Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Sektor z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 zabezpečuje tie ekonomické činnosti, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií predmetnej klasifikácie: 61 Telekomunikácie, 62 Počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby, 63 Informačné služby.
Keďže pracovným úrazom v zmysle § 195 ods. 2 Zákonníka práce je poškodenie zdravia, ktoré bolo spôsobené zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, sektorové charakteristiky NSP/SRI neobsahujú úrazy fyzických osôb – podnikateľov (t. j. samostatne zárobkovo činných osôb, samostatne hospodáriacich roľníkov, slobodných povolaní).
Sektor informačné technológie a telekomunikácie patrí medzi sektory NSP/SRI s najnižšou početnosťou RPÚ, i keď z nižšie uvedeného grafu je možné identifikovať, že v sledovanom období rokov 2014 až 2018 sa zvýšil počet RPÚ v sektore o 135 %. Pri počte 155 RPÚ za celé sledované obdobie bol však podiel sektora na celkovej početnosti RPÚ v SR iba 0,3 %.
V tomto sektore je možné na základe nižšie uvedeného grafu identifikovať, že ani jedna veľkostná kategória zamestnávateľom nemá dominantný podiel na RPÚ v sektore.
Výrobná plocha, továreň, dielňa, a to s podielom 21,3 %, ako aj plochy trvalo prístupné prechodu verejnosti (hlavné cesty, bočné cesty, parkovacie plochy, staničné alebo letiskové čakárne a iné), a to s podielom 12,9 %, patria medzi najčastejšie pracoviská s výskytom RPÚ v sektore.
Najvyššia početnosť RPÚ v tomto sektore bola v zamestnaniach elektrikári a elektronici, a to s podielom 12,9 %, či kvalifikovaní pracovníci v hutníctve, strojárstve a podobní pracovníci, a to s podielom 11,6 %.
Najčastejšou príčinou RPÚ za sledované obdobie, a to s podielom 70,3 %, boli nedostatky osobných predpokladov na riadny pracovný výkon (napr. chýbajúce telesné predpoklady, zmyslové nedostatky, nepriaznivé osobné vlastnosti a okamžité psychofyziologické stavy).
V sektore informačné technológie a telekomunikácie bol evidovaný jeden z najnižších počtov pracovných úrazov s ŤUZ spomedzi všetkých sektorov NSP/SRI. Za päť rokov, t. j. v rokoch 2014 až 2018, boli evidované iba dva pracovné úrazy s ŤUZ , a to s podielom 0,3 % na celkovom počte pracovných úrazov s ŤUZ za sledované obdobie.
Inovácie v sektore predstavujú okrem znižovania počtu pracovných úrazov taktiež významný činiteľ riešenia aktuálnej výzvy v oblasti inzerovaných voľných pracovných miest, s ktorých obsadzovaním sú spojené ťažkosti zamestnávateľských subjektov.
V sektore informačné technológie a telekomunikácie bol v prípade VPM s nižšími úrovňami EKR identifikovaný ich najvyšší počet v Bratislavskom kraji, kde dosiahol približne 160. V Trnavskom kraji bolo na tejto úrovni EKR evidovaných približne 130 VPM v kraji. Naopak, najmenej VPM s vyžadovanými nižšími úrovňami EKR bolo v Trenčianskom kraji nasledovanom Prešovským krajom, v ktorých bol počet VPM s nižšími úrovňami EKR zhodne približne 20. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel voľných pracovných miest s vyžadovanými nižšími úrovňami EKR v Trnavskom kraji, a to až 98 % z celkového počtu VPM v rámci kraja a sektora. Trnavský kraj bol nasledovaný Nitrianskym krajom, kde podiel VPM s požadovanými nižšími úrovňami EKR dosiahol 87 %. Na druhej strane v Košickom kraji bol podiel VPM s nižšími úrovňami EKR len 30 % a druhá najnižšia hodnota po Košickom kraji bola u VPM s nižšími úrovňami EKR dosiahnutá v Bratislavskom kraji, a to približne 35 %.
Pri rozbore voľných pracovných miest so strednými úrovňami EKR bol identifikovaný ich najvyšší počet v Bratislavskom kraji, a to približne 180. V Trenčianskom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni EKR evidovaných približne 30 voľných pracovných miest. Naopak, najmenej VPM so strednými úrovňami EKR bolo evidovaných v Trnavskom kraji nasledovanom Žilinským krajom, v ktorých dosiahol počet VPM so strednými úrovňami EKR približne dve, respektíve štyri. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel VPM so strednými úrovňami EKR v Trenčianskom kraji, kde bol ich podiel 58 % z celkového počtu VPM v rámci sektora a kraja. Trenčiansky kraj bol nasledovaný Bratislavským krajom, kde podiel VPM so strednými úrovňami EKR dosiahol 39 %. Na druhej strane, v Trnavskom kraji bol podiel VPM so strednými úrovňami EKR len 2 % a druhá najnižšia hodnota po Trnavskom kraji bola u VPM so strednými úrovňami EKR dosiahnutá v Žilinskom kraji, a to 3 %.
Pri rozbore regionálnej distribúcie VPM z hľadiska úrovne EKR bol identifikovaný najvyšší počet VPM s vyššími úrovňami EKR v Bratislavskom kraji, a to približne 120. V Košickom kraji bolo na tejto úrovni EKR približne 80 VPM. Naopak, VPM s vyššími úrovňami EKR neboli inzerované v Trnavskom kraji, ani v Trenčianskom kraji. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel VPM s vyššími úrovňami EKR v Košickom kraji, kde bol ich podiel 57 % z celkového počtu VPM v rámci sektora a kraja. Košický kraj bol nasledovaný Bratislavským krajom, kde podiel VPM s vyššími úrovňami EKR dosiahol 26 %.
V sektore informačné technológie a telekomunikácie boli na základe inzerovaných voľných pracovných miest najpočetnejšie nasledovné zamestnania:
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.