Charakteristika vývojových tendencií v oblasti ľudských zdrojov a inovácií v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 zahrňuje divízie ekonomických činností 61 Telekomunikácie, 62 Počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby a 63 Informačné služby, ktoré patria do sekcie J – INFORMÁCIE A KOMUNIKÁCIA.

Vekovo-pohlavná pyramída mužov a žien zamestnaných v rámci sektora informačné technológie a telekomunikácie v SR za roky 2009 a 2018 (celkový počet osôb = 100 %)

Sektorové špecifiká trhu práce sú determinované najmä kvalitatívnymi a kvantitatívnymi aspektmi pracovných síl, formovanými prostredníctvom prebiehajúcich demografických javov, a to s osobitným zreteľom na procesy biologickej, vzdelanostnej a profesijnej reprodukcie ľudských zdrojov. Štruktúrne zmeny nastávajúce vo vývoji demografickej skladby obyvateľstva a ekonomických činností v národnom hospodárstve SR za obdobie uplynulých 10 rokov sa prejavili taktiež vo vekovo – pohlavnej skladbe osôb zamestnaných v sektore informačné technológie a telekomunikácie. V porovnaní s rokom 2009 celkovo do roku 2018 v rámci sektora najvýraznejšie vzrástol podiel zamestnaných osôb patriacich do vekovej skupiny 40 až 44 rokov, na druhej strane ich počet najvýraznejšie poklesol v rámci vekovej skupiny 25 až 29 rokov. V roku 2018 bol najvyšší podiel osôb zamestnaných v rámci sektora vo vekovej skupine 30 až 34 rokov. Najsilnejšie zastúpenie zamestnancov mužského pohlavia v rámci sektora informačné technológie a telekomunikácie bolo v roku 2018 vo vekovej skupine 30 až 34 rokov, keď ich pomerné zastúpenie dosiahlo 15,2 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore. U žien bola v roku 2018 s relatívnym podielom 6,2 % na celkovom počte osôb zamestnaných v tomto sektore najpočetnejšia veková skupina 25 až 29 rokov. Výsledkom vzájomného spolupôsobenia demografických a ekonomických procesov za obdobie rokov 2009 až 2018 je celkový nárast zastúpenia vyšších vekových kategórií v sektore informačné technológie a telekomunikácie, a to pri súčasnom znížení podielu mladých ľudí vo veku do 29 rokov.

V sektore informačné technológie a telekomunikácie existujú 3 divízie, v rámci ktorých boli identifikované a zverejnené informácie o výdavkoch na inovácie. Najviac výdavkov vynaložených ročne na inovácie počas sledovaného obdobia bolo v roku 2014 v divízii 61 Telekomunikácie, a to 86 028 tis. EUR. V divízii 62 Počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby počas sledovaného obdobia najvýraznejšie vzrástol objem výdavkov na inovácie v absolútnych číslach aj relatívnych číslach, pričom tento nárast medzi rokmi 2008 a 2016 predstavoval 54 538 tis. EUR, resp. 897 % a trend je jednoznačne rastúci. Najnižší absolútny nárast bol počas sledovaného obdobia evidovaný v divízii 63 Informačné služby, a to 5 007 tis. EUR. Najvyššie priemerné ročné výdavky na inovácie boli evidované v divízii 61 Telekomunikácie, kde to bolo v priemere 36 241 tis. EUR, na druhej strane najnižší ročný priemer zaznamenala divízia 63 Informačné služby, a to 10 981 tis. EUR.

Nástup a výstup osôb do zamestnania a zo zamestnania v rámci sektora informačné technológie a telekomunikácie v SR v roku 2018

Legenda:

Najvyšší nástup osôb do pracovného pomeru v sektore informačné technológie a telekomunikácie bol v roku 2018 evidovaný v hlavnej triede 2 Špecialisti, kde bolo ako nastupujúcich evidovaných približne 3 300 osôb. V rámci tohto sektora vystúpilo zo zamestnania najviac osôb vykonávajúcich pracovné činnosti rovnako v hlavnej triede 2 Špecialisti, a to približne 2 900 osôb. Z hľadiska rozdielu medzi nástupom a výstupom zamestnaných osôb prišlo k najvyššiemu prírastku taktiež v hlavnej triede 2 Špecialisti, ktorý dosiahol približne 500 osôb. Odlišná situácia bola v hlavnej triede 1 Zákonodarcovia, riadiaci pracovníci, kde sa počet zamestnaných osôb takmer nezmenil.

