Vekové aspekty vplyvu pandémie nového koronavírusu na trh práce v sektorovej štruktúre NSP

V rámci sektorovej štruktúry NSP kreujú sektor informačné technológie a a telekomunikácie nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:

• Telekomunikácie,
• Počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby,
• Informačné služby.

Sektorovo špecifickí zamestnanci (muži aj ženy spolu) všetkých vekových kategórií úhrnom tvorili k 31. 12. 2020 viac ako 3,0 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP, čím sa už sektor radí medzi stredne veľké sektory. Pomerné zastúpenie jednotlivých vekových kategórií zamestnancov (mužov aj žien spolu) v rámci sektora prezentuje nasledujúci graf.

Veková štruktúra sektorovo špecifickej zamestnanosti v sektore informačné technológie a telekomunikácie k 31.12.2020

Zamestnanci vo veku od 29 do 50 rokov tvorili k 31. 12. 2020 prevažnú väčšinu, a to približne 66,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických zamestnancov bez rozdielu veku a pohlavia. Regionálne bola sektorovo špecifická zamestnanosť vo všetkých troch vekových kategóriách zamestnancov charakteristická výrazne vyššou zamestnanosťou v Bratislavskom kraji, u mladších do 29 aj v Košickom kraji.

Z rozboru stavu a štruktúry nezamestnanosti vyplýva, že sektorovo špecifickí UoZ spolu (t. j. bez ohľadu na ich pohlavie a vek) tvorili v čase pandémie nového koronavírusu k 31. 12. 2020 cca 1,2 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a časovej chronológie, je uvedená nižšie.

Veková štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v sektore informačné technológie a telekomunikácie od 31.12.2019 do 31.12.2020

Počet UoZ spolu (bez ohľadu na vek) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre daný sektor od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, pod vplyvom pandémie COVID-19, vzrástol o cca 45,0 %. Od januára 2019 do marca 2020 sa počet UoZ mierne znížil, a tak počas celého sledovaného obdobia dvoch rokov prišlo k zvýšeniu počtu UoZ o viac ako jednu tretinu. Približne 43,0 %-ný nárast bol zaznamenaný medziročne v období od 31. 12. 20219 do 31. 12. 2020.

V sektore k 31. 12. 2020 pracovali prevažne zamestnanci (muži aj ženy spolu) v strednom veku a práve v tejto vekovej kategórii bol tiež najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ, a to približne 950 osôb, resp. 62,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Podiel starších UoZ bol približne 17,0 % (cca 260 osôb) a mladších približne 21,0 % (cca 320 osôb).

Od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2020 sa počet sektorovo špecifických UoZ v strednom veku zvýšil približne o 240 osôb (cca 35,0 %), počet starších UoZ o cca 100 osôb, resp. o 56,0 % a mladších UoZ o približne 120 osôb (cca 64,0 %).

Výpočet miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti je založený na vzťahu dvoch vyššie uvedených skupín ľudských zdrojov, ktorými sú:

• sektorovo špecifickí zamestnanci na základe ich vykonávaného zamestnania zaradení do sektora podľa kritéria, či ich zamestnanie možno považovať za typické pre sektor informačné technológie a telekomunikácie,
• sektorovo špecifickí UoZ, ktorých posledné vykonávané zamestnanie pred zaradením do evidencie UoZ prislúchalo do skupiny zamestnaní typických pre sektor informačné technológie a telekomunikácie.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti vyjadruje, koľko sektorovo špecifických UoZ pripadá na 100 ekonomicky aktívnych osôb, t. j. sektorovo špecifických zamestnancov a sektorovo špecifických UoZ spolu. Vyjadruje mieru voľných ľudských zdrojov so sektorovo špecifickými vedomosťami, zručnosťami a praktickými skúsenosťami.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v sektore informačné technológie a telekomunikácie v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v piatich krajoch vyššia, ako bol celoštátny priemer sektora, ktorý dosiahol 3,0 %-nú hranicu. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 12,7 %. Vysoká úroveň miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti mladších osôb, a to nad 7,0 %, bola aj v Banskobystrickom kraji. Naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v mladšej vekovej kategórii na konci roku 2019 bola v dvoch ťažiskových regiónoch, a to v  Bratislavskom a Košickom kraji (menej ako 2,0 %).

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v sektore informačné technológie a telekomunikácie v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti strednej vekovej kategórie v decembri 2019 možno konštatovať, že v troch krajoch prevýšila priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 3,3 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb v strednom veku bola v roku 2019 v Trenčianskom kraji, a to iba 1,6 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v sektore informačné technológie a telekomunikácie v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v troch krajoch vyššia, ako priemerná hodnota sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb bola v Košickom kraji, kde dosiahla 2,4 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola v Žilinskom kraji, a to 1,7 %, o niečo nižšia bola v susednom Prešovskom kraji. V opačnom spektre sa nachádzali Trnavský a Nitriansky kraj, kde bola v tomto roku najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb (oboch pohlaví spolu), a to iba 0,8 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v sektore informačné technológie a telekomunikácie v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v piatich krajoch, kde zvýšené počty UoZ tvoril taktiež ich návrat do miesta trvalého bydliska po strate zamestnania v inom regióne, vrátane zahraničia. U osôb vo veku do 29 rokov bola najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v Banskobystrickom kraji, kde to bolo až 12,5 %. Za týmto krajom nasledoval Prešovský kraj, kde výška miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti mladších osôb dosiahla 11,7 %. Najúspešnejším krajom s najnižšou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti (a  súčasne s najvyššou koncentráciou mladších zamestnancov) bol Bratislavský kraj, v ktorom sledovaná miera dosiahla iba 2,2 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v sektore informačné technológie a telekomunikácie v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

