Vplyv pandémie COVID-19 na vývoj nezamestnanosti
Sektorová štruktúra NSP/SRI určila agregáciou divízií SK NACE Rev. 2 špecifické sektory hospodárstva, pričom v rámci tejto časti bude charakterizovaný sektor informačné technológie a telekomunikácie. Tento sektor možno charakterizovať ako sektor s priemerným početným zastúpením jednotlivých divízií SK NACE Rev. 2. Celkovo sa v sektore nachádzajú tri divízie SK NACE Rev. 2, pričom ich názvy sú nasledovné: Telekomunikácie, Počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby, Informačné služby.
Špecifická nezamestnanosť v sektore informačné technológie a telekomunikácie v období január 2019 – december 2020 v porovnaní s nezamestnanosťou v SR
Špecifická nezamestnanosť v sektore informačné technológie a telekomunikácie v období od januára 2019 do decembra 2020 prirodzene podliehala vplyvu pandémie a sprievodným opatreniam. Z vyššie uvedeného grafu je možné vidieť jej zmeny v čase. Najvyššia sektorovo špecifická nezamestnanosť bola v auguste 2020, a to na úrovni 1,7 %. V júli 2020 sa špecifická nezamestnanosť v tomto sektore držala na veľmi podobnej úrovni a dosiahla mieru 1,6 %. V sledovanom období bola najnižšia špecifická nezamestnanosť v sektore informačné technológie a telekomunikácie v marci 2020, a to 1 %. V tomto období dosiahla priemerná výška sektorovo špecifickej nezamestnanosti 1,2 %, čo je približne o 3,7 p. b. menej, ako celoslovenská priemerná špecifická nezamestnanosť. Od januára 2019 do marca 2020 bola špecifická sektorová nezamestnanosť výrazne nižšia, ako priemer za všetky sektory spolu. Od apríla 2020 v dôsledku pandémie nastala na trhu práce v celej SR zmena, pričom v tomto sektore od marca do decembra 2020 špecifická nezamestnanosť vzrástla o 0,5 p. b. Najmenej výrazný rozdiel oproti SR bol v júni 2019, a to na úrovni -3 p. b. Na druhej strane najvýraznejší rozdiel je možné vidieť v decembri 2020, a to -4,8 p. b. Najvýraznejší mesačný nárast sektorovo špecifickej nezamestnanosti nastal medzi marcom 2020 a aprílom 2020 a predstavoval 0,2 p. b. Pomerne výrazný mesačný nárast sektorovo špecifickej nezamestnanosti bol zaznamenaný aj medzi aprílom 2020 a májom 2020, a to na úrovni 0,2 p. b. Naopak, najvyšší pokles mesačnej nezamestnanosti v sektore (o 0,1 p. b.) nastal medzi augustom 2020 a septembrom 2020.
Špecifická nezamestnanosť v sektore informačné technológie a telekomunikácie v decembri 2020 v členení podľa krajov
Z hľadiska regionálnej distribúcie sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v decembri 2020 v piatich krajoch nezamestnanosť vyššia ako je priemer sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť v sektore bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 2,5 %. Pomerne vysoká hodnota sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola aj v Košickom kraji, a to 1,8 %. Naopak, najnižšia sektorovo špecifická nezamestnanosť bola v Nitrianskom kraji, a to 0,8 %. Nízka sektorovo špecifická nezamestnanosť (1,2 %) bola aj v Žilinskom kraji.
Porovnanie špecifickej nezamestnanosti v sektore informačné technológie a telekomunikácie medzi decembrom 2019 a decembrom 2020 v členení podľa krajov
Ročná zmena sektorovo špecifickej nezamestnanosti dosiahla nárast o 0,4 p. b. Najvyšší nárast bol dosiahnutý v Trnavskom kraji (1 p. b.). Vysoký nárast bol zaznamenaný aj v Trenčianskom kraji (o 0,9 p. b.). Lepšie na tom boli Nitriansky kraj s nárastom o 0,1 p. b. a Bratislavský kraj, kde nárast predstavoval 0,2 p. b.
