Charakteristika vývoja v oblasti hospodárskych výsledkov, osobných nákladov, dynamiky pracovnoprávnych vzťahov a regionálnej distribúcie UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor je z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 vymedzený tými ekonomickými činnosťami, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií predmetnej klasifikácie: 61 Telekomunikácie, 62 Počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby, 63 Informačné služby. Na základe aktuálne dostupných údajov o pridanej hodnote, zamestnanosti a osobných nákladoch za sektor informačné technológie a telekomunikácie boli identifikované nižšie uvedené vývojové trendy, reflektujúce časový rad  sledovaných ukazovateľov v danom sektore v členení podľa jednotlivých divízií SK NACE Rev. 2.

Za divíziu 61 Telekomunikácie sa za roky 2008 až 2017 prejavil klesajúci trend tvorby pridanej hodnoty, pričom absolútne zníženie pridanej hodnoty na zamestnanca predstavovalo približne 30,8 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na jedného zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 107,1 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2009, kedy to bolo 123,4 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2017, s hodnotou približne 92,5 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 61 Telekomunikácie v rámci sektora informačné technológie a telekomunikácie v rokoch 2008 až 2017

V divízii 61 Telekomunikácie prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 8,8 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 31,7 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2016 na úrovni 36 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2008, kedy to bolo približne 27,1 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Za divíziu 62 Počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby sa za roky 2008 až 2017 prejavil klesajúci trend tvorby pridanej hodnoty na zamestnanca, pričom absolútne zníženie úrovne pridanej hodnoty na jedného zamestnanca predstavovalo približne 25,8 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 47,9 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2008, kedy to bolo 70,7 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2010, s hodnotou približne 39,6 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 62 Počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby v rámci sektora informačné technológie a telekomunikácie v rokoch 2008 až 2017

V divízii 62 Počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 11,8 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 31 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2008 na úrovni 43,1 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2010, kedy to bolo približne 27,6 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Za divíziu 63 Informačné služby sa za roky 2008 až 2017 prejavil klesajúci trend tvorby pridanej hodnoty, pričom zníženie pridanej hodnoty na zamestnanca predstavovalo približne 20 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 54,9 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2012, kedy to bolo 76,4 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2009, s hodnotou približne 33,8 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 63 Informačné služby v rámci sektora informačné technológie a telekomunikácie v rokoch 2008 až 2017

V divízii 63 Informačné služby prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 12,8 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 26,5 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2008 na úrovni 38,7 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2011, kedy to bolo približne 22,9 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Dynamika pracovnoprávnych vzťahov na základe nástupov do zamestnania a výstupov zo zamestnania v členení podľa úrovne EKR a regiónov na úrovni NUTS 3 za rok 2018 v sektore informačné technológie a telekomunikácie

V sektore informačné technológie a telekomunikácie bol pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR za aktuálne údajovo dostupný rok 2018 zaznamenaný najvyšší podiel nástupov do zamestnania v rámci Banskobystrického kraja, kde tento podiel predstavoval približne 65,6 %, čiže z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja ich malo nižšie úrovne EKR približne 65,6 %. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Trnavskom kraji, kde ich podiel bol približne 57,7 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja v sledovanom období. Na druhej strane, v Žilinskom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí nastúpili do zamestnania v tomto sektore a kraji, malo len 29,9 %  z nich nižšie úrovne EKR.

Nastupujúci do zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali v rámci sektora a kraja najvyšší podiel v Žilinskom kraji, kde to bolo približne 65,7 %. To znamená, že z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci tohto sektora a kraja ich malo stredné úrovne EKR približne 65,7 %. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Prešovskom kraji, kde ich podiel bol približne 39,8 %. Najnižší podiel zamestnancov so strednými úrovňami EKR nastupujúcich do zamestnania bol v Banskobystrickom kraji, a to približne 30,1 % z celkového počtu nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja.

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v sledovanom období, tvorili najvyšší podiel v Nitrianskom kraji, a to približne 16,1 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Košickom kraji (13,6 %). Na druhej strane v Banskobystrickom kraji predstavovali títo zamestnanci len 4,4 %.

V roku 2018 bol najvyšší podiel výstupov zo zamestnania zaznamenaný pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 63,4 %  z celkového počtu výstupov v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Prešovskom kraji, pričom ich podiel v rámci sektora a kraja bol približne 62,9 %. Na druhej strane, v Žilinskom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí vystúpili zo zamestnania, malo len približne 31,7 % z nich nižšie úrovne EKR.

Vystupujúci zo zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali najvyšší podiel v Žilinskom kraji, kde to bolo približne 61,7 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v sektore a kraji. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Nitrianskom kraji a ich podiel bol približne 37 %. Najnižší podiel zamestnancov so strednými úrovňami EKR vystupujúcich zo zamestnania bol v Banskobystrickom kraji, a to približne 30 %.

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania, tvorili najvyšší podiel v Nitrianskom kraji, a to približne 24,6 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v rámci sektora a kraja za sledované obdobie. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Košickom kraji (18,7 %). Na druhej strane v Prešovskom kraji predstavovali títo zamestnanci len približne 3,5 %  vystupujúcich zo zamestnania v rámci sektora a kraja.

V evidencii UoZ úradov práce, sociálnych vecí a rodiny bolo k 31. 1. 2020 v celej SR evidovaných celkovo 1 409 UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie vykonávali zamestnanie v sektore informačné technológie a telekomunikácie. Najvyšší podiel UoZ v tomto sektore z hľadiska ich predchádzajúceho zamestnania bol v hlavnej triede 2 Špecialisti, pričom tento podiel predstavoval približne 31,3 % z celkového počtu UoZ relevantných pre sektor. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ s predchádzajúcim pracovným uplatnením v rámci hlavnej triedy 4 Administratívni pracovníci, pričom ich podiel na celkovom počte UoZ s predchádzajúcim vykonávaným zamestnaním v tomto sektore bol približne 18,3 %. Tretie miesto patrilo UoZ z hlavnej triedy 3 Technici a odborní pracovníci, a to s 18 %-ným podielom. Na druhej strane UoZ, ktorí v rámci sektora informačné technológie a telekomunikácie pracovali v hlavnej triede 6 Kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve, predstavovali podiel len 0 % z celkového počtu sektorovo relevantných UoZ. Nízky bol aj podiel UoZ, ktorí pracovali v hlavnej triede 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, a to 2,1 %.

V sektorovej štruktúre UoZ sa z hľadiska členenia podľa hlavných tried klasifikácie zamestnaní SK ISCO-08 vyskytujú viaceré regionálne špecifiká, ktoré možno identifikovať z nižšie uvedenej mapy.

Regionálna distribúcia uchádzačov o zamestnanie z hľadiska zamestnania vykonávaného bezprostredne pred zaradením do evidencie za sektor informačné technológie a telekomunikácie v členení podľa hlavných tried SK ISCO-08 k 31. 1. 2019