Charakteristika vývojových tendencií v oblasti ľudských zdrojov a inovácií v sektorovej štruktúre NSP/SRI
Sektor z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 zahrňuje divíziu ekonomických činností 24 Výroba a spracovanie kovov, ktorá patrí do sekcie C – PRIEMYSELNÁ VÝROBA.
Vekovo-pohlavná pyramída mužov a žien zamestnaných v rámci sektora hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo v SR za roky 2009 a 2018 (celkový počet osôb = 100 %)
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.
Sektorové špecifiká trhu práce sú determinované najmä kvalitatívnymi a kvantitatívnymi aspektmi pracovných síl, formovanými prostredníctvom prebiehajúcich demografických javov, a to s osobitným zreteľom na procesy biologickej, vzdelanostnej a profesijnej reprodukcie ľudských zdrojov. Štruktúrne zmeny nastávajúce vo vývoji demografickej skladby obyvateľstva a ekonomických činností v národnom hospodárstve SR za obdobie uplynulých 10 rokov sa prejavili taktiež vo vekovo – pohlavnej skladbe osôb zamestnaných v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo. V porovnaní s rokom 2009 celkovo do roku 2018 v rámci sektora najvýraznejšie vzrástol podiel zamestnaných osôb patriacich do vekovej skupiny 60 a viac rokov, na druhej strane ich počet najvýraznejšie poklesol v rámci vekovej skupiny 35 až 39 rokov. V roku 2018 bol najvyšší podiel osôb zamestnaných v rámci sektora vo vekovej skupine 45 až 49 rokov. Najsilnejšie zastúpenie zamestnancov mužského pohlavia v rámci sektora hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo bolo v roku 2018 vo vekovej skupine 45 až 49 rokov, keď ich pomerné zastúpenie dosiahlo 12,8 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore. U žien bola v roku 2018 s relatívnym podielom 3,7 % na celkovom počte osôb zamestnaných v tomto sektore najpočetnejšia veková skupina 45 až 49 rokov. Výsledkom vzájomného spolupôsobenia demografických a ekonomických procesov za obdobie rokov 2009 až 2018 je celkový nárast zastúpenia vyšších vekových kategórií v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo, a to pri miernom znížení podielu mladých ľudí vo veku do 29 rokov.
Vývoj výdavkov na inovácie v divíziách SK NACE Rev. 2 za sektor hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo v SR v rokoch 2008 až 2016 v tis. EUR
Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.
Z vymedzenia sektora hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo prirodzene vyplýva, že jedinou divíziou za sektor v rámci ktorej boli identifikované a zverejnené informácie o výdavkoch na inovácie je divízia 24 Výroba a spracovanie kovov. Globálny trend výdavkov na inovácie v tejto divízii možno označiť ako rastúci. Celkový nárast počas sledovaného obdobia dosiahol 58 581 tis. EUR, čo je v percentuálnom vyjadrení nárast o 403 %. Najvyššia hodnota výdavkov na inovácie bola dosiahnutá v roku 2016, a to 73 114 tis. EUR a minimum na úrovni 11 792 tis. EUR bolo dosiahnuté v roku 2014.
Nástup a výstup osôb do zamestnania a zo zamestnania v rámci sektora hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo v SR v roku 2018
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.
Najvyšší nástup osôb do pracovného pomeru v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo bol v roku 2018 evidovaný v hlavnej triede 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, kde bolo ako nastupujúcich evidovaných približne 1 100 osôb. V rámci tohto sektora vystúpilo zo zamestnania najviac osôb vykonávajúcich pracovné činnosti taktiež v hlavnej triede 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, a to približne 700 osôb. Aj z hľadiska rozdielu medzi nástupom a výstupom zamestnaných osôb prišlo k najvyššiemu prírastku v hlavnej triede 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, ktorý dosiahol približne 300 osôb. Odlišná ako prírastková situácia bola v hlavnej triede 1 Zákonodarcovia, riadiaci pracovníci, kde sa počet zamestnaných osôb takmer nezmenil.