Sektorovo špecifická nezamestnanosť má najmä v dlhšom časovom horizonte úzku súvislosť s početnosťou organizácií a tržbami, ktoré organizácie dosahujú realizáciou ekonomických činností v oblasti informačných technológií a telekomunikácií. Ide práve o zamestnávateľské organizácie, ktoré v rámci personálneho manažmentu prijímajú a uvoľňujú zamestnancov, sú miestom uplatnenia ľudských zdrojov v produktívnej práci a ich odmeňovania z finančných prostriedkov dosahovaných tržieb. Súčasne je na úspešný rozvoj organizácií a zabezpečenie tržieb nevyhnutná práca kvalifikovaných zamestnancov, ktorých odborné vedomosti, zručnosti a schopnosti sú na základe konsenzu sociálnych partnerov v SR systematicky rozvíjané v sektorovej štruktúre NSP/SRI.
Vývoj počtu organizácií a výška priemerných tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu v divízii 61 Telekomunikácie v rokoch 2010 až 2018 v SR
Počet organizácií v divízii 61 Telekomunikácie v období rokov 2010 a 2018 vzrástol o 54 organizácií, čo predstavuje nárast o 19,8 %. Tento trend najvýraznejšie ovplyvnil rast medzi rokmi 2014 a 2015, kedy vzniklo 40 organizácií. Nárast medzi týmito rokmi predstavoval 74,1 % z celkového nárastu počtu organizácií. Vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu je ovplyvnený zmenou v počte organizácií. Celkový pokles medzi rokmi 2010 a 2018 dosiahol 1 128 tis. EUR, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení pokles o 14,1 %. Najvyšší pokles bol medzi rokmi 2012 a 2013, čo predstavuje zníženie tržieb za vlastné výkony a tovar na jednu organizáciu o 933 tis. EUR. Vzhľadom na rast počtu organizácií a pokles tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu možno skonštatovať, že počas sledovaného obdobia vznikali primárne organizácie s nižšími tržbami za vlastné výkony a tovar.
Vývoj počtu organizácií a výška priemerných tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu v divízii 62 Počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby v rokoch 2010 až 2018 v SR
Počet organizácií v divízii 62 Počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby v období rokov 2010 a 2018 vzrástol o 8 527 organizácií, čo predstavuje nárast o 201,8 %. Tento trend najvýraznejšie ovplyvnil rast medzi rokmi 2013 a 2014, kedy vzniklo 1 700 organizácií. Nárast medzi týmito rokmi predstavoval 19,9 % z celkového nárastu počtu organizácií. Vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu a početnosť organizácií vykazovali v sledovanom období rokov 2010 až 2018 strednú úroveň vzájomnej závislosti. Celkový pokles medzi rokmi 2010 a 2018 dosiahol 39 tis. EUR, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení pokles o 12,8 %. Najvyšší pokles bol medzi rokmi 2013 a 2014, čo predstavuje zníženie tržieb za vlastné výkony a tovar na jednu organizáciu o 61 tis. EUR. Vzhľadom na rast počtu organizácií a pokles tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu možno skonštatovať, že počas sledovaného obdobia vznikali primárne organizácie s nízkymi tržbami za vlastné výkony a tovar.
Vývoj počtu organizácií a výška priemerných tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu v divízii 63 Informačné služby v rokoch 2010 až 2018 v SR
Počet organizácií v divízii 63 Informačné služby v období rokov 2010 a 2018 vzrástol o 2 584 organizácií, čo predstavuje nárast o 83,6 %. Tento trend najvýraznejšie ovplyvnil rast medzi rokmi 2010 a 2011, kedy vzniklo 1 197 organizácií. Nárast medzi týmito rokmi predstavoval 46,3 % z celkového nárastu počtu organizácií. Vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu je ovplyvnený zmenou v počte organizácií. Celkový nárast medzi rokmi 2010 a 2018 dosiahol 26 tis. EUR, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení nárast o 24,4 %. Najvyšší nárast bol medzi rokmi 2012 a 2013, čo predstavuje zvýšenie tržieb za vlastné výkony a tovar na jednu organizáciu o 25 tis. EUR. Vzhľadom na výrazný rast počtu organizácií a miernejší nárast tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu možno skonštatovať, že počas sledovaného obdobia vznikali primárne organizácie s nízkymi tržbami za vlastné výkony a tovar.
Špecifická nezamestnanosť v sektore informačné technológie a telekomunikácie bola oproti priemeru SR nízka a pandémiou COVID-19 bola ovplyvnená minimálne. V divíziách 61 Telekomunikácie a 62 Počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby rástol počet organizácií a klesala výška tržieb na jednu organizáciu. V divízii 63 Informačné služby bol rastový trend v oboch sledovaných ukazovateľoch.
