Vplyv pandémie COVID-19 na vývoj nezamestnanosti
Sektorová štruktúra NSP/SRI určila agregáciou divízií SK NACE Rev. 2 špecifické sektory hospodárstva, pričom v rámci tejto časti bude charakterizovaný sektor energetika, plyn a elektrina. Tento sektor možno charakterizovať ako sektor s najnižším početným zastúpením jednotlivých divízií SK NACE Rev. 2. Celkovo sa v sektore nachádza jedna divízia SK NACE Rev. 2, pričom jej názov je nasledovný: Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu.
Špecifická nezamestnanosť v sektore energetika, plyn a elektrina v období január 2019 – december 2020 v porovnaní s nezamestnanosťou v SR
Špecifická nezamestnanosť v sektore energetika, plyn a elektrina v období od januára 2019 do decembra 2020 prirodzene podliehala vplyvu pandémie a sprievodným opatreniam. Z vyššie uvedeného grafu je možné vidieť jej zmeny v čase. Najvyššia sektorovo špecifická nezamestnanosť bola v auguste 2020, a to na úrovni 2 %. V júli 2020 sa špecifická nezamestnanosť v tomto sektore držala na veľmi podobnej úrovni a dosiahla mieru 2 %. V sledovanom období bola najnižšia špecifická nezamestnanosť v sektore energetika, plyn a elektrina v marci 2019, a to 1,2 %. V tomto období dosiahla priemerná výška sektorovo špecifickej nezamestnanosti 1,5 %, čo je približne o 3,4 p. b. menej, ako celoslovenská priemerná špecifická nezamestnanosť. Od januára 2019 do marca 2020 bola špecifická sektorová nezamestnanosť výrazne nižšia, ako celoslovenský priemer. Od apríla 2020 v dôsledku pandémie nastala na trhu práce v celej SR zmena, pričom v tomto sektore od marca do decembra 2020 špecifická nezamestnanosť vzrástla o 0,6 p. b. Najmenej výrazný rozdiel oproti SR bol v júni 2019, a to na úrovni -2,7 p. b. Na druhej strane najvýraznejší rozdiel je možné vidieť v decembri 2020, a to -4,4 p. b. Najvýraznejší mesačný nárast sektorovo špecifickej nezamestnanosti nastal medzi marcom 2020 a aprílom 2020 a predstavoval 0,4 p. b. Pomerne výrazný mesačný nárast sektorovo špecifickej nezamestnanosti bol zaznamenaný aj medzi aprílom 2020 a májom 2020, a to na úrovni 0,3 p. b. Naopak, najvyšší pokles mesačnej nezamestnanosti v sektore (o 0,1 p. b.) nastal medzi decembrom 2019 a januárom 2020.
Špecifická nezamestnanosť v sektore energetika, plyn a elektrina v decembri 2020 v členení podľa krajov
Z hľadiska regionálnej distribúcie sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v decembri 2020 v štyroch krajoch nezamestnanosť vyššia ako je priemer sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť v sektore bola v Košickom kraji, kde dosiahla 3,3 %. Pomerne vysoká hodnota sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola aj v Nitrianskom kraji, a to 2,8 %. Naopak, najnižšia sektorovo špecifická nezamestnanosť bola v Trenčianskom kraji, a to 1,2 %. Nízka sektorovo špecifická nezamestnanosť (1,4 %) bola aj v Prešovskom kraji.
Porovnanie špecifickej nezamestnanosti v sektore energetika, plyn a elektrina medzi decembrom 2019 a decembrom 2020 v členení podľa krajov
Ročná zmena sektorovo špecifickej nezamestnanosti dosiahla nárast o 0,6 p. b. Najvyšší nárast bol dosiahnutý v Nitrianskom kraji (1,6 p. b.). Vysoký nárast bol zaznamenaný aj v Košickom kraji (o 1,3 p. b.). Lepšie na tom boli Trenčiansky kraj s poklesom o 0,4 p. b. a Prešovský kraj, kde nárast predstavoval 0,1 p. b.
Sektorovo špecifická nezamestnanosť má, a to osobitne v dlhšom časovom horizonte, veľmi úzku súvislosť s početnosťou organizácií a tržbami, ktoré organizácie dosahujú predajom produktov v oblasti energetiky, plynu a elektriny. Sú to práve zamestnávateľské organizácie, ktoré v rámci personálneho manažmentu prijímajú a uvoľňujú zamestnancov, sú miestom uplatnenia ľudských zdrojov v produktívnej práci a ich odmeňovania z prostriedkov dosahovaných tržieb. Súčasne je na fungovanie organizácií a zabezpečenie tržieb nevyhnutná práca kvalifikovaných zamestnancov, ktorých odborné vedomosti, zručnosti a schopnosti sú na základe konsenzu sociálnych partnerov v SR systematicky rozvíjané v sektorovej štruktúre NSP/SRI.
Vývoj počtu organizácií a výška priemerných tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu v divízii 35 Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu v rokoch 2010 až 2018 v SR
Počet organizácií v divízii 35 Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu v období rokov 2010 a 2018 vzrástol o 291 organizácií, čo predstavuje nárast o 99 %. Tento trend najvýraznejšie ovplyvnil rast medzi rokmi 2011 a 2012, kedy vzniklo 101 organizácií. Nárast medzi týmito rokmi predstavoval 34,7 % z celkového nárastu počtu organizácií. Vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu je tiež ovplyvnený zmenou v počte organizácií. Celkový pokles medzi rokmi 2010 a 2018 dosiahol 16 436 tis. EUR, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení pokles o 42,6 %. Najvyšší nárast bol medzi rokmi 2010 a 2011, čo predstavuje zvýšenie tržieb za vlastné výkony a tovar na jednu organizáciu o 10 369 tis. EUR. Vzhľadom na rast počtu organizácií a pokles tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu možno skonštatovať, že počas sledovaného obdobia vznikali primárne organizácie s nízkymi tržbami za vlastné výkony a tovar.
Špecifická nezamestnanosť v sektore energetika, plyn a elektrina bola po celý čas výrazne nižšia ako celoslovenský priemer a z dôvodu pandémie COVID-19 vzrástla len mierne. Z hľadiska regionálneho členenia bola najvyššia sektorovo špecifická nezamestnanosť v Nitrianskom a Košickom kraji a v týchto krajoch prišlo aj k najvyššiemu medziročnému nárastu. Globálny trend rastu divízii 35 Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu možno charakterizovať ako rast počtu organizácií a pokles tržieb na jednu organizáciu so silnou inverznou koreláciou.
