Charakteristika vývojových tendencií v oblasti ľudských zdrojov a inovácií v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor energetika, plyn, elektrina

Sektor z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 zahrňuje divíziu ekonomických činností 35 Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu, ktorá patrí do sekcie
C – PRIEMYSELNÁ VÝROBA.

Vekovo-pohlavná pyramída mužov a žien zamestnaných v rámci sektora energetika, plyn, elektrina v SR za roky 2009 a 2018 (celkový počet osôb = 100 %)

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.

Sektorové špecifiká trhu práce sú determinované najmä kvalitatívnymi a kvantitatívnymi aspektmi pracovných síl, formovanými prostredníctvom prebiehajúcich demografických javov, a to s osobitným zreteľom na procesy biologickej, vzdelanostnej a profesijnej reprodukcie ľudských zdrojov. Štruktúrne zmeny nastávajúce vo vývoji demografickej skladby obyvateľstva a ekonomických činností v národnom hospodárstve SR za obdobie uplynulých 10 rokov sa prejavili taktiež vo vekovo – pohlavnej skladbe osôb zamestnaných v sektore energetika, plyn, elektrina. V porovnaní s rokom 2009 celkovo do roku 2018 v rámci sektora najvýraznejšie vzrástol podiel zamestnaných osôb z vekovej skupiny 60 a viac rokov, na druhej strane ich počet najvýraznejšie poklesol v rámci vekovej skupiny 35 až 39 rokov. V roku 2018 bol najvyšší podiel osôb zamestnaných v rámci sektora vo vekovej skupine 50 až 54 rokov. Najsilnejšie zastúpenie zamestnancov mužského pohlavia v rámci sektora energetika, plyn, elektrina bolo v roku 2018 vo vekovej skupine 50 až 54 rokov, keď ich pomerné zastúpenie dosiahlo 13,9 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore. U žien bola v roku 2018 s relatívnym podielom 4,5 % na celkovom počte osôb zamestnaných v tomto sektore najpočetnejšia veková skupina 50 až 54 rokov. Výsledkom vzájomného spolupôsobenia demografických a ekonomických procesov za obdobie rokov 2009 až 2018 je celkový nárast zastúpenia vyšších vekových kategórií v sektore energetika, plyn, elektrina, a to pri súčasnom znížení podielu mladých ľudí vo veku do 29 rokov.

Vývoj výdavkov na inovácie v divíziách SK NACE Rev. 2 za sektor energetika, plyn, elektrina v SR v rokoch 2008 až 2016 v tis. EUR

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.

Jedinou divíziou za sektor energetika, plyn, elektrina v rámci ktorej boli identifikované a zverejnené informácie o výdavkoch na inovácie je prirodzene divízia 35 Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu. Globálny trend výdavkov na inovácie v tejto divízii možno označiť ako klesajúci. Celkový pokles počas sledovaného obdobia dosiahol 23 382 tis. EUR, čo je v percentuálnom vyjadrení pokles o 40 %. Najvyššia hodnota výdavkov na inovácie bola dosiahnutá v roku 2010, a to 80 139 tis. EUR a minimum na úrovni 23 081 tis. EUR bolo dosiahnuté v roku 2014.

Nástup a výstup osôb do zamestnania a zo zamestnania v rámci sektora energetika, plyn a elektrina v SR v roku 2018

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.

Legenda:

Najvyšší nástup osôb do pracovného pomeru v sektore energetika, plyn, elektrina bol v roku 2018 evidovaný v hlavnej triede 3 Technici a odborní pracovníci, kde bolo ako nastupujúcich evidovaných približne 300 osôb. V rámci tohto sektora vystúpilo zo zamestnania najviac osôb vykonávajúcich pracovné činnosti rovnako v hlavnej triede 3 Technici a odborní pracovníci, a to približne 200. Z hľadiska rozdielu medzi nástupom a výstupom zamestnaných osôb prišlo k najvyššiemu prírastku tiež v hlavnej triede 3 Technici a odborní pracovníci, ktorý dosiahol približne 100 osôb. Odlišná situácia bola v hlavnej triede 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, kde sa počet zamestnaných osôb takmer nezmenil.

