Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Sektor je z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 vymedzený tými ekonomickými činnosťami, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií predmetnej klasifikácie: 58 Nakladateľské činnosti, 59 Výroba filmov, videozáznamov a televíznych programov, príprava a zverejňovanie zvukových nahrávok, 60 Činnosti pre rozhlasové a televízne vysielanie, 90 Tvorivé, umelecké a zábavné činnosti, 91 Činnosti knižníc, archívov, múzeí a ostatných kultúrnych zariadení. Sektor taktiež zabezpečuje služby, ktoré sú klasifikačne zahrnuté v triede ekonomických činností 72.19 Ostatný výskum a experimentálny vývoj v oblasti prírodných a technických vied, a to: dostupnosť a šírenie informácií z vedy, techniky, výskumu a vývoja v oblasti astronómie, ako aj neformálneho vzdelávania v tejto oblasti. Dané služby zabezpečuje Slovenská ústredná hvezdáreň so sídlom v Hurbanove a ďalšie slovenské hvezdárne lokalizované v Leviciach, Michalovciach, Medzeve, Žiari nad Hronom, Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote, Prešove, Svidníku, Žiline, Nitre, Hlohovci a Partizánskom.
Na základe aktuálne dostupných údajov o hospodárskych výsledkoch, zamestnanosti a osobných nákladoch za sektor kultúra a vydavateľstvo boli identifikované nižšie uvedené vývojové trendy, reflektujúce časový rad sledovaných ukazovateľov v danom sektore v členení podľa predmetných divízií SK NACE Rev. 2.
Za divíziu 58 Nakladateľské činnosti sa za roky 2008 až 2017 prejavil klesajúci trend tvorby pridanej hodnoty na zamestnanca, pričom absolútne zníženie pridanej hodnoty prepočítanej na zamestnanca predstavovalo približne 16,1 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 37,2 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2012, kedy to bolo 58 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2014, s hodnotou približne 29,1 tis. EUR na jedného zamestnanca.
V divízii 58 Nakladateľské činnosti prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 8,4 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 19,9 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2008 na úrovni 28,3 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2015, kedy to bolo približne 17,1 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Za divíziu 59 Výroba filmov, videozáznamov a televíznych programov, príprava a zverejňovanie zvukových nahrávok sa za roky 2008 až 2017 prejavil pokles tvorby pridanej hodnoty na zamestnanca, pričom zníženie pridanej hodnoty na jedného zamestnanca predstavovalo približne 25,5 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 54,2 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2008, kedy to bolo 85,6 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2013, s hodnotou približne 30,7 tis. EUR na jedného zamestnanca.
V divízii 59 Výroba filmov, videozáznamov a televíznych programov, príprava a zverejňovanie zvukových nahrávok prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 18,3 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 21,7 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2008 na úrovni približne 38,7 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2014, kedy to bolo približne 15,1 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Za divíziu 60 Činnosti pre rozhlasové a televízne vysielanie sa za roky 2008 až 2017 prejavil konvexný vývoj hodnôt dosahovaných v oblasti tvorby pridanej hodnoty, pričom celkové zníženie pridanej hodnoty na zamestnanca predstavovalo približne 19,9 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 46,5 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2008, kedy to bolo 104,8 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2013, s hodnotou približne – 9,8 tis. EUR na jedného zamestnanca.
V divízii 60 Činnosti pre rozhlasové a televízne vysielanie prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 3,9 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 29,2 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2014 na úrovni 33 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2010, kedy to bolo približne 23,8 tis. EUR na jedného zamestnanca.
V sektore kultúra a vydavateľstvo bol pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR za aktuálne údajovo dostupný rok 2018 zaznamenaný najvyšší podiel nástupov do zamestnania v rámci Nitrianskeho kraja, kde takmer všetci zamestnanci nastupujúci do zamestnania v rámci sektora a kraja mali nižšie úrovne EKR. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Košickom kraji, kde ich podiel bol približne 74,5 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja v sledovanom období. Na druhej strane, v Žilinskom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí nastúpili do zamestnania v tomto sektore a kraji, malo len 32,2 % z nich nižšie úrovne EKR.
Nastupujúci do zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali v rámci sektora a kraja najvyšší podiel v Trnavskom kraji, kde to bolo približne 37,2 %. To znamená, že z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci tohto sektora a kraja ich malo stredné úrovne EKR približne 37,2 %. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Bratislavskom kraji, kde ich podiel bol približne 36,1 %. V Nitrianskom kraji neboli evidovaní nastupujúci do zamestnania so strednými úrovňami EKR.
Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v sledovanom období, tvorili najvyšší podiel v Žilinskom kraji, a to približne 41,5 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Bratislavskom kraji (31,1 %). Na druhej strane v Trnavskom kraji títo zamestnanci evidovaní neboli.
V roku 2018 bol najvyšší podiel výstupov zo zamestnania zaznamenaný pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR v Prešovskom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 94,2 % z celkového počtu výstupov v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Košickom kraji, pričom ich podiel v rámci sektora a kraja bol približne 74 %. Na druhej strane, v Bratislavskom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí vystúpili zo zamestnania, malo len približne 28,8 % z nich nižšie úrovne EKR.
Vystupujúci zo zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali najvyšší podiel v Žilinskom kraji, kde to bolo približne 66,2 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v sektore a kraji. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Nitrianskom kraji a ich podiel bol približne 50 %. Najnižší podiel zamestnancov so strednými úrovňami EKR vystupujúcich zo zamestnania bol v Prešovskom kraji, a to približne 2,9 %.
Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania, tvorili najvyšší podiel v Bratislavskom kraji, a to približne 32,2 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v rámci sektora a kraja za sledované obdobie. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Trnavskom kraji (20,1 %). Na druhej strane v Nitrianskom kraji neboli evidovaní títo zamestnanci vystupujúci zo zamestnania v rámci sektora a kraja.
V evidencii UoZ úradov práce, sociálnych vecí a rodiny bolo k 31. 1. 2020 v celej SR evidovaných 741 UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie vykonávali zamestnanie v sektore kultúra a vydavateľstvo. Najvyšší podiel UoZ v tomto sektore z hľadiska ich predchádzajúceho zamestnania bol v hlavnej triede 4 Administratívni pracovníci a v hlavnej triede 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, pričom tento podiel predstavoval zhodne približne 18,4 % z celkového počtu UoZ relevantných pre sektor. Tretie miesto patrilo UoZ z hlavnej triedy 3 Technici a odborní pracovníci, a to s 17 %-ným podielom. Na druhej strane UoZ, ktorí v rámci sektora kultúra a vydavateľstvo pracovali v hlavnej triede 6 Kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve, predstavovali podiel len 0,3 % z celkového počtu sektorovo relevantných UoZ. Nízky bol aj podiel UoZ, ktorí pracovali v hlavnej triede 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, a to 1,8 %.
V sektorovej štruktúre UoZ sa z hľadiska členenia podľa hlavných tried klasifikácie zamestnaní SK ISCO-08 vyskytujú viaceré regionálne špecifiká, ktoré možno identifikovať z nižšie uvedenej mapy.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.