Regionálna distribúcia zamestnancov v sektore informačné technológie a telekomunikácie na základe vzdelanostnej úrovne a podiel mzdy žien na mzde mužov podľa samosprávnych krajov v SR za rok 2018

Z regionálneho hľadiska dosahuje v rámci sektora Informačné technológie a telekomunikácie mzda žien v pomere ku mzde mužov svoje maximum v Trnavskom kraji, a to na úrovni 84 % zo mzdy mužov. Druhá najvyššia hodnota z hľadiska porovnania miezd žien a mužov v rámci sektora bola dosiahnutá v Trenčianskom kraji, kde bol podiel mzdy žien na mzde mužov vo výške 77 %. Podiel na úrovni 74 % bol dosiahnutý v Nitrianskom kraji a tým pádom sa tento kraj nachádza na tretej pozícii z hľadiska komparácie miezd žien a mužov v sektore. Na druhej strane, najmenej ženy zarábajú v porovnaní s mužmi v Žilinskom kraji, kde ich mzda oproti mzde mužov dosahuje 65 %. Menej priaznivé mzdové pomery žien vzhľadom k mužom sú z hľadiska tohto sektora aj v Bratislavskom kraji, kde je príslušný podiel na úrovni 69 % a v Prešovskom kraji, kde to je 70 %.

Pri rozbore regionálnej zamestnanosti z hľadiska vzdelanostnej úrovne v sektore informačné technológie a telekomunikácie bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Bratislavskom kraji, ktorý dosiahol približne 14 000 osôb. V Košickom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni približne 6 600 zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním bolo v Trnavskom kraji nasledovanom Prešovským krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb približne 100, respektíve 300.
Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Košickom kraji, kde bol ich podiel 76 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora v kraji. Košický kraj bol nasledovaný Žilinským krajom, kde podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahol 69 %. Na druhej strane, v Trnavskom kraji bol podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním len 21 % a druhá najnižšia hodnota po Trnavskom kraji bola u zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahnutá v Trenčianskom kraji, a to 48 %.

Pri rozbore zamestnaných osôb z ďalšej vzdelanostnej úrovne bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s maturitou v Bratislavskom kraji, kde ich počet dosiahol približne 6 200 osôb.
V Košickom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni zamestnaných osôb s maturitou približne 2 000. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s maturitou bolo v Trnavskom kraji nasledovanom Prešovským krajom, v ktorých dosiahol počet zamestnaných osôb s maturitou zhodne približne 200. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s maturitou v Trnavskom kraji, kde bol ich podiel 52 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a kraja. Trnavský kraj bol nasledovaný Trenčianskym krajom, kde podiel zamestnaných osôb s maturitou dosiahol 45 %. Na druhej strane, v Košickom kraji bol podiel zamestnaných osôb s maturitou len 23 % a druhá najnižšia hodnota po Košickom kraji bola u zamestnaných osôb s maturitou dosiahnutá v Žilinskom kraji, a to 26 %.

V prípade zamestnaných osôb bez maturity bol identifikovaný ich najvyšší počet v Bratislavskom kraji, ktorý dosiahol cca 1 000 osôb. V Žilinskom kraji bolo v tejto vzdelanostnej úrovni z hľadiska ich počtu evidovaných približne 200 zamestnaných osôb bez maturity. Naopak, najmenej zamestnaných osôb bez maturity bolo v Banskobystrickom kraji nasledovanom Nitrianskym krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb bez maturity v oboch prípadoch približne 100. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb bez maturity v Trnavskom kraji, ktorý bol 27 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a kraja. Trnavský kraj bol nasledovaný Prešovským krajom, kde podiel zamestnaných osôb bez maturity dosiahol 12 %. Na druhej strane, v Košickom kraji bol podiel zamestnaných osôb bez maturity len 1 % a druhá najnižšia hodnota po Košickom kraji bola u zamestnaných osôb bez maturity dosiahnutá v Banskobystrickom kraji, a to približne 2 %.