a to 32 %.

V prípade zamestnaných osôb bez maturity bol identifikovaný ich najvyšší počet v Bratislavskom kraji, ktorý dosiahol cca 800 osôb. V Banskobystrickom kraji bolo v tejto vzdelanostnej úrovni z hľadiska ich počtu evidovaných približne 300 zamestnaných osôb bez maturity. Naopak, najmenej zamestnaných osôb bez maturity bolo v Žilinskom kraji nasledovanom Trnavským krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb bez maturity zhodne cca 200 z celkového počtu zamestnaných osôb v sektore.
Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb bez maturity v Trenčianskom kraji, ktorý bol 28 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a kraja. Trenčiansky kraj bol nasledovaný Trnavským krajom, kde podiel zamestnaných osôb bez maturity dosiahol 21 %. Na druhej strane, v Bratislavskom kraji bol podiel zamestnaných osôb bez maturity len 9 % a druhá najnižšia hodnota po Bratislavskom kraji bola u zamestnaných osôb bez maturity dosiahnutá v Žilinskom kraji, a to približne 11 %.