Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
V sektorovej štruktúre NSP/SRI zahrňuje sektor energetika, plyn a elektrina práve jednu divíziu SK NACE Rev. 2, a to:
Sektorovo špecifickí zamestnanci (muži a ženy spolu) tvorili k 31. 12. 2020 približne 1,4 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa sektor radí medzi menšie sektory. Pomerné zastúpenie mužov a žien vykonávajúcich sektorovo špecifické zamestnania bolo približne 89,9 % mužov a 11,1 % žien.
Z hľadiska nezamestnanosti tvorili sektorovo špecifickí UoZ (muži a ženy spolu) približne 0,6 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a vývoja v čase pandémie nového koronavírusu, je uvedená v nasledujúcom texte.
Celkový počet UoZ (t. j. mužov a žien spolu) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor energetika, plyn a elektrina od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, z dôvodu pandémie COVID-19, vzrástol približne o 33,4 %. Predošlé obdobie od januára 2019 do marca 2020 sa vyznačovalo miernym nárastom UoZ, pričom ich počet sa zvýšil o 8,8 %. Celkovo tak počas sledovaného obdobia prišlo k nárastu počtu UoZ o 45,2 %. Z hľadiska pohlavia výrazne prevažoval počet mužov UoZ. Podiel žien UoZ sa pohyboval od 11,7 % v máji 2020 do 18,7 % v apríli 2019. Celkovo sa podiel žien UoZ počas sledovaného obdobia znížil o 2,7 p. b. Najvyšší počet žien UoZ v tomto sektore (približne 140) bol v novembri 2020 a ich najnižší počet (100) bol v marci 2020. Najviac mužov UoZ bolo v máji 2020, a to 930 osôb, a najmenej, s počtom 530, ich bolo v marci 2019. Celkovo sa počet žien UoZ zvýšil o 22,6 %. Pokles pred pandémiou COVID-19 predstavoval 15,7 % a od marca 2020 do konca sledovaného obdobia prišlo k nárastu o 45,4 %. Celkové zvýšenie počtu mužov UoZ bolo počas sledovaného obdobia vo výške 49,8 %. Obdobie pred pandémiou COVID-19 sa vyznačovalo ich nárastom o 13,8 %. Po vypuknutí pandémie COVID-19 sa počet mužov UoZ zvýšil o 31,6 %.
Vyššie uvedený graf porovnáva mieru špecifickej nezamestnanosti v sektore s mierou špecifickej nezamestnanosti v SR, a to v členení podľa pohlavia. Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v tomto sektore bola v roku 2019 približne rovnaká, ako miera špecifickej nezamestnanosti žien. V roku 2020 tento rozdiel predstavoval iba 0,2 p. b. navyše u mužov. Oproti SR bola v roku 2019 miera špecifickej nezamestnanosti u mužov nižšia o 1,7 p. b. a dosiahla 2,0 %. V roku 2020 bol tento rozdiel oproti SR 2,8 p. b., pričom miera špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla za sektor 3,1 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola taktiež 2,0 % a v roku 2020 to bolo 2,8 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien preto bola v roku 2019 oproti SR nižšia o 2,4 p. b., resp. o 3,1 p. b. nižšia v roku 2020. Medziročne miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore vzrástla o 0,8 p. b. a u mužov predstavovalo zvýšenie 1,0 p. b.
Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera špecifickej nezamestnanosti žien v troch krajoch vyššia, ako bol priemer sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť žien v sektore bola v Košickom kraji, kde dosiahla 4,9 %. Pomerne vysoká miera špecifickej nezamestnanosti žien bola aj v Nitrianskom kraji, a to 3,0 %. Naopak, najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola v Žilinskom kraji, a to 0,6 %. Nízka miera špecifickej nezamestnanosti žien (1,2 %) bola v tomto roku aj v Bratislavskom kraji.
Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery špecifickej nezamestnanosti žien v decembri 2020 možno konštatovať, že v troch krajoch prevýšila priemer sektora. Najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore bola v Košickom kraji, kde dosiahla 7 %. V tomto roku bol priemer sektora z hľadiska miery špecifickej nezamestnanosti žien výrazne prekročený aj v Prešovskom kraji, kde dosiahol 5,1 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2020 bola v Bratislavskom kraji, a to 0,9 %. Aj v Banskobystrickom kraji bola nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien, a to 1,8 %.
V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery špecifickej nezamestnanosti mužov v piatich krajoch vyššia, ako bola priemerná hodnota sektora. V tomto sektore bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti mužov v Prešovskom kraji a v Košickom kraji, a to zhodne po 2,9 %. V opačnom spektre sa nachádza Bratislavský kraj, kde bola v tomto roku najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti mužov, a to iba 1,0 %. Okrem toho bola nízka miera špecifickej nezamestnanosti mužov aj v Trnavskom kraji, a to 1,1 %.
December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou špecifickej nezamestnanosti mužov v troch krajoch. U mužov bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti v tomto sektore v Prešovskom kraji, kde to bolo 5,2 %. Za týmto krajom nasledoval Banskobystrický kraj, kde výška miery špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla 5,0 %. Najúspešnejším krajom s najnižšou mierou špecifickej nezamestnanosti bol Trnavský kraj, v ktorom táto miera dosiahla iba 1,7 %. Druhá najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti, a to na úrovni 1,8 %, bola v Bratislavskom kraji.
Medziročná zmena miery špecifickej nezamestnanosti žien počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020) dosiahla v tomto sektore zvýšenie o 0,8 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Prešovskom kraji, a to 3,2 p. b. Pomerne vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti žien bol zaznamenaný aj v Košickom kraji, a to 2,1 p. b. Na druhej strane spektra sa z hľadiska zmeny miery špecifickej nezamestnanosti žien nachádzal Bratislavský kraj, kde medziročný pokles predstavoval 0,2 p. b. a Banskobystrický kraj, kde nárast predstavoval 0,3 p. b.
Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery špecifickej nezamestnanosti mužov zvýšenie o 1,0 p. b. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast dosiahnutý v Banskobystrickom kraji, a to 2,3 p. b. Vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti mužov počas pandémie COVID-19 bol zaznamenaný aj v Prešovskom kraji (nárast o 2,2 p. b.). Lepšie na tom z hľadiska zmeny miery špecifickej nezamestnanosti boli muži v Trenčianskom kraji s nárastom o 0,3 p. b. a muži v Žilinskom kraji, kde zvýšenie predstavovalo 0,4 p. b.
Špecifická nezamestnanosť v sektore energetika, plyn a elektrina sa najvýraznejšie prejavila v počte žien, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali niektoré zo zamestnaní:
Obdobne aj u mužov išlo najmä o tie osoby, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:
V sektore energetika, plyn a elektrina, ktorý je charakteristický dominantným zastúpením mužov, prevyšoval v rokoch 2019 aj 2020 počet mužov UoZ nad počtom žien UoZ. Miera špecifickej nezamestnanosti v sektore dosahovala v sledovanom období u mužov a u žien veľmi podobné hodnoty. Z celkového počtu UoZ (muži aj ženy), ktorí vykonávali sektorovo špecifické zamestnania, či už aktuálne k 31. 12. 2020 alebo bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, tvorili ženy UoZ aj muži UoZ zhodne približne 3,0 %. Medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020 sa v tomto sektore mierne výraznejšie zvýšila miera špecifickej nezamestnanosti mužov ako žien, pričom z regionálneho hľadiska bol u mužov najviac zasiahnutý Prešovský a Banskobystrický kraj a u žien to bol Prešovský kraj. Tak u mužov, ako aj u žien sa zvýšenie nezamestnanosti prejavilo najmä pri operátoroch z hlavnej triedy zamestnaní 8 – Operátori a montéri strojov a zariadení, u mužov aj z hlavnej triedy 7 – Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.