Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Kvalifikovaná pracovná sila motivovaná príležitosťami rastu a platov v sektore
Dobrý potenciál pre IoT a celoživotné vzdelávania v IKT:
Ako ukazujú skúsenosti slovenských IT spoločností, obsah vzdelávania viacerých škôl (ZŠ, SŠ, VŠ) je už obohatený o problematiku IoT a slovenskí žiaci/študenti majú výborné výsledky z IoT a robotiky v súťažiach stredoškolskej odbornej činnosti, študentskej vedeckej a odbornej činnosti a v medzinárodných súťažiach (napr. RoboCup junior[1], Robocup, First Lego League[2]). Slovensko má viacero spoločností poskytujúcich kvalitné ďalšie vzdelávanie (celoživotné vzdelávanie) v IT, napr. GOPAS, ELCT, ako aj úspešný program Cisco Networking Academy[3] na stredných a vysokých školách, ktorý pripravuje špecialistov na počítačové siete a IoT.
Združenia podporujúce IKT sektor na národnej a regionálnej úrovni
Digitálna koalícia[4], ktorá bola založená v roku 2017 z iniciatívy IT Asociácie Slovenska a s podporou ÚPPVII, je úspešným príkladom aktivizácie naprieč spektrom verejných, súkromných, akademických a občianskych organizácií a inštitúcií na Slovensku pre zlepšovanie digitálnych zručností občanov.
Stratégia digitálnej transformácie SR do roku 2030
Zastaraný systém vzdelávania:
Ako upozorňujú slovenské IT spoločnosti a akademické inštitúcie, ako napr. TUKE, súčasný model štúdia na Slovensku je založený na tzv. systéme „push“, spočívajúci v hromadnej výchove. Jeho nedostatkom je veľká neurčitosť v uplatnení absolventov, keďže priorita je kladená na znalosti a menej úsilia je venovaného ich transformácii do riešení či rozvoju analytického myslenia. Vytvorila sa tiež veľká medzera medzi existujúcimi znalosťami a dosiahnutými výsledkami (tzv. knowledge-performance gap).
Nízky a klesajúci podiel študentov a absolventov informačných a komunikačných technológií, vedy, inžinierstva a matematiky (ďalej len „STEM“):
Report spoločnosti McKinsey[5] uvádza, že podiel mužských vysokoškolských absolventov v oblasti STEM je alarmujúco nízky (6,7 %), pričom ešte alarmujúcejší je podiel ženských absolventiek týchto odborov (0,6%). Slovensko má navyše veľký nedostatok odborníkov na digitálne technológie vo všeobecnosti.
Nedostatok špecialistov v oblasti návrhu (biznis IT konzultanti ,architekti IT, dátový analytici), vývoja (programovanie), podpory (bezpečnosť):
Diskusie s odbornou verejnosťou a štúdie národných stratégií ukazujú, že slovenské spoločnosti a verejnú správu dlhodobo trápi nedostatok IKT špecialistov a pracovnej sily s pokročilými digitálnymi zručnosťami a/alebo s nedostatkom skúseností s využívaním technológií a/alebo s nedostatočným odborným technickým vzdelaním.
Komplexná systémová zmena a digitalizácia vzdelávania, akcelerovaná pandémiou COVID – 19:
Slovenské a európske štatistiky, analýzy a diskusie s odbornou verejnosťou potvrdzujú, že Slovensko urýchlene potrebuje komplexnú systémovú zmenu vzdelávania, ktorá zabezpečí aby základné, stredné a vysoké školy ponúkali kvalitatívne a kvantitatívne viac predmetov a odborov, v rámci ktorých si žiaci a študenti osvoja pokročilé digitálne a technologické zručnosti a získajú kvalitné vzdelanie. Rovnako musí byť systém vzdelávania upravený tak, aby rešpektoval požiadavky trhu práce v digitálnej dobe. Pandémia COVID -19 zrýchlila tento vývoj a ukázala reálne príležitosti, silné a slabé stránky.
Spoločenská objednávka skvalitnenia celoživotného a formálneho vzdelávania:
Zamestnanci aj zamestnávatelia si začínajú uvedomovať, že musia neustále pracovať na svojich zručnostiach, aby dokázali uspieť v svetovej konkurencii a aby sa vedeli prispôsobiť zmenám na pracovnom trhu. Príklady najlepšej praxe zo zahraničia a digitálne stratégie iných krajín5 ukazujú, že jednou z najefektívnejších príležitostí ako zlepšiť digitálne zručnosti a kompetencie obyvateľov je podporiť poskytovanie školení, tréningov, kurzov, celoživotného a formálneho vzdelávania, rekvalifikácií a iných foriem vzdelávacej podpory a odbornej prípravy pre rozvoj a modernizáciu digitálnych zručností zo strany slovenských spoločností, ako aj štátu (napr. rekvalifikácie pre nezamestnaných).