Regionálna distribúcia zamestnancov v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo na základe vzdelanostnej úrovne a podiel mzdy žien na mzde mužov podľa samosprávnych krajov v SR za rok 2018
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI; D – údaje nie je možné publikovať pre ich dôverný charakter.
Z regionálneho hľadiska dosahuje v rámci sektora hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo mzda žien v pomere ku mzde mužov svoje maximum v Trnavskom kraji, a to na úrovni 92 % zo mzdy mužov. Druhá najvyššia hodnota z hľadiska porovnania miezd žien a mužov v rámci sektora bola dosiahnutá v Košickom kraji, kde bol podiel mzdy žien na mzde mužov vo výške 90 %. Podiel na úrovni 86 % bol dosiahnutý v Nitrianskom kraji a tým pádom sa tento kraj nachádza na tretej pozícii z hľadiska komparácie miezd žien a mužov v sektore. Na druhej strane, najmenej ženy zarábajú v porovnaní s mužmi v Žilinskom kraji, kde ich mzda oproti mzde mužov dosahuje 81 %. Informácie za Bratislavský kraj a Prešovský kraj nie je možné publikovať z dôvodu ochrany dôverných štatistických informácií.
Pri rozbore regionálnej zamestnanosti z hľadiska vzdelanostnej úrovne v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Košickom kraji, ktorý dosiahol približne 2 000 osôb. V Banskobystrickom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni približne 800 zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním bolo v Bratislavskom kraji, kde bol ich počet minimálny, nasledovanom Nitrianskym krajom kde bol počet zamestnaných osôb cca 100.
Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Bratislavskom kraji, kde bol ich podiel 69 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora v kraji. Bratislavský kraj bol nasledovaný Trenčianskym krajom, kde podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahol 25 %. Na druhej strane, v Banskobystrickom kraji bol podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním len 11 % a druhá najnižšia hodnota po Banskobystrickom kraji bola u zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahnutá v Prešovskom kraji, a to 12 %.
Pri rozbore zamestnaných osôb z ďalšej vzdelanostnej úrovne bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s maturitou v Košickom kraji, kde ich počet dosiahol približne 5 900 osôb.
V Banskobystrickom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni zamestnaných osôb s maturitou približne 3 300. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s maturitou bolo v Bratislavskom kraji, kde ich počet bol minimálny, nasledovanom Nitrianskym krajom, v ktorom dosiahol počet zamestnaných osôb s maturitou približne 200. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s maturitou v Košickom kraji, kde bol ich podiel 53 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a kraja. Košický kraj bol nasledovaný Banskobystrickým krajom, kde podiel zamestnaných osôb s maturitou dosiahol 48 %. Na druhej strane, v Trnavskom kraji bol podiel zamestnaných osôb s maturitou len 21 % a druhá najnižšia hodnota po Trnavskom kraji bola u zamestnaných osôb s maturitou dosiahnutá v Žilinskom kraji, a to 31 %.
V prípade zamestnaných osôb bez maturity bol identifikovaný ich najvyšší počet v Košickom kraji, ktorý dosiahol cca 3 200 osôb. V Banskobystrickom kraji bolo v tejto vzdelanostnej úrovni z hľadiska ich počtu evidovaných približne 2 800 zamestnaných osôb bez maturity v kraji. Naopak, najmenej zamestnaných osôb bez maturity bolo v Bratislavskom kraji (s minimálnym zastúpením) nasledovanom Nitrianskym krajom, v ktorom to bolo cca 200 osôb v sektore. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb bez maturity v Trnavskom kraji, ktorý bol 66 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a kraja. Trnavský kraj bol nasledovaný Žilinským krajom, kde podiel zamestnaných osôb bez maturity dosiahol 56 %. Na druhej strane, v Bratislavskom kraji bol podiel zamestnaných osôb bez maturity len minimálny a druhá najnižšia hodnota po Bratislavskom kraji bola u zamestnaných osôb bez maturity dosiahnutá v Košickom kraji, a to približne 29 %.
