Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
V rámci sektorovej štruktúry NSP kreuje sektor energetika, plyn a elektrina práve jedna divízia SK NACE Rev. 2, a to:
Sektorovo špecifickí zamestnanci (t. j. muži aj ženy spolu) všetkých vekových kategórií úhrnom tvorili k 31. 12. 2020 viac ako 1,1 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP, čím sa tento sektor radí medzi menšie sektory. Pomerné zastúpenie jednotlivých vekových kategórií zamestnancov (mužov aj žien spolu) v rámci sektora prezentuje nasledujúci graf.
V sektorovej štruktúre NSP je sektor energetika, plyn a elektrina charakteristický značným zastúpením staršej zložky ľudských zdrojov, t. j. osôb starších ako 50 rokov (cca 47,0 %) a súčasne veľmi nízkym podielom (8,0 %) mladších zamestnancov vo veku do 29 rokov, čo predikuje osobitné požiadavky na včasnú a efektívnu náhradu pracovných síl prostredníctvom kvalitných, aktuálnych a prakticky orientovaných programov počiatočného aj ďalšieho vzdelávania v úzkej súčinnosti so zamestnávateľskými subjektmi.
Z rozboru stavu a štruktúry nezamestnanosti vyplýva, že sektorovo špecifickí UoZ spolu (t. j. bez ohľadu na ich pohlavie a vek) tvorili k 31. 12. 2020 cca 0,6 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a chronológie v období pandémie nového koronavírusu, je uvedená nižšie.
Počet UoZ spolu (bez ohľadu na vek) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor energetika, plyn a elektrina od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, pod vplyvom pandémie COVID-19, vzrástol o približne jednu tretinu. Od januára 2019 do marca 2020 sa počet UoZ taktiež mierne zvýšil, a tak počas celého sledovaného obdobia dvoch rokov prišlo k zvýšeniu počtu UoZ približne o 45,0 %. Od 31. 12. 20219 do 31. 12. 2020 sa počet UoZ zvýšil o cca 40,0 %. Počet UoZ celkovo nebol vysoký, a tak aj nízke prírastky v osobách spôsobili pomerne vysoké prírastky v %.
V sektore bol k 31. 12. 2020 približne vyrovnaný pomer zamestnancov (mužov aj žien spolu) starších ako 50 rokov a zamestnancov v strednom veku (t. j. od 29 do 50 rokov), ktorý približne korešpondoval aj s pomerom týchto vekových skupín z hľadiska sektorovo špecifickej nezamestnanosti. Sektorovo špecifických UoZ starších ako 50 rokov bolo približne 430 osôb, resp. 44,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Podiel UoZ v strednom veku bol približne 41,0 % (cca 400 osôb) a mladších do 29 rokov bolo približne 15,0 % (cca 140 osôb).
Od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2020 sa počet UoZ v staršom veku zvýšil približne o 140 osôb (cca 48,0 %), počet UoZ v strednom veku o cca 90 osôb, resp. o 28,0 % a mladších UoZ o 50 osôb (cca 54,0 %).
Výpočet miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti je založený na vzťahu dvoch vyššie uvedených skupín ľudských zdrojov, ktorými sú:
Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti vyjadruje, koľko sektorovo špecifických UoZ pripadá na 100 ekonomicky aktívnych osôb, t. j. sektorovo špecifických zamestnancov a sektorovo špecifických UoZ spolu. Vyjadruje mieru voľných ľudských zdrojov so sektorovo špecifickými vedomosťami, zručnosťami a praktickými skúsenosťami.
Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v troch krajoch vyššia, ako bol celoštátny priemer sektora, ktorý prekonal 5,0 %-nú hranicu. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 20,4 %. Naopak, najnižšia (1,8 %-ná) miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v mladšej vekovej kategórii na konci roku 2019 bola v Nitrianskom kraji s lokalizáciou štyroch blokov atómových reaktorov (dvoch v prevádzke a dvoch v projektovej realizácii).
Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti strednej vekovej kategórie v decembri 2019 možno konštatovať, že až v piatich krajoch prevýšila priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 5,5 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb v strednom veku bola v roku 2019 v Nitrianskom kraji, a to iba 1,6 %. Aj v ďalších krajoch juhozápadného Slovenska s energetickým jadrom bola pomerne nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov, a to maximálne 2,5 %.
V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v troch krajoch vyššia, ako priemerná hodnota sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 4,9 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola v Košickom kraji, a to 4,4 %. V opačnom spektre sa nachádzal Bratislavský kraj, kde bola v tomto roku najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb (oboch pohlaví spolu), a to iba 1,1 %.
December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v troch krajoch, pričom najvyššia hodnota bola v Prešovskom kraji, a to až 24,9 %. Za týmto krajom nasledoval Banskobystrický kraj, kde výška miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti mladších osôb dosiahla 13,3 %. Najúspešnejším krajom v rámci SR s najnižšou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti bol Nitriansky kraj, kde aj v náročnom pandemickom období dosiahla iba 3,6 %.
V rámci rozboru regionálnej distribúcie miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v decembri 2020 možno konštatovať, že v troch krajoch SR (Prešovskom, Banskobystrickom a Košickom) prevýšila celoštátny priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti stredných ročníkov bola v Prešovskom kraji, a to 8,3 %, naopak najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov bola v roku 2020 v Trnavskom kraji, spojenom s výrobou elektrickej energie v dvoch blokoch jadrových reaktorov prevádzkovaných od roku 1984, resp. 1985.