V rámci rozboru regionálnej distribúcie miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v decembri 2020 možno konštatovať, že v štyroch krajoch (Trnavskom, Prešovskom, Trenčianskom a Banskobystrickom) prevýšila celoštátny priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti stredných ročníkov bola v Trnavskom kraji, a to 4,6 %. V sledovanom roku bol celoslovenský priemer sektora z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti 29 až 50 ročných výraznejšie prekročený aj v Prešovskom kraji, naopak najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v roku 2020 bola v Bratislavskom kraji, a to cca 2,0 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v sektore informačné technológie a telekomunikácie v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

Z hľadiska regionálneho rozloženia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v decembri 2020 bolo identifikované, že v štyroch krajoch (Košickom, Trenčianskom, Žilinskom a Trnavskom) prevýšila priemer sektora za celú SR. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb v sektore bola v Košickom kraji (3,2 %). Naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb v roku 2020 bola v Banskobystrickom kraji (iba 1,3 %).

Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov zvýšenie približne o 1,8 p. b. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast zaznamenaný v Banskobystrickom kraji, a to o cca 4,8 p. b. Lepšie na tom z hľadiska zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti bol Prešovský kraj, kde jej hodnota v čase pandémie medziročne mierne poklesla, a to z dôvodu zvýšenia počtu pracovných príležitostí pre mladších účastníkov trhu práce v sektovo špecifických zamestnaniach. Špecifická nezamestnanosť v sektore sa najvýraznejšie prejavila v počte osôb do 29 rokov, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• Technik počítačových sietí a systémov,
• Aplikačný programátor,
• Servisný a prevádzkový pracovník informačných technológií (IT),
• IT konzultant,
• Správca informačného systému.

Medziročná zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020) dosiahla v tomto sektore nárast približne o 0,6 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Trnavskom kraji, a to približne o 2,7 p. b. Na druhej strane regionálneho spektra sa z hľadiska zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti nachádzal Nitriansky kraj, kde medziročný nárast predstavoval približne len 0,1 p. b. Medziročne pandémia nového koronavírusu ovplyvnila zvýšenie sektorovo špecifickej nezamestnanosti najmä u osôb vo veku od 29 do 50 rokov, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ pracovali v zamestnaniach:

• Aplikačný programátor,
• IT konzultant,
• Technik počítačových sietí a systémov,
• Vývojár, analytik softvéru a aplikácií,
• Servisný a prevádzkový pracovník informačných technológií (IT).

Rozdiel v miere sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v čase pandémie nového koronavírusu (t. j. medzi hodnotami za december 2019 a za december 2020) v tomto sektore predstavoval približne 0,6 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol zaznamenaný v Trenčianskom kraji,
na druhej strane regionálneho poradia sa z hľadiska medziročnej zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb nachádzal Banskobystrický kraj (bezo zmeny). Pandémia negatívne ovplyvnila najmä tie osoby staršie ako 50 rokov, ktoré vykonávali pracovnú činnosť v zamestnaniach:

• Aplikačný programátor,
• Technik v oblasti telekomunikačných zariadení,
• Servisný a prevádzkový pracovník telekomunikačných zariadení,
• Technik počítačových sietí a systémov,
• Správca informačného systému.

Zhrnutie za sektor: V rámci sektora informačné technológie a telekomunikácie bol k 31. 12. 2020 najvýraznejší podiel na sektorovo špecifickej zamestnanosti identifikovaný u osôb vo veku od 29 do 50 rokov (cca 66,0 %). Zamestnanci (muži aj ženy spolu) starší ako 50 rokov tvorili cca 22,0 %-ný podiel na sektorovo špecifickej zamestnanosti a podiel mladších do 29 rokov bol cca 12,0 %. V sektore k 31. 12. 2020 pracovali prevažne zamestnanci (muži aj ženy spolu) v strednom veku a práve v tejto vekovej kategórii bol tiež najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ, a to približne 950 osôb, resp. 62,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Podiel starších UoZ bol približne 17,0 % (cca 260 osôb) a mladších približne 21,0 % (cca 320 osôb). Od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2020 sa počet sektorovo špecifických UoZ v strednom veku zvýšil približne o 240 osôb (cca 35,0 %), počet starších UoZ o cca 100 osôb, resp. o 56,0 % a mladších UoZ o približne 120 osôb (cca 64,0 %). Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti sa najvýraznejšie zvýšila u mladších osôb (bolo ich relatívne málo zamestnaných, a tak i malé zvýšenie počtu UoZ vyvolalo výraznejšie zvýšenie miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti). Sektorovo špecifická zamestnanosť bola koncentrovaná najmä v Bratislavskom a Košickom kraji, ktoré aj v čase pandémie nového koronavírusu podstatne stabilizovali uplatnenie sektorovo špecifických ľudských zdrojov (s výnimkou staršej vekovej kategórie v Košickom kraji). Nezamestnanosť sa prejavila najmä v zamestnaniach klasifikovaných v hlavnej triede zamestnaní 2 – Špecialisti a v hlavnej triede 3 – Technici a odborní pracovníci, avšak išlo o nízke počty UoZ, a tak zvýšenie miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti bolo vo všetkých vekových kategóriách iba málo výrazné.