Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Sektor z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 zahrňuje práve jednu divíziu ekonomických činností, a to divíziu 24 Výroba a spracovanie kovov, ktorá je klasifikačne zaradená do sekcie C – PRIEMYSELNÁ VÝROBA.
Z hľadiska Štatistickej klasifikácie produktov podľa činností CPA 2015 sú pre sektor typické produkty patriace do nasledovných skupín produktov:
V podmienkach SR sa vyznačujú vysokým podielom na celkovom objeme produkcie sektora, resp. špecifickým významom v štruktúre národného hospodárstva, najmä nasledovné kategórie CPA:
V rámci skupiny 24.1 Železo, oceľ a ferozliatiny sú typické produkty najmä: ferozliatiny, surová oceľ, ploché valcované výrobky z ocele. Ďalšou skupinou, ktorej produkty sú pre tento sektor charakteristické, je skupina 24.3 Ostatné výrobky prvotného spracovania ocele, v rámci ktorej medzi hlavné produkty patria najmä: tyče a ťažké profily ťahané za studena, úzke pásy valcované za studena, otvorené profily tvarované alebo ohýbané za studena. Zo skupiny 24.4 Drahé kovy a ostatné neželezné kovy patria medzi ťažiskové produkty: surový hliník, polotovary z hliníka alebo zo zliatin hliníka, meď, polotovary z medi alebo zo zliatin medi, striebro a zlato vo forme polotovarov alebo vo forme prášku.
Vývoj hrubej pridanej hodnoty v bežných cenách a v stálych cenách v rámci sektora hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo v SR za roky 1995 až 2017 (v mld. EUR)
Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.
Celkový trend vývoja hrubej pridanej hodnoty v bežných cenách v tomto sektore možno označiť ako rastúci, avšak so značnými výkyvmi v čase. Absolútny nárast počas sledovaného obdobia dosiahol približne 0,7 mld. EUR, čo je v percentuálnom vyjadrení relatívny nárast o 175 %. Najvyššia hodnota hrubej pridanej hodnoty v bežných cenách bola evidovaná v roku 2007, a to približne 1,5 mld. EUR a minimum približne na úrovni 0,4 mld. EUR bolo dosiahnuté v roku 1995. Priemerný ročný nárast v sledovanom období je približne 30 mil. EUR, čo je v percentuálnom vyjadrení 7,6 %.
Obdobne aj celkový trend vývoja hrubej pridanej hodnoty v stálych cenách v sektore možno označiť ako rastúci s viacerými časovými výkyvmi. Počas sledovaného obdobia absolútny nárast dosiahol približne 1,2 mld. EUR, čo je relatívny nárast o 181 % v percentuálnom vyjadrení. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2017 približne na úrovni 1,9 mld. EUR a najnižšia hodnota hrubej pridanej hodnoty v stálych cenách bola približne 0,7 mld. EUR v roku 1995. V sledovanom období je priemerný ročný nárast približne 53,9 mil. EUR, čo je v percentuálnom vyjadrení 7,9 %. Osobitne výrazný je nárast v stálych cenách za roky 2014 až 2017.
Profesijná štruktúra zamestnanosti v rámci divízie 24 Výroba a spracovanie kovov v členení podľa sektorových rád NSP/SRI v SR za rok 2018 (v %)
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.
V rámci divízie ekonomických činností 24 Výroba a spracovanie kovov je štruktúra zamestnanosti zameraná najmä na zabezpečovanie pracovných úloh a povinností klasifikovaných do tých zamestnaní SK ISCO-08, ktoré v aktuálnej štruktúre sektorových rád NSP/SRI garantuje najmä Sektorová rada pre hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo, Sektorová rada pre automobilový priemysel a strojárstvo a Sektorová rada pre stavebníctvo, geodéziu a kartografiu. Podiel zamestnancov divízie 24 Výroba a spracovanie kovov vykonávajúcich zamestnania garantované Sektorovou radou pre hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo na celkovom počte zamestnancov v tejto divízii dosahuje približne 45%. Podiel tých zamestnancov, ktorí zabezpečujú výkon zamestnaní garantovaných Sektorovou radou pre automobilový priemysel a strojárstvo, dosahuje približne 19 % a zamestnanci vykonávajúci zamestnania garantované Sektorovou radou pre stavebníctvo, geodéziu a kartografiu tvoria približne 9 %-ný podiel na celkovej zamestnanosti v rámci predmetnej divízie Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2.
Regionálna distribúcia zamestnancov v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo na základe nástupu do zamestnania, výstupu zo zamestnania a celkového salda za rok 2018 (v osobách)
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.
Najvyšší počet osôb nastupujúcich do zamestnania v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo za rok 2018 sa nachádzal v Banskobystrickom kraji, kde ich počet predstavoval približne 1 400, vďaka čomu sa kraj umiestnil na prvom mieste pred Košickým krajom, v ktorom nastúpilo do zamestnania približne 500 osôb. Na druhej strane v Bratislavskom kraji nastúpilo do zamestnania v tomto sektore len približne 20 osôb, čo bolo najmenej v danom sektore v rámci všetkých krajov v SR. Pomerne nízky počet osôb nastúpil v tomto sektore do zamestnania aj v Žilinskom kraji, a to približne 120. Z hľadiska výstupu zo zamestnania prišlo k najväčšiemu pohybu v Banskobystrickom kraji, kde zo zamestnania vystúpilo takmer 1 300 osôb. Banskobystrický kraj bol nasledovaný Trnavským krajom, v ktorom zo zamestnania v roku 2018 vystúpilo približne 270 osôb. Najvýraznejšie kladné saldo medzi počtom osôb, ktoré nastúpili do zamestnania a počtom osôb, ktoré z neho vystúpili, bolo v roku 2018 v Košickom kraji, kde nárast predstavoval približne 300 osôb. V rámci sektora bolo výrazné kladné saldo zaznamenané aj v Banskobystrickom kraji, kde počet zamestnaných osôb v roku 2018 stúpol o približne 130. Na druhej strane v Bratislavskom kraji stúpol počet zamestnaných osôb len minimálne. Nízky nárast bol zaznamenaný taktiež v Trenčianskom kraji, a to o približne 20 osôb.
Vzdelanostné špecifiká odmeňovania v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo v členení podľa Európskeho kvalifikačného rámca za rok 2018
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.
V sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo bola v roku 2018 priemerná mesačná hrubá mzda na úrovni 1 544 EUR. Zamestnané osoby patriace do nižších úrovní EKR dosiahli v roku 2018 priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 1 376 EUR. To predstavuje podiel 89,1 % na celkovej priemernej mesačnej hrubej mzde v tomto sektore. Z hľadiska stredných úrovní EKR bola v roku 2018 evidovaná priemerná mesačná hrubá mzda vo výške 1 538 EUR, a to predstavuje 99,6 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Zamestnané osoby, ktoré patria do vyšších úrovní EKR, mali priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 2 130 EUR, čo predstavuje 137,9 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Zaujímavým je aj porovnanie priemernej mesačnej hrubej mzdy zamestnaných osôb s nižšími úrovňami EKR a priemernej mesačnej hrubej mzdy zamestnaných osôb s vyššími úrovňami EKR. Rozdiel priemernej mesačnej hrubej mzdy medzi týmito skupinami zamestnancov predstavuje 754 EUR, resp. 48,8 percentuálneho bodu z hľadiska ich podielu na celkovej priemernej mesačnej hrubej mzde v sektore.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.