Z hľadiska regionálneho rozloženia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v decembri 2020 bolo identifikované, že v troch krajoch (Prešovskom, Banskobystrickom a Košickom) prevýšila priemer sektora za celú SR. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb v sektore bola v Prešovskom kraji (7,2 %). Naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb v roku 2020 bola na juhozápade SR, kde sú umiestnené kľúčové jadrové kapacity sektora.
Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov zvýšenie približne o 2,8 p. b. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast zaznamenaný v Banskobystrickom kraji, a to o cca 6,4 p. b. Podstatne lepšie na tom z hľadiska zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti boli osoby do 29 rokov v Žilinskom kraji, kde jej hodnota medziročne vzrástla iba o cca 0,9 p. b. Špecifická nezamestnanosť v sektore sa najvýraznejšie prejavila v počte mladších osôb, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:
Medziročná zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020) dosiahla v tomto sektore nárast približne o 1,0 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Banskobystrickom kraji, a to približne o 3,4 p. b. Na druhej strane regionálneho spektra sa z hľadiska zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti nachádzali Trenčiansky a Žilinský kraj, kde bol zaznamenaný medziročný pokles. Pandémia nového koronavírusu ovplyvnila zvýšenie sektorovo špecifickej nezamestnanosti najmä u osôb vo veku od 29 do 50 rokov, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ pracovali v zamestnaniach:
Rozdiel v miere sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v čase pandémie nového koronavírusu (t. j. medzi hodnotami za december 2019 a za december 2020) v tomto sektore predstavoval približne 1,6 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol zaznamenaný v Banskobystrickom kraji,
a to približne 2,6 p. b. Na druhej strane regionálneho poradia sa z hľadiska medziročnej zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších nachádzal Trnavský kraj, kde zvýšenie predstavovalo iba 0,9 p. b. Pandémia negatívne ovplyvnila najmä tie osoby staršie ako 50 rokov, ktoré vykonávali pracovnú činnosť v zamestnaniach:
Zhrnutie za sektor: V rámci sektora energetika, plyn a elektrina mali k 31. 12. 2020 najväčší podiel na sektorovo špecifickej zamestnanosti osoby staršie ako 50 rokov (cca 47,0 %). Zamestnanci (muži aj ženy spolu) od 29 do 50 rokov tvorili cca 45,0 %-ný podiel na sektorovo špecifickej zamestnanosti a podiel mladších do 29 rokov bol cca 8,0 %. V sektore bol teda k 31. 12. 2020 približne vyrovnaný pomer zamestnancov (mužov aj žien spolu) starších ako 50 rokov a zamestnancov v strednom veku (t. j. od 29 do 50 rokov), ktorý približne korešpondoval aj s pomerom týchto vekových skupín z hľadiska sektorovo špecifickej nezamestnanosti. Sektorovo špecifických UoZ starších ako 50 rokov bolo približne 430 osôb, resp. 44,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Podiel UoZ v strednom veku bol približne 41,0 % (cca 400 osôb) a mladších do 29 rokov bolo približne 15,0 % (cca 140 osôb). Od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2020 sa počet UoZ v staršom veku zvýšil približne o 140 osôb (cca 48,0 %), počet UoZ v strednom veku o cca 90 osôb, resp. o 28,0 % a mladších UoZ o 50 osôb (cca 54,0 %). Prítok starších osôb do evidencie UoZ v čase pandémie bol pomerne vysoký najmä kvôli špecifickému zamestnaniu Operátor parného stroja a kotla (kurič) v garancii Sektorovej rady pre energetiku, plyn a elektrinu, inak však sektor poskytoval starším i ostatným zamestnancom stabilné pracovné uplatnenie aj v čase pandémie. Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti sa v strednej a staršej vekovej kategórii zvýšila približne vyrovnane, výraznejšie vzrástla u mladších osôb (bolo ich relatívne menej, a tak i malé zvýšenie počtu mladších UoZ vyvolalo u nich výraznejšie zvýšenie miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti). V období pandémie sektorovo špecifická nezamestnanosť zasiahla najmä Prešovský a Banskobystrický kraj, stabilizačne pôsobil na zamestnanosť najmä juhozápad SR s lokalizáciou jadrových energetických zdrojov. Vo všetkých vekových kategóriách sa koronakríza prejavila najmä v zamestnaniach, ktoré boli klasifikované v hlavných triedach zamestnaní 3 – Technici a odborní pracovníci a 7 – Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, pričom u starších ako 50 rokov dominovala hlavná trieda zamestnaní 8 – Operátori a montéri strojov a zariadení s vyššie spomenutým zamestnaním Operátor parného stroja a kotla (kurič).
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.
Cookie | Dĺžka trvania | Popis |
---|---|---|
cookielawinfo-checkbox-analytics | 11 months | This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Analytics". |
cookielawinfo-checkbox-functional | 11 months | The cookie is set by GDPR cookie consent to record the user consent for the cookies in the category "Functional". |
cookielawinfo-checkbox-necessary | 11 months | This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookies is used to store the user consent for the cookies in the category "Necessary". |
cookielawinfo-checkbox-others | 11 months | This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Other. |
cookielawinfo-checkbox-performance | 11 months | This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Performance". |
viewed_cookie_policy | 11 months | The cookie is set by the GDPR Cookie Consent plugin and is used to store whether or not user has consented to the use of cookies. It does not store any personal data. |