Regionálna distribúcia zamestnancov v sektore energetika, plyn, elektrina na základe vzdelanostnej úrovne a podiel mzdy žien na mzde mužov podľa samosprávnych krajov v SR za rok 2018

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.

Z regionálneho hľadiska dosahuje v rámci sektora energetika, plyn, elektrina mzda žien v pomere ku mzde mužov svoje maximum v Banskobystrickom kraji, a to na úrovni 100 % zo mzdy mužov. Druhá najvyššia hodnota z hľadiska porovnania miezd žien a mužov v rámci sektora bola dosiahnutá v Bratislavskom kraji, kde bol podiel mzdy žien na mzde mužov vo výške 86 %. Podiel na úrovni  85 % bol dosiahnutý v Prešovskom kraji a tým pádom sa tento kraj nachádza na tretej pozícii z hľadiska komparácie miezd žien a mužov v sektore. Na druhej strane, najmenej ženy zarábajú v porovnaní s mužmi v Trnavskom kraji, kde ich mzda oproti mzde mužov dosahuje 69 %. Menej priaznivé mzdové pomery žien vzhľadom k mužom sú z hľadiska tohto sektora aj v Nitrianskom kraji, kde je príslušný podiel na úrovni 75 % a v Trenčianskom kraji, kde to je 81 %.

Pri rozbore regionálnej zamestnanosti z hľadiska vzdelanostnej úrovne v sektore energetika, plyn, elektrina bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Bratislavskom kraji, ktorý dosiahol približne 1 800 osôb. V Nitrianskom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni približne 1 100 zamestnaných osôb. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním bolo v Banskobystrickom kraji nasledovanom Trenčianskym krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb v oboch prípadoch približne 300. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Bratislavskom kraji, kde bol ich podiel 55 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora v kraji. Bratislavský kraj bol nasledovaný Nitrianskym krajom, kde podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahol 38 %. Na druhej strane, v Banskobystrickom kraji bol podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním len 21 % a druhá najnižšia hodnota po Banskobystrickom kraji bola u zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahnutá v Prešovskom kraji, a to 25 %.

Pri rozbore zamestnaných osôb z ďalšej vzdelanostnej úrovne bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s maturitou v Košickom kraji a v Nitrianskom kraji, kde ich počet dosiahol približne 1 200 osôb. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s maturitou bolo v Trenčianskom kraji nasledovanom Banskobystrickým krajom, v ktorých dosiahol počet zamestnaných osôb s maturitou približne 500, respektíve 700. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s maturitou v Trnavskom kraji, kde bol ich podiel 47 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a kraja. Trnavský kraj bol nasledovaný Banskobystrickým krajom, kde podiel zamestnaných osôb s maturitou dosiahol približne rovnaký podiel. Na druhej strane, v Bratislavskom kraji bol podiel zamestnaných osôb s maturitou len 34 % a druhá najnižšia hodnota po Bratislavskom kraji bola u zamestnaných osôb s maturitou dosiahnutá v Žilinskom kraji, a to 39 %.

V prípade zamestnaných osôb bez maturity bol identifikovaný ich najvyšší počet v Žilinskom kraji, ktorý dosiahol cca 600 osôb. Približne rovnaký počet zamestnaných osôb bez maturity bol dosiahnutý aj v Prešovskom kraji. Naopak, najmenej zamestnaných osôb bez maturity bolo v Trenčianskom kraji nasledovanom Bratislavským krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb bez maturity zhodne približne 400 z celkového počtu zamestnaných osôb v sektore. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb bez maturity v Prešovskom kraji, ktorý bol 33 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a kraja. Prešovský kraj bol nasledovaný Banskobystrickým krajom, kde podiel zamestnaných osôb bez maturity dosiahol 32 %. Na druhej strane, v Bratislavskom kraji bol podiel zamestnaných osôb bez maturity len 12 % a druhá najnižšia hodnota po Bratislavskom kraji bola u zamestnaných osôb bez maturity dosiahnutá v Košickom kraji, a to približne 19 %.