Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
V sektorovej štruktúre NSP/SRI zahrňuje sektor hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo práve jednu divíziu SK NACE Rev. 2, a to:
Sektorovo špecifickí zamestnanci (muži a ženy spolu) tvorili k 31. 12. 2020 približne 0,8 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa sektor radí medzi menšie sektory. Pomerné zastúpenie mužov a žien vykonávajúcich sektorovo špecifické zamestnania bolo približne 84,4 % mužov a 15,6 % žien.
Z hľadiska nezamestnanosti tvorili sektorovo špecifickí UoZ (muži a ženy spolu) približne 0,5 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a vývoja v čase pandémie nového koronavírusu, je uvedená v nasledujúcom texte.
Celkový počet UoZ (t. j. mužov a žien spolu) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, z dôvodu pandémie COVID-19, vzrástol približne o 41,7 %. Už obdobie od januára 2019 do marca 2020 sa vyznačovalo miernym nárastom UoZ, pričom ich počet sa zvýšil o 22,7 %. Celkovo tak počas sledovaného obdobia prišlo k nárastu počtu sektorovo špecifických UoZ o 73,8 %. Z hľadiska pohlavia prevažoval počet mužov UoZ. Podiel žien UoZ sa pohyboval od 15,6 % v októbri 2020 do 23,9 % v januári 2019. Celkovo sa podiel žien UoZ počas sledovaného obdobia znížil o 7,9 p. b. Najvyšší počet žien UoZ v tomto sektore (približne 150 osôb) bol v auguste 2020 a ich najnižší počet (100) bol v máji 2019. Najviac mužov UoZ bolo v auguste 2020, a to približne 800, a najmenej, s počtom 370, ich bolo v júli 2019. Celkovo sa počet žien UoZ zvýšil o 16,2 %. Pokles pred pandémiou COVID-19 predstavoval 0,9 % a od marca 2020 do konca sledovaného obdobia prišlo k nárastu o 17,2 %. Celkový nárast počtu mužov UoZ bol počas sledovaného obdobia vo výške 91,9 %. Obdobie pred pandémiou COVID-19 sa vyznačovalo ich nárastom o 30,1 %. Po vypuknutí pandémie COVID-19 sa počet mužov UoZ zvýšil o 47,5 %.
Vyššie uvedený graf porovnáva mieru špecifickej nezamestnanosti v sektore s mierou špecifickej nezamestnanosti v SR, a to v členení podľa pohlavia. Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v tomto sektore bola v roku 2019 o 0,6 p. b. nižšia, ako miera špecifickej nezamestnanosti žien. V roku 2020 rozdiel medzi pohlaviami predstavoval 0,2 p. b., avšak nižšia miera bola u žien. Oproti SR bola v roku 2019 miera špecifickej nezamestnanosti u mužov nižšia o 1,2 p. b. a dosiahla 2,6 %. V roku 2020 bol tento rozdiel oproti SR 1,5 p. b., pričom miera špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla za sektor 4,4 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola 3,2 % a v roku 2020 to bolo 4,2 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien preto bola v roku 2019 oproti SR nižšia o 1,2 p. b., resp. o 1,8 p. b. nižšia v roku 2020. Medziročne miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo vzrástla o 1,0 p. b. a u mužov o 1,8 p. b.
Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera špecifickej nezamestnanosti žien v štyroch krajoch vyššia, ako bol priemer sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť žien v sektore bola v Nitrianskom kraji, kde dosiahla 10,6 %. Pomerne vysoká miera špecifickej nezamestnanosti žien bola aj v Banskobystrickom kraji, a to 5,8 %. Naopak, minimálna miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola v Bratislavskom kraji a veľmi nízka miera špecifickej nezamestnanosti žien (0,6 %) bola v tomto roku aj v Trnavskom kraji.
Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery špecifickej nezamestnanosti žien v decembri 2020 možno konštatovať, že v štyroch krajoch prevýšila priemer sektora. Najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore bola opäť v Nitrianskom kraji, kde dosiahla 10,1 %. V tomto roku bol priemer sektora z hľadiska miery špecifickej nezamestnanosti žien výrazne prekročený aj v Banskobystrickom kraji, kde dosiahol 6,6 %. Minimálna miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2020 bola znova v Bratislavskom kraji. Aj v Trnavskom kraji bola nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien, a to iba 0,6 %.
