Rodové a regionálne aspekty zmien na trhu práce zasiahnutom pandémiou

V sektorovej štruktúre NSP/SRI zahrňuje sektor informačné technológie a telekomunikácie nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:

• Telekomunikácie,
• Počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby,
• Informačné služby.

Sektorovo špecifickí zamestnanci (muži a ženy spolu) tvorili k 31. 12. 2020 približne 3,3 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa sektor radí medzi stredne veľké sektory. Pomerné zastúpenie mužov a žien vykonávajúcich sektorovo špecifické zamestnania bolo približne 84,2 % mužov a 15,8 % žien.

Z hľadiska nezamestnanosti tvorili sektorovo špecifickí UoZ (muži a ženy spolu) približne 1,2 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a vývoja v čase pandémie nového koronavírusu, je uvedená v nasledujúcom texte.

Rodová štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v sektore informačné technológie a telekomunikácie od januára 2019 do decembra 2020

Celkový počet UoZ (t. j. mužov a žien spolu) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor informačné technológie a telekomunikácie od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, z dôvodu pandémie COVID-19, vzrástol približne o 45,6 %. Predošlé obdobie od januára 2019 do marca 2020 sa vyznačovalo poklesom UoZ, pričom ich počet sa znížil o 4,8 %. Celkovo tak počas sledovaného obdobia prišlo k zvýšeniu počtu UoZ o 38,6 %. Z hľadiska pohlavia prevažoval počet mužov UoZ. Podiel žien UoZ sa pohyboval od 19,6 % v auguste 2020 do 24,6 % v januári 2020. Celkovo sa podiel žien UoZ počas sledovaného obdobia znížil o 1,8 p. b. Najvyšší počet žien UoZ v tomto sektore (približne 340 osôb) bol v auguste 2020 a ich najnižší počet (230) bol v marci 2020. Najviac mužov UoZ bolo v auguste 2020, a to 1 390, a najmenej, s počtom približne 800 osôb, ich bolo v januári 2020. Celkovo sa počet žien UoZ zvýšil o 28,1 %. Pokles pred pandémiou COVID-19 predstavoval 10,0 % a od marca 2020 do konca sledovaného obdobia prišlo k zvýšeniu o 42,3 %. Celkový nárast počtu mužov UoZ bol počas sledovaného obdobia vo výške 41,8 %. Obdobie pred pandémiou COVID-19 sa vyznačovalo ich poklesom o 3,2 %. Po vypuknutí pandémie COVID-19 sa počet mužov UoZ zvýšil o 46,5 %.

Miera špecifickej nezamestnanosti mužov a žien v sektore informačné technológie a telekomunikácie v porovnaní s celoštátnou mierou za roky 2019 a 2020

Vyššie uvedený graf porovnáva mieru špecifickej nezamestnanosti v sektore s mierou špecifickej nezamestnanosti v SR, a to v členení podľa pohlavia. Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v tomto sektore bola v roku 2019 o 0,3 p. b. nižšia, ako miera špecifickej nezamestnanosti žien. V roku 2020 tento rozdiel predstavoval 0,2 p. b. Oproti SR bola v roku 2019 miera špecifickej nezamestnanosti mužov nižšia o 2,5 p. b. a dosiahla 1,3 %. V roku 2020 bol tento rozdiel oproti SR 4,0 p. b., pričom miera špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla za sektor 1,9 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore v roku 2019 bola 1,7 % a v roku 2020 to bolo 2,1 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien preto bola v roku 2019 oproti SR nižšia o 2,7 p. b., resp. o 3,9 p. b. nižšia v roku 2020. Medziročne miera špecifickej nezamestnanosti žien vzrástla o 0,4 p. b. a u mužov o 0,5 p. b.

Miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore informačné technológie a telekomunikácie v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera špecifickej nezamestnanosti žien v štyroch krajoch vyššia, ako bol priemer sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť žien v sektore bola v Prešovskom kraji, avšak z dôvodu nízkej početnosti žien v sektore a regióne sú konkrétne číselné informácie predmetom ochrany dôverných údajov. Na pomery v sektore vysoká miera špecifickej nezamestnanosti žien bola aj v Trenčianskom kraji, a to 2,4 %. Naopak, najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola v Žilinskom kraji, a to 1,0 %. Nízka miera špecifickej nezamestnanosti žien (1,3 %) bola v tomto roku aj v Trnavskom kraji.

Miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore informačné technológie a telekomunikácie v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery špecifickej nezamestnanosti žien v decembri 2020 možno konštatovať, že v šiestich krajoch prevýšila priemer sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť žien v sektore bola v Prešovskom kraji, avšak z dôvodu nízkej početnosti žien v sektore a regióne sú konkrétne číselné informácie predmetom ochrany dôverných údajov. V tomto roku bol priemer sektora z hľadiska miery špecifickej nezamestnanosti žien výrazne prekročený aj v Nitrianskom kraji, kde dosiahol 3,6 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien v sektore v roku 2020 bola v Bratislavskom kraji, a to necelých 1,4 %. Rovnako (takmer 1,4 %) nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien bola v tomto roku aj v Žilinskom kraji.

Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v sektore informačné technológie a telekomunikácie v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery špecifickej nezamestnanosti mužov v piatich krajoch vyššia, resp. rovnaká, ako bola priemerná hodnota sektora. V tomto sektore bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti mužov v Prešovskom kraji, kde dosiahla 2,5 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola v Banskobystrickom kraji, a to 1,6 %. V opačnom spektre sa nachádza Trenčiansky kraj, kde bola v tomto roku najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti mužov, a to 1,0 %. Okrem toho bola nízka miera špecifickej nezamestnanosti mužov aj v Bratislavskom kraji, a to 1,1 %, čo z dôvodu vysokej početnosti mužov vykonávajúcich sektorovo špecifické zamestnania v kraji taktiež výrazne ovplyvnilo celoslovenský priemer smerom nadol.

Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v sektore informačné technológie a telekomunikácie v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou, resp. zhodnou s celoštátnym priemerom, mierou špecifickej nezamestnanosti mužov v piatich krajoch. U mužov bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti v tomto sektore v Trnavskom kraji, kde to bolo 3,5 %. Za týmto krajom nasledoval Prešovský kraj, kde výška miery špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla 2,7 %. Najúspešnejším krajom s najnižšou mierou špecifickej nezamestnanosti bol Bratislavský kraj, v ktorom táto miera dosiahla iba 1,3 %. Druhá najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti, a to na úrovni 1,6 %, bola v Nitrianskom kraji.

Rozdiel vo výške miery špecifickej nezamestnanosti žien v sektore informačné technológie a telekomunikácie v regionálnom členení podľa krajov v SR medzi 31.12.2019 a 31.12.2020

Medziročná zmena miery špecifickej nezamestnanosti žien počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020) dosiahla v tomto sektore zvýšenie približne o 0,4 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Prešovskom kraji (presný údaj má dôverný charakter z dôvodu nízkej početnosti sektorovo špecifických UoZ a zamestnaných žien), pomerne vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti žien bol zaznamenaný aj v Nitrianskom kraji, a to 1,4 p. b. Na druhej strane spektra sa z hľadiska zmeny miery špecifickej nezamestnanosti žien nachádzal Bratislavský kraj, kde medziročný pokles predstavoval 0,1 p. b. a Trenčiansky kraj, kde bol nárast 0,3 p. b.

Rozdiel vo výške miery špecifickej nezamestnanosti mužov v sektore informačné technológie a telekomunikácie v regionálnom členení podľa krajov v SR medzi 31.12.2019 a 31.12.2020

Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery špecifickej nezamestnanosti mužov zvýšenie približne o 0,5 p. b. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast dosiahnutý v Trnavskom kraji, a to 1,9 p. b. V rámci sektora vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti mužov počas pandémie COVID-19 bol zaznamenaný aj v Trenčianskom kraji, a to o 1,4 p. b. Lepšie na tom z hľadiska zmeny miery špecifickej nezamestnanosti v sektore boli muži v Nitrianskom kraji a v Bratislavskom kraji, v ktorých príslušné zvýšenie predstavovalo približne iba 0,2 p. b.

Špecifická nezamestnanosť v sektore informačné technológie a telekomunikácie sa najvýraznejšie prejavila v počte žien, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali niektoré zo zamestnaní:

• operátorka klientskej podpory informačných a komunikačných technológií,
• špecialistka v oblasti predaja informačných a komunikačných technológií,
• IT konzultantka.

Obdobne aj u mužov išlo najmä o tie osoby, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• aplikačný programátor,
• IT konzultant,
• technik počítačových sietí a systémov.

V sektore informačné technológie a telekomunikácie, ktorý je charakteristický dominantným zastúpením mužov, prevyšoval v rokoch 2019 aj 2020 počet mužov UoZ nad počtom žien UoZ, avšak miera špecifickej nezamestnanosti v sektore dosahovala v sledovanom období u mužov aj u žien veľmi podobné hodnoty. Miera špecifickej nezamestnanosti mužov aj žien v tomto sektore patrila medzi najnižšie v SR a z celkového počtu mužov aj žien, ktorí vykonávali sektorovo špecifické zamestnania, či už aktuálne k 31. 12. 2020 alebo bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, tvorili muži UoZ aj ženy UoZ separátne vo svojich rodových skupinách približne len 2,0 %. Medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020 prišlo v SR len k miernemu zvýšeniu miery špecifickej nezamestnanosti mužov aj žien. Z regionálneho hľadiska u mužov výraznejšie vzrástla miera špecifickej nezamestnanosti v Trnavskom kraji a u žien to bolo v Prešovskom kraji. Regionálnym špecifikom SR je, že v Bratislavskom kraji miera špecifickej nezamestnanosti žien v tomto sektore mierne poklesla. Počty UoZ (mužov aj žien spolu) boli v tomto sektore nízke, z hľadiska zamestnaní išlo u žien o zamestnania vyžadujúce stredoškolské vzdelanie. U mužov išlo v najväčšej miere o programátorov, a to najmä vekovo starších. U kvalifikovaných UoZ z tohto sektora je potrebné poznamenať, že dôvody evidencie môžu byť rôzne, okrem veku môže ísť aj o tzv. sabatikal, pričom využijú polročnú podporu v nezamestnanosti a následne sa zamestnajú.