Nové možnosti získavania a udržania si talentov v dôsledku digitalizácie hospodárstva a spoločnosti:
Z výsledkov Slovenska v medzinárodných indexoch (DESI, OECD) vyplýva, že krajina pre úspešnú digitálnu transformáciu nevyhnutne potrebuje talentovaných odborníkov na rôzne oblasti. Slovensko by preto malo pracovať na budovaní svojej atraktivity z troch hľadísk: po prvé, aby bola krajina dostatočne atraktívna na to, aby Slováci neodchádzali za štúdiom a prácou do zahraničia; po druhé, aby inšpirovala Slovákov v zahraničí k návratu domov; a po tretie, aby krajina podporovala získavanie talentov z iných krajín, a to modernou politikou pracovnej mobility a vytváraním zaujímavých a atraktívnych podmienok na život.
Digitalizácia priemyslu (Priemysel 4.0 ) ,spoločnosti (smart cities , e-mobilita, e-health):
Politická podpora a zameranie sa na prípravu strategických materiálov. Zároveň, v súvislosti s pandémiou COVID – 19, dochádza k optimalizácii nákladov na zahraničných troch a vytvára sa príležitosť pre slovenské IKT spoločnosti na prebratie zákaziek a stabilizáciu ľudských zdrojov najmä v oblasti podpor a administrácie systémov.
Návrat Slovákov žijúcich a pracujúcich v zahraničí
Pandémia COVID – 19, spôsoby fungovania zdravotných systémov a opatrenia v jednotlivých krajinách sveta ako reakcia na toto ochorenie spôsobili zvýšenú mieru návratu Slovákov naspäť do vlasti, a to vrátane kvalifikovanej pracovnej sily. Existuje príležitosť, že časť z nich by na Slovensku ostali a nevrátili sa do krajín kde pôsobili pred vypuknutím pandémie.
Odliv talentov STEM zamerania:
Slovenské štatistiky potvrdzujú, že Slovensko čelí odlivu talentovaných slovenských STEM odborníkov, ktorí odchádzajú za štúdiom do zahraničia, po ktorého absolvovaní zostávajú v zahraničí, resp. po absolvovaní štúdia na Slovensku odchádzajú do zahraničia. Únik talentov vo všeobecnosti predstavuje veľkú hrozbu pre Slovensko a jeho budúcnosť.
Prehlbujúce sa regionálne rozdiely:
Národné analýzy a štatistiky upozorňujú na to, že rozdiely medzi jednotlivými regiónmi Slovenska sa naďalej prehlbujú, čo predstavuje veľké ekonomické, politické a spoločenské riziko.
Nedostatočná moderná pracovná mobilita:
Súčasný stav v krajine ukazuje riziká, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcej neexistencie modernej politiky pracovnej mobility. Slovensko potrebuje vytvoriť flexibilné a atraktívne podmienky pre dva typy skupín: pre zamestnávanie občanov z krajín v rámci EÚ a pre zamestnávanie občanov z krajín mimo EÚ, tzv. tretích krajín. Takto sa môže postupnými krokmi vyriešiť súčasný nedostatok chýbajúcich odborníkov na slovenskom trhu práce, ako aj zvýšiť medzinárodná atraktivita Slovenska ako krajiny.
Spoločnosť a politici si nedostatočne uvedomujú nutnosť meniť svoje prístupy k vzdelávaniu zameranému na kompetencie pre digitálnu dobu
Zníženie zahraničného dopytu po službách slovenského IKT sektora z dôvodu ekonomickej recesie spôsobenej pandémiou COVID – 19
Pandémia COVID – 19 mení doktrínu digitálnej transformácie v Európe. Ak by sa nákaza opakovala a priniesla väčšiu ekonomickú neistotu, mohlo by to viesť k zastaveniu niektorých dlhodobých projektov digitalizácie v priemysle a poklesu dopytu po službách IKT sektora na Slovensku.
[1] RoboCup Junior,
[2] First Lego League,
[4] Digitálna koalícia,
[5] McKinsey, The Rise of Digital Challangers: How digitization can become the next growth of engine for Central and Eastern Europe – Perspective on Slovakia, (1.12.2019)
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.