V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery špecifickej nezamestnanosti mužov v štyroch krajoch vyššia, ako priemerná hodnota sektora. V tomto sektore bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti mužov v Prešovskom kraji, kde dosiahla 6,6 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola zaznamenaná v Žilinskom kraji, a to približne 5,2 %. V opačnom spektre sa nachádza Bratislavský kraj, kde bola v tomto roku najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti mužov, a to len 0,2 %. Okrem toho bola nízka miera špecifickej nezamestnanosti mužov aj v Trnavskom kraji, a to 0,5 %.
December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou špecifickej nezamestnanosti mužov v štyroch krajoch. U mužov bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti v tomto sektore v Prešovskom kraji, kde to bolo 12,6 %. Za týmto krajom nasledoval Trenčiansky kraj, kde výška miery špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla 12,0 %. Najúspešnejším krajom s najnižšou mierou špecifickej nezamestnanosti bol Bratislavský kraj, v ktorom táto miera dosiahla 0,9 %. Druhá najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti, a to na úrovni 1,6 %, bola v Trnavskom kraji.
Medziročná zmena miery špecifickej nezamestnanosti žien počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020) dosiahla v tomto sektore nárast o 1,0 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Prešovskom kraji, a to 2,2 p. b. Na pomery v sektore vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti žien bol zaznamenaný aj v Žilinskom kraji, a to 1,7 p. b. Na druhej strane spektra sa z hľadiska zmeny miery špecifickej nezamestnanosti žien nachádzal Nitriansky kraj, kde medziročný pokles predstavoval 0,5 p. b. a Bratislavský kraj, kde miera špecifickej nezamestnanosti zostala bezo zmeny.
Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery špecifickej nezamestnanosti mužov nárast o 1,8 p. b. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast dosiahnutý v Trenčianskom kraji, a to 7,6 p. b. Vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti mužov počas pandémie COVID-19 bol zaznamenaný aj v Prešovskom kraji (nárast o 6,0 p. b.). Podstatne lepšie na tom z hľadiska zmeny miery špecifickej nezamestnanosti boli muži v Bratislavskom kraji s nárastom o 0,7 p. b. a muži v Trnavskom kraji, kde nárast predstavoval 1,0 p. b.
Špecifická nezamestnanosť v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo sa najvýraznejšie prejavila v počte žien, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali niektoré zo zamestnaní:
U mužov išlo najmä o tie osoby, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:
V sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo, ktorý je charakteristický dominantným zastúpením zamestnaných mužov, jednoznačne prevyšoval počet mužov UoZ nad počtom žien UoZ v rokoch 2019 aj 2020, avšak miera špecifickej nezamestnanosti v sektore dosiahla v roku 2019 vyššiu hodnotu u žien. V roku 2020 už bola miera špecifickej nezamestnanosti o niečo vyššia u mužov. Dôvodom bolo, že z celkového počtu žien, ktoré vykonávali sektorovo špecifické zamestnania, či už aktuálne k 31. 12. 2020 alebo bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, tvorili ženy UoZ 4,2 %. V prípade mužského pohlavia bol príslušný podiel o trochu vyšší, a to približne 4,4 %. Medzi sledovanými dátumami 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020 prišlo v SR k výraznejšiemu zvýšeniu miery špecifickej nezamestnanosti u mužov ako u žien. Z regionálneho hľadiska bola u žien najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji, medziročné zvýšenie malo najvýraznejšiu dynamiku v Prešovskom kraji. Prešovský kraj mal najvyššiu nezamestnanosť u mužov, pričom medziročne sa miera špecifickej nezamestnanosti mužov zvýšila najmä v Trenčianskom kraji. Zvýšenie nezamestnanosti v období rokov 2019 až 2020 sa v sektore prejavilo najmä v zamestnaniach, ktoré sú klasifikované v hlavnej triede zamestnaní 7 – Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, 8 – Operátori a montéri strojov a zariadení, 9